World of Warcraft: Wrath of the Lich King

Každému z nás sa občas stáva, že príde určitá vec, ktorá nás nielen zaujme a osloví, ale svojou enormnosťou natoľko pohltí, že pri najbližšom stretnutí s priateľmi nevieme kde začať. Porozprávame im najprv o príbehu? Audiovizuálnej stránke? Najzábavnejších momentoch? Niekedy im to chceme naozaj povedať všetko naraz a tak je z toho jeden veľký chaos. Ja sa ten svoj chaos pokúsim usporiadať teraz tak, aby bol pochopiteľný nielen pre pravidelných „wowkárov“.
Vzhľadom na to, že World of Warcraft je online hra pohlcujúca vo svojom svete približne jedenásť miliónov hráčov, je zrejmé že najnovší datadiskový prírastok Wrath of the Lich pozornosti len tak neunikne. Stačí si uvedomiť, že v západnom svete v televízií neustále bežia reklamy s Ozzy Osbournom a ďalšími „vyhasnutými celebritami“, propagujúcimi Wowko. Samotná hra sa točí okolo vývoja postavy vytvorenej hráčom. K dosavadným deviatim povolaniam pribudol nový, dlho sľubovaný Death Knight. Po prvom rozčarovaní hráč zisťuje, že sa nejedná o žiadnu heroickú nadstavbovú classu, ale len „obyčajnú“ parafrázu na bojovníka, schopná spôsobovať vysoké zranenia, ale aj tankovať (naberať na seba nepriateľov). Samozrejme je to zábavné! Death Knight využíva podobný systém ako rage u warriora až na to, že si v podstate postupne pumpuje schopnosti a pripomína tak zároveň bojový štýl feral druida a rogue. Pochopiteľne má niekoľko zákerných schopností od jednoduchých výbuchov kostier a vysatia života cez pomocníka ghoula alebo gargoyla, až k zákernému pritiahnutiu si súpera na telo (čo je obzvlášť vypečené v boji so streleckými a kúzelnickými súpermi).
S novým povolaním nepriamo súvisí aj posunutie maximálneho levelu na číslo 80. Logickým krokom je sprístupnenie nových talentov a tak sa stane, že warrior si zabehá s dvoma obojručnými zbraňami, warlock sa môže premeniť do démonickej formy a druid si berserker schopnosťou môže rapídne zdvihnúť na pár sekúnd efektívnosť atď.
Nové skilly a talenty logicky ovplyvňujú aj PvP systém (možnosť hry viacerých hráčov proti sebe). Skutočne zabudnite na svoje obvyklé kombinácie a taktiky z predošlého datadisku, pretože žiaden zápas v aréne alebo battlegrounde nebude taký ako predtým. Veľmi „našlapaným“ sa stal napríklad paladin, ktorý istú dobu prechádzal zápasmi s kýmkoľvek ako nôž maslom a mnoho hráčov sa chytalo za hlavu. Postupom času túto obrovskú výhodu začal Blizzard dávať do poriadku, ale paladin stále patrí medzi tie „správne voľby“. Výrazne sa presypali misky váh u druidov kde z ultimátneho liečiaceho resto druida prešla pvp efektivita do mimoriadne odolného a silného feral druida. Treba však dodávať, že nič nie je definitívne a pomaly s každým updateom sa veci menia a balanc nebol ešte zďale dosiahnutý.

#pic1#

Mnohých isto poteší nielen nový battleground Strand of the Ancient, prebiehajúci na dve kolá, kde jeden tím obraňuje pevnosť a druhý útočí, ale aj PvP oblasť zakomponovaná priamo do herného PvE sveta. Nejaké pokusy o world pve sme mali už v predošlom datadisku The Burning Crusade (napríklad zaberanie veží v Hellfire peninsula). Poriadneho world pvp sa však dočkávame až teraz pomocou oblasti zvanej Wintergrasp. Pravidlá sú jednoduché: jedna strana obraňuje pevnosť a to za pomoci kanónov a aj vozidiel, zatiaľ čo strana druhá sa snaží pevnosť dobiť, taktiež za pomoci vozidiel. Na výber sú tri druhy katapultov/tankov. Samotná pevnosť má zničiteľné veže a steny, čo Blizzard dlho propagoval. Pravdupovediac, zábavné to istotne je, problémom je fakt, že sa však nejedná skutočne o nič prevratné, či ohurujúce.

#pic2#
Vozidlá hráči nevyužijú len pri boji vo Wintergraspe (a Strand of the Ancients) ale aj pri rôznych questoch v rámci nového kontinentu menom Northrend. Hráčom Warcraft III istotne nie je treba vysvetľovať čo je Northrend zač, ale pre tých ostatných aspoň v skratke. Jedná sa o studený, ľadom a snehom pokrytý kontinent na severe, prezývaný aj Strecha sveta. Ten je nielen sídlom Lich Kinga Arthasa (hlavný záporák datadisku), ale aj skrýšou zabudnutých tajomstiev pradávnej rasy titánov, tvarujúcej Azeroth. Typické je rozdielenie do niekoľkých zón. Dvoch začiatočných pre stranu hordy aj aliancie (Borean Tundra a Howling Fjord), a ďalších pokročilých od známeho Icecrown Glacieru (tu je Frozen Throne, sídlo Lich Kinga) cez hornaté Storm Peaks, Kanadu pripomínajúce Grizzly Hills, dračími kostrami posiaty Dragonblight, tropický!! (áno tropický) Sholazar Basin, trollský Zul'Drak a magický Crystalsong Forest. Posledný menovaný je aj sídlom hlavného mesta kontinentu. Je ním nad zemou levitujúci, magický Dalaran, mesto mágov. Ten napriek svojej nepopierateľnej kráse trpí veľkým neduhom. V rámci toho ,že sa jedná o malé mesto (menšie ako Shattrath City v predošlom datadisku), spoločné pre hordu a alianciu, lagy a spomalenosť sú na dennom poriadku, hlavne ak máte slabší počítač alebo pripojenie.

#pic3#
Najdôležitejším aspektom pre mnohých hráčov je samotná pve časť, čiže plnenie questov, prechádzanie dungeonov a raidov. V každej vyššie menovanej zóne čakajú na hráča rôzne questy, priemerne +-100 na oblasť (s výnimkou Crystalsongu a Wintergraspu), ktorých variabilita a záživnosť je výdatnejšia, než v prípade pôvodnej hry alebo datadisku. Môže za to nielen pridanie dopravných prostriedkov, ale zároveň aj zníženie počtu grindovacích questov, kde ste trávili dlho času len čisto zabíjaním potvor a zbieraním málo padajúcich predmetov na dotyčné questy. Ďalšia výhoda spočíva v naberaní reputácií pre rôzne frakcie. Ak si spomínate, v minulom datadisku bolo treba skutočne pravidelne chodiť jeden/dva dungeony dookola, aby si hráč mohol odomknúť heroic verzie (vyššia náročnosť, lepšie odmeny z bossov) dungeonov. To bolo mnohokrát neskutočne otravné a preto je to v Lich Kingovi vyriešené podľa mňa vskutku elegantne. Hráč má na výber zo 4 tabardov, aký tabard si na seba oblečie, taká reputácia mu bude nabiehať za akýkoľvek dungeon pre level 80. alebo jeho heroic obdobu. Heroic náročnosť je totiž prístupná každému od levelu 80. Tým pádom reputácie slúžia hlavne na získanie rôznych odmien, ako je napríklad v prípade Wyrmrest accordu lákavý červený jazdecký drak.

#pic4#
Z hľadiska čísel obsahuje Wrath of the Lich King 12 dungeonov a 4 raidy, oboje v normal aj heroic móde. Čo sa týka raidov normal je stavaný pre 10 hráčov, zatiaľ čo ten heroický pre 25. Tu vyvstáva otázka, oplatí sa vôbec čosi ako heroic náročnosť raidov? Z hľadiska lootov, čiže odmien z bossov určite, lenže nie je otravné a stereotypné hrať stále to isté len na inej náročnosti a umierať tam, kde som na nižšej náročnosti s prehľadom dával to isté? Aj tie 4 raidy – prvým je síce recyklovaný, ale veľmi pekne spravený Naxxramas, ten sa však dá prejsť za pár hodín (oproti tomu v minulom datadisku boli zo začiatku s Karazhanom rozhodne väčšie problémy a nároky) a zvyšné tri raidy sú len miestnosti/jaskyne s jedným jediným bossom a to je v porovnaní s minulým datadiskom skutočne málo. Práve voči tomuto sa ohradzuje množstvo hráčov. Hra je pre nich nedokončená, obsahujúca menej ako sa na prvý pohľad zdá a oveľa jednoduchšia, bez výziev, tak ako tomu bolo v pôvodnej hre a predošlom datadisku. Dnes sa už všade dostane každý, zatiaľ čo v minulosti si to vybojovali len tí najlepší.

#pic5#
Nedostatok výzvy sa snaží Blizzard vykryť takzvaným achievement systémom, populárnym napríklad vo Valve hrách na steame, alebo v množstve hier na Xbox360. Hráč zberá body a odmeny za dosiahnutie banálnych cieľov (dosiahnutie levelu 80., preskúmanie oblasti) až po skutočne náročne záležitosti od prejdenia raidu s nižším než doporučením počtom ľudí, alebo zabitím bossov bez akejkoľvek smrti v raide, prípadne stihnúť niečo za krátky časový limit. Odmenami sú často rôzne jazdecké zvieratá ako rôzne farebné variácie drakov, čierny medveď alebo dragonhawk, prípadne rôzne tituly, ktoré sa hráčovi vpíšu za meno v hernom svete. Týchto výziev skutočne nie je málo, pretože World of Warcraft obsahuje momentálne priblížne 750 možných achievementov nielen z nového sveta, ale aj týkajúce sa Outlandu a pôvodnej hry.
Aký teda vlastne Wrath of the Lich King je? Niektorí ho ospevujú, iní ho zatracujú. Nechcem sa pridávať ani k jednej skupine, ale predsa prevyšujú tie kladné dojmy. Blizzard je vývojárske štúdio so skúsenosťami, napriek tomu, že z tohto datadisku už bije tak trochu do očí, že sa z neho stáva „len“ obrovský zárobkový kolos. Tentokrát mu to ešte rozhodne vyšlo. Uvidíme ako to bude nabudúce.

#tab#