Zoznam článkov autora Ľuboš Mistrík

Zatiaľ čo množstvo iných žánrov upadá, stratégií je stále viac a viac. Nanešťastie tu platí nepriama úmera - so stúpajúcim množstvom klesá kvalita a skutočne kvalitné kúsky sa objavujú len veľmi sporadicky. Asi tušíte, kam týmto úvodom smerujem - áno, Ground Control II medzi tieto "kvalitky" rozhodne patrí.

Len pred rokom vyšla zaujímavá RTS menom Rise of Nations, ktorá sľubovala neokukané nápady vyplývajúce najmä z neohraného konceptu prechádzania rôznymi storočiami. O tom, ako sa to autorom vtedy celkom nevydarilo, si môžete prečítať v našej recenzii, sústreďme sa teraz na nedávno vydaný datadisk s podtitulom Thrones and Patriots. Podarilo sa mu modifikovať a predåžiť hrateľnosť pôvodnej hry?

Ach, tie predsudky. Prenasledovali ma pri pohľade na nápis „Monte Cristo“ na obale. Po skúsenostiach s hrami tohto vydavateľstva som hru v mysli zaškatuľkoval medzi priemer... A „Afrika“ v názve mi tento dojem len potvrdzovala. Veď čo môže byť na tisíc dvesto osemdesiatej piatej stratégií z druhej svetovej vojny, ktorá sa navyše odohráva len v púšti, zaujímavé? Ako hlboko som sa mýlil....

Je niekoľko rôznych osvedčených typov stratégií, ktoré u širokého publika vždy zaberú. Okrem nich je ešte množstvo hardcore hier, určených len pre zopár „neo“ fanúšikov. Séria Lords of the Realm doteraz zapadala skôr medzi tie hardcore. Možno aj preto sa autori rozhodli odkloniť od pôvodného zamerania a vznikla najnovšia časť, v ktorej je ťahový režim nahradený realtimom. Ak si dobre pamätám, podobne spravenú hru sme tu zatiaľ nemali, čím si Impression Games vlastne vytvorili vlastnú kategóriu. Či sa im to aj podarilo, sa dozviete v recenzii.

Hmm, mierumilovná adventúrka. Tak trochu zmena po všetkých tých hororových, detektívnych, prípadne akčných príbehovo premakaných a hádankovo premyslených adventúrach. No celkom príjemná zmena, táto hra s hrdinami môjho detstva (hoci nemám až tak ďaleko od detských rokov) – zlým vlkom a večne unikajúcim zajacom.

Hoci sa svet búri proti násiliu v hrách a vlastne násiliu všeobecne, podobné témy sú v hrách omieľané stále častejšie. Či už vo svojej brutálnej farbitosti (ako napríklad vynikajúca Mafia) alebo zabalené do jemného, takmer až rozprávkového kabáta, kam sa dá zaradiť napr. pôvodné GTA. A, pochopili ste správne, sem sa dá zaradiť aj najnovší výtvor pomerne neznámeho tímu MediaMobsters.

Byť v dnešnej dobe originálny, to je veľmi ťažké. A hoci našej vláde sa to darí častejšie ako by bolo zdravé, nebude reč o nej, ale o Entente, sľubne vyzerajúcej RTS z prostredia 1. svetovej vojny. Do čias druhej táto zostala najväčším vojnovým konfliktom, aké ľudstvo zažilo – prvýkrát sa začalo útočiť na nevinných civilistov, prvýkrát bol použitý bojový plyn, objavili sa prvé chladničky schopné zlikvidovať desiatky nepriateľov (rozumej tanky).

Boli tu prehlásenia autorov o jedinečnosti Paradise Cracked, o vynikajúcom spracovaní hry a „dychberúcej“ grafike. Skrátka všetko možné, aby sme z prípadného nepodarku mohli byť sklamaní čo možno najviac. A čo sa nestalo. Výsledok zďaleka nesplnil očakávania. Alebo je tu snáď RPG pre najzarytejších fanúšikov?

Mali sme tu prepadák Enter the Matrix, zopár neuspokojivých Pánov Prsteňov a nesmiem zabudnúť na Harryho Pottera. A teraz nám popri hrách ťažiacich z oficiálnej licencie filmov alebo kníh začnú vznikať akési „predhry“. Čo je ich cieľom? Navodiť atmosféru, pripraviť pôdu pre film a hlavne, ale to až na prvom mieste – zarobiť. Presne takýto postoj som mal pri pohľade na hru Hobbit, ktorá sa dokonca pýši podtitulom „Predohra Pána Prsteňov“.

Heaven & Hell je svojim spôsobom obyčajná hra. Samozrejme nehovorím o nemeckej, a teda mimoriadne detailnej 2D grafike, dokonca ani o zvláštnej (ne)inteligencii obyvateľstva, hovorím o samotnom princípe hry. A tým je získavať obyvateľov, pidi ľudí s navlečenými kapucňami, na ktorých vidno každý jeden záhyb. Získať buď na stranu dobra alebo zla. Aha áno, ešte môžu byť neutrálnymi pohanmi.

Autori tejto hry si nemohli vybrať lepší čas na vydanie. Keď si spočítame, že sú tu Vianoce, tento rok sme mali výročie ukončenia kórejskej vojny a Severná Kórea straší stále viac a viac, máme takmer zaručený úspech. No na druhej strane, je tu jeden veľmi nepriaznivý faktor - Commandos 3. To hneď po objavení sa na trhu získava jedno pozitívne hodnotenie za druhým a sám môžem potvrdiť, že stojí za to. Najnovšie Commandos spomínam preto, lebo Korea je už na prvý pohľad veľmi podobná hra.

Rok strávený vo vybájenom (hoci možno reálnejšom ako si myslíme) svete Age of Mythology, svete chimér, minotaurov a obrovských skarabeov, bol krásny. Už sa však hodila zmena, v tomto prípade mierny upgrade, čo si uvedomili aj v Ensemble Studios a predstavili prvý, a po dvoch týždňoch hrania dúfam, že vôbec nie posledný, datadisk ku hre.

Stredovek, 2. svetová vojna a čoraz častejšie Vietnam - hier zasadených do týchto prostredí už bolo až-až a neustále pribúdajú nové. A zatiaľ čo Európa mala jednu dlhú storočnú vojnu Anglicka proti Francúzsku, americký kontinent zažil takýchto vojen niekoľko a ich celková dåžka niekoľkonásobne presahovala sto rokov.