The Hobbit

Mali sme tu prepadák Enter the Matrix, zopár neuspokojivých Pánov Prsteňov a nesmiem zabudnúť na Harryho Pottera. A teraz nám popri hrách ťažiacich z oficiálnej licencie filmov alebo kníh začnú vznikať akési „predhry“. Čo je ich cieľom? Navodiť atmosféru, pripraviť pôdu pre film a hlavne, ale to až na prvom mieste – zarobiť. Presne takýto postoj som mal pri pohľade na hru Hobbit, ktorá sa dokonca pýši podtitulom „Predohra Pána Prsteňov“. Po nainštalovaní a chvíľke hrania sa však čosi zmenilo – v prípade dobrodružstiev malého Hobbita Bilba totiž skepsa vôbec nie je namieste.

#pic1#

Na začiatku sa pomocou niekoľkých pretočených kapitol v knihe oboznámite so situáciou, ktorá znie takto: Gandalf a skupina Dwarfov sa rozhodnú ísť do vytúženého Lonely Mountain, v ktorom sú vraj obrovské zásoby zlata a vládne tam zlý drak Smaug. K tomu však potrebujú niekoho mladého, malého a šikovného, hádajte na koho príde rad? Náš malý Bilbo Baggins ako šikovný zlodejíček všetky tieto predpoklady spåňa, a tak sa veľmi rýchlo vrhá do dobrodružstva, o akom už dlho sníval. Spočiatku má strach a dokonca hneď ako sa pred zástupom Dwarfov dozvie, čože mu to Gandalf pripravil, zamdlie a na chvíľku sa mu sníva škaredá nočná mora, kde proti sebe bojuje množstvo Elfov a Goblinov. Ako ale neskôr zistí, vôbec nie je taká nereálna... To ho však už starý mudrc prebúdza a po počiatočných nedôverčivých pohľadoch Dwarfov sa ho ujímate vy.

Nachádzate sa v krásnom Hobbitone plnom zelených stromov a všaderoztrúsených drahokamov a drobných mincí. Tu zisťujete, že Hobbit je klasická hopsačka typu (fanúšikovia Tolkiena, neurazte sa) Harryho Pottera, v ktorej budete skákať, riešiť hlavolamy a oháňať sa mečom. Hra je však kvalitatívne podstatne ďalej ako Harry (vyžehlil som si to? :) a to nielen milou kreslenou grafikou, ale aj charakterom úloh, atmosférou a zábavnosťou. Čo je ešte navyše – každá postava v hre má čo povedať a niekedy sa naozaj oplatí vypočuť si niektoré hlášky. A to aj kvôli prípadnej bonusovej úlohe...

#pic2#

Samotný príbeh prebieha väčšinou tak, že Bilbo dostane úlohu, ktorú má sám splniť alebo, a to najčastejšie, celú výpravu zajmú zlé prerastené pavúky, prípadne zlí prerastení Elfovia a Bilbo, pomôž si sám. Niekedy to pôsobí dosť umelo, keď sa konečne po skončení levelu dostanete ku svojim a vzápätí vám ich počas jednej a tej istej animácie aj vezmú. Ale hre by som krivdil, ak by mi vadilo práve toto, pretože často ani nemáte čas sa nad niečím takým zamýšľať, úlohy sú totiž veľmi rozmanité. Zatiahni páku, ukradni potichu peňaženku, vysloboď zvyšok výpravy. Objavia sa aj klasickí bossovia, ale len z času na čas, skrátka v tej správnej chvíli. Počas príbehu narazíte na mesto Elfov, okolo ktorých sa treba potichu plížiť, mimoriadne nehostinnú pavúčiu jaskyňu alebo naopak pohostinné Lake-Town. Podľa môjho názoru však graficky najuchvacujúcejšia bola goblinská baňa s množstvom vozíkov, lanoviek a iných mechanizmov. Tento level bol vlastne jeden veľký hlavolam... Na ktoré narazíte oveľa častejšie, napríklad otváranie truhlíc je riešené zaujímavým spôsobom – objaví sa malé okienko, kde musíte rýchlo kliknúť v správnej chvíli.

A hoci hra je hopsačka ako vyšitá, táto časť je príjemne skombinovaná s bojom, obe sa navzájom vhodne dopåňajú. A čímže to bude malý Hobbit bojovať? K dispozícií má síce iba tri zbrane (zo začiatku dokonca len dve), ale hra má veľkú schopnosť podobné „nedostatky“ maskovať, takže si to ani veľmi nevšimnete. Do rúk sa vám dostane tulácka palica, kamene (podľa bonusov roztrúsených po leveloch môžu byť aj mraziace či ohnivé, atď.) a nakoniec svetielkujúci meč – Sting. Ktorý pomenuje sám Bilbo v jednej z mnohých nádherných in-game animácií.

#pic3#

Ak spomínam slovo nádherné, určite nesmiem zabudnúť na dynamicky sa meniacu hudbu, ktorá by sa podľa mňa bez väčších problémov ujala aj ako samostatný soundtrack. Tajomná u Elfov, dynamická u pavúkov a veselá v krčme v Lake-Town.

Aby som však stále len nechválil, musím spomenúť aj grafiku, ktorá vyzerá akoby vznikala ešte počas prvého sfilmovaného LOTR a zvyšné roky sa už len dolaďovala samotná hra. Dobre, to som trochu prehnal, ale rozhodne by na atraktivite pridali aj nejaké efekty, takto je to „len“ jemný nadpriemer. Rovnako sa autori mohli ešte pohrať s animovaním pohybov, ktoré miestami pôsobia dosť divne. Ďalšia vec, ktorú môžem vytknúť, je totálna lineárnosť a najmä je z hry úplne vylúčená vlastná kreativita. Vysvetlím – ak sa na plošinku, ale aj hocikde inde snažíte dostať inak ako sa autori rozhodli, väčšinou narazíte na neviditeľnú stenu.

Naopak vydarený je spôsob savovania, túto možnosť máte pri save-pointoch, ktoré sú našťastie úplne všade a môžete si byť istí, že po akomkoľvek heroickom výkone budete „odmenení“ save-pointom.

Čo dodať? Už dávno som sa pri hopsačke (s trochou irónie sa dá povedať aj akčnej adventúre) nebavil tak dobre, a hoci sa hre dá vytknúť ešte zopár maličkostí, celkový dojem je veľmi slušný. Ale upozorňujem prípadných Tolkien maniakov – je možné, že narazíte v hre na nezrovnalosti s knihou, ktoré som si ja ako nevzdelaný pohan nemohol všimnúť.

#tab#