No počkaj! Pieseň pre zajaca

Hmm, mierumilovná adventúrka. Tak trochu zmena po všetkých tých hororových, detektívnych, prípadne akčných príbehovo premakaných a hádankovo premyslených adventúrach. No celkom príjemná zmena, táto hra s hrdinami môjho detstva (hoci nemám až tak ďaleko od detských rokov) – zlým vlkom a večne unikajúcim zajacom. Táto dvojica vo východnom bloku zabávala deti a tvorila akýsi protipól kapitalistickej produkcii Toma a Jerryho, podobne ako Lada Fiatu, prípadne Kofola „imperialistickej“ Coca-Cole... pamätníci by ešte vedeli rozprávať...

#pic1#

Hru No počkaj! mi šéfredaktor dával s úsmevom a slovami, veď si skoro najmladší. Vedel prečo, hra je totiž určená pre deti od 5 do 12 rokov, čo je zároveň veľmi dobre poznať. Nečakajte preto žiadne zložité nastavovania a komplikované hádanky. Práve naopak, objavíte veľmi jednoduché, sem-tam až nelogické hlavolamy doplnené detským, niekedy trochu rádoby humorom.

Adventúra je rozdelená na 29 levelov. Za level je zrejme považované jedno malé obmedzené prostredie, v ktorom máte vždy len jednu nezadanú úlohu – chytiť zajaca. Tá sa ešte výnimočne kombinuje s „dostaň sa niekde, kde môžeš chytiť zajaca“ a to je všetko. V danej úrovni musí Vlk zobrať všetky predmety, ktoré hneď aj použije. Ďalej si tak neberie vôbec nič, čím je hra výrazne zľahčená. Čo je však pri detskej adventúre podľa mňa len plus. Postup v hre je teda veľmi rýchly, vždy sa stačí poobzerať okolo seba, prípadne poklikať myškou na všetky interaktívne predmety a určite na riešenie prídete. Ostatne, na kombináciu predmetov musí prísť aj dieťa (5-12 rokov), takže nad ich jednoduchosťou nie je dôvod sa pozastavovať. Zjednodušene sa dá na príklad klasického levelu použiť ten s motorkou: vidím nepojazdnú motorku, musím ju opraviť (mám k dispozícií francúzsky kľúč a kanister), prípadne nedočiahnem na zajaca (mám poruke debničky a sud...), a tak ďalej. Hoci niekedy som mal problém pochopiť ako ďalej, spomínam si napríklad na predajňu televízorov. Je tu síce istá nádej na návod, ale vďaka nepoznaniu predlohy na Západe nenájdete na internete žiadne návody alebo niečo podobné v angličtine. Všetko je totiž po rusky.

Nenásytný Vlk
Okrem veľmi kvalitného vykreslenia je to strašný babrák. Oproti Tomovi a Jerrymu, kde myšiak nad Tomom vždy víťazil vďaka svojej prefíkanosti, v No počkaj Zajac nepobral veľa prefíkanosti, ale Vlkovi uniká len vďaka jeho vlastnej nešikovnosti. Ten to vždy v poslednej chvíli pokazí – pošmykne sa, spadne alebo nedočiahne. Keď hovoríme o istej nešikovnosti, podobnú preukázal aj slovenský vydavateľ, „vďaka“ ktorému má Vlk monotónny, pomalý, až elegantný hlas, ktorý sa jeho charakteru vôbec nehodí, nehovoriac o oveľa chrapľavejšom tóne predlohy. Aby toho nebolo málo, raz dokonca prehovoril po rusky.

#pic2#

Zajac provokatér
To platí, pretože Zajac (viete, ktorého myslím...) vždy Vlka len provokuje – tu a tam sa vynorí spoza rohu, a zase zmizne, niekedy dokonca skáče Vlkovi rovno pred nosom, a ten nie a nie ho chytiť. Zajac si hneď na začiatku dovolí ukradnúť mu pieseň, z čoho zrejme vznikol aj podtitul. To sa ale nedozviete hneď v úvode...zvláštne. S dabingom je to však uňho oveľa lepšie, detskoženský hlas na takúto postavu sedí.

Je ale veľmi ťažké sa rozhodnúť, ktorý z nich dvoch je vlastne ten klaďas a ktorý záporák. Vlky síce už odpradávna naháňajú zajace, ale tentoraz to zajac okorenil aj ukradnutou piesňou...

Zlatá grafika
Tá sa naozaj podarila, autori sa dokonca oháňajú tvrdením, že kresby sú dielom tvorcov pôvodných televíznych sérií, čo im ale výnimočne musím dať za pravdu, lebo pokiaľ si dobre pamätám, tak presne takto to vyzeralo aj v rozprávke. Krásne a detailne vykreslené prostredia a postavy sú rovnako veľmi autentické. Prostredia sú rôzne, Vlk zájde za Zajacom do cirkusu, na autobusovú zastávku, do telocvične stráženej hrochom, ktorý nemá rád vlkov, na stavenisko a na mnohé ďalšie. Aj tu žiaľ presakuje ruština, ale všetky dôležité nápisy (snáď) sú po slovensky.

Zvukový priemer
Spomínal som nepodarený dabing hlavného hrdinu, ostatné postavy sú už pomerne nevýrazné, občas lezie na nervy neustále opakovanie dvoch troch viet v jednom leveli. Iné zvuky sa pomerne často opakujú (jeden zvuk na lezenie po rebríkoch, jeden na najrôznejšie vàzganie), hudba sa nevymyká rozprávkovému pôvodu, je pomerne zaujímavá. Skrátka zvuky tvoria úplne bežný štandard.

#pic3#

Je ťažké napísať verdikt. Ak hru beriem ako bežnú adventúru, tak nemôže konkurovať tým súčasným, poslúžiť môže len ako dobrý oddych. A to aj vzhľadom na úžasnú krátkosť. No ak hru beriem ako počin vytvorený pre malé deti, ktorým by určite súčasne adventúrne hádanky robili obrovské problémy, hodnotenie zdvíham a myslím, že No počkaj! môžem odporúčať rodičom pre ich ratolesti. Obzvlášť keď beriem do úvahy veľmi priaznivú cenu.

#tab#