American Conquest: Fight Back

Stredovek, 2. svetová vojna a čoraz častejšie Vietnam - hier zasadených do týchto prostredí už bolo až-až a neustále pribúdajú nové. A zatiaľ čo Európa mala jednu dlhú storočnú vojnu Anglicka proti Francúzsku, americký kontinent zažil takýchto vojen niekoľko a ich celková dåžka niekoľkonásobne presahovala sto rokov. Nebudem polemizovať o ich spravodlivosti, každopádne to boli vojny proti domácim obyvateľom o ich územia a doteraz sa na ne zabúda. A pritom sa nedá povedať, že by ich atmosféra bola menej príťažlivá. Boli to bitky obrovitánskych armád Španielska, Británie, Nemcov a celej kopy ďalších, ktorí sa snažil Mayov, Aztékov a iných červenokožcov doslova vykopať z ich domova. Tušíte správne, presne toto sa nám ponúka v najnovšom samostatnom rozšírení hry American Conquest s názvom Fight Back.

Hru vyvinuli autori fantastickej vojnovej stratégie Cossacks, čo už samo osebe prezrádza možný charakter American Conquest-u. CDV a jej stratégie sú známe svojim taktickým pojatím, vynikajúcim spracovaním a množstvom armád. Rovnako je na tom aj tá najnovšia, na prvý pohľad takmer stopercentný klon dva roky starého Cossacks. Z neho síce zdedila aj niekoľko negatívnych vlastností, treba však povedať, že popri okopírovaniu väčšiny dobrých pridala aj vlastné nápady. Ešte na úvod priznávam, že pôvodný American Conquest - Three Centuries of War som nehral a ani pravdupovediac doteraz nepoznal, takže Fight Back hodnotím ako novú hru. Čo v podstate aj je, keďže na spustenie nepotrebuje originál.

100% klon?

Cossacksom pred tými pár rokmi vznikla úplne nová strategická hra, ktorá sa nepodobala na nič dovtedy existujúce. Obrovské mapy, obrovské armády, vysoké ceny za upgrady a budovy, všetko bolo megalomanské. V tomto pokračuje aj Fight Back, a tak nie je problém vidieť na bojisku niekoľko stoviek, dokonca až tisícov jednotiek. Zmenil sa spôsob budovania základne - najdôležitejšia je pevnosť, až potom nasleduje mlyn, sklad, atď. Prečo pevnosť? Pretože vojaci sa už nevyrábajú z prachu a železa, ale z vidiečanov. Tých jediných „vyrobíte“ z ničoho, ostatné jednotky už vznikajú ich vycvičením a poctivým drilom zo začiatku práve v pevnosti.

Počty armád a systém radenia do formácií sú identické a poteším priaznivcov masívnych bitiek - číslo maximálneho počtu jednotiek stúplo na 16 000! Ale oveľa dôležitejšia ako počet vojakov je taktika - na tej si dali v CDV záležať a tak nie je problém poraziť početnejšiu armádu zvolením správnej stratégie. Dokonca bola do hry včlenená morálka závisiaca od únavy, obkľúčenia jednotiek, vojaci sú náchylní na útok zozadu, aj na stratu vlajky. A čo sa stane pri nízkej morálke? Nočná mora všetkých veliteľov - vojsko sa rozuteká.

Niekoľko chýb zostalo
Čo však po dedkovi Cossacks zostalo je neskutočná obtiažnosť - najmä misie a kampane sa takmer nedajú zvládnuť. Charakteru hry napovedajú aj stupne - ľahký, normálny, ťažký, veľmi ťažký, nemožný. Ktorý normálny človek by do hry zakomponoval tri ťažké úrovne, keď už na tú najnižšiu to z času na čas býva problém?

Rovnaké sklamanie, ktoré môže spôsobiť kolaps hráča, je na prvý pohľad nepodstatná drobnosť - hra sa po kliknutí na „vzdať sa“ v menu nepýta, či to myslíte vážne. Drobnosť? Doteraz si pamätám, ako v tej najnevhodnejšej chvíli došli spoluhráčovi v multiplayeri suroviny a ja som položku obchodovanie netrafil... ažko sa potom protihráčom vysvetľuje, že by sme ich aj tak rozdrvili, veď už dávno boli na dne. To však bolo Cossacks a hoci American Conquest to rieši veľmi svojsky - neprítomnosťou obchodovania, stále je tu „reštart“ s podobným účinkom...

A síce existuje diplomacia - môžete spolupracovať s neutrálnymi kmeňmi, ktoré vám za tučný finančný obnos poskytnú svoje jednotky, stále chýba to klasické posielanie surovín, a to najmä v multiplayeri.

Nezáživnosť misií
Začnime pozitívom, a to množstvom - 8 kampaní, celkom 26 rôznych misií + klasické random map, teda hra proti počítaču na ľubovoľnej mape, s nastaviteľným množstvom surovín, terénom, počtom základných jednotiek, atď. Kampane (samozrejme na reálnom základe) prebiehajú v rokoch 1517 až 1804, zahráte si za Nemcov na ich honbe za zlatom v Eldoráde, Španielov bojujúcich o polostrov Yucatan, Rusov snažiacich sa privlastniť si Aljašku. Dokonca si môžete každú kampaň prejsť v koži obidvoch strán. Čo je veľká škoda, charakter misií sa postupne začína opakovať (aj keď to nie je klasické postav základňu, vyrob armádu), ale čo je obrovská škoda, nemáte žiadnu motiváciu ich jednotlivo prechádzať. Nemyslím tým len zdåhavý komentár ku konkrétnej udalosti pred začiatkom misie, ale aj ich roztrieštenosť, keď tá nasledujúca len minimálne nadväzuje na predošlú. Nehovoriac o tom, že napríklad vo Warcraft-e 3 sme boli svedkami faktu, že aj stratégie môžu mať pútavý príbeh. Preto si myslím, že na atmosfére masívnych bitiek organizovaných armád proti ešte väčším roztriešteným armádam pôvodných Američanov by sa dalo stavať.

Umelá inteligencia dokonalá vôbec nie je
Aj keď hrať proti viacerým počítačom naraz sa rovná samovražde a niektoré misie by tiež zniesli nižšiu obtiažnosť, nemá na tom veľkú zásluhu umelá inteligencia. Počítač nielenže zvykne posielať svoje jednotky po menších skupinách, ale aj keď nejaká vnikne do mesta, väčšinou poobsadzuje niekoľko budov (neskôr vysvetlím ako) a nechá vám nejaké majetky, či už bane, pevnosť alebo aj zopár jednotiek. Tým pádom je možné hrať niekoľko hodín s tým, že nepriateľ bude prichádzať a vy ho budete neustále odrážať z pevnosti. Ale akonáhle postavíte čokoľvek iné, umelo mysliaci počítač pošle väčšiu armádu, ktorou vám tieto budovy zničí, stále však nie dostatočnú na úplne vyhladenie a nastáva patová situácia.

Umelá inteligencia vašich jednotiek je ešte viac na zamyslenie. Nielenže udržať formáciu pohromade je skutočne ťažké, ale veľmi často sa stane, že jeden jediný Indián na úteku priláka celú vašu 36 a viacjednotkovú formáciu a pretože sú všetci rovnako rýchli, budú sa naháňať po celej mape. Veľmi slušný multiplayer a mód bojisko
Multiplayer bol veľmi silnou stránkou Cossacks, takže sa netreba čudovať, že American Conquest je na tom rovnako. Dokonca zásluhou úplnej absencie akýchkoľvek obranných hradieb a zložitej výstavby veží mierne nabral na rýchlosti. K obsadzovaniu budov - treba do nej najprv vojsť a vyčistiť ju od všetkých nájomníkov, až potom je vaša. Schovať môžete kohokoľvek kamkoľvek, bude dokonca aj strieľať. Aj preto je pevnosť to najdôležitejšie čo máte - strieľa najsilnejšie, najďalej a najviac.

V novom American Conquest-e pribudol zábavný mód bojisko, kde v desiatich misiách proti sebe stoja dve OBROVSKÉ armády a ich úlohou je buď kompletne vyzabíjať nepriateľa alebo obsadiť pevnosť za jeho chrbtom.

Graficky dokonalá stratégia
Dva roky starý engine je stále graficky takmer dokonalý, niet čo meniť. Stále zastávam názor, že 2D je pre stratégiu takéhoto charakteru ideálne, ak sa k tomu pridajú nádherné efekty horiacich budov, kúdoly dymu za delami a realistické presuny tisícov jednotiek, tento názor si len utvrdzujem. Zvuky sú rovnako nadpriemerné, po súčasnej streľbe z niekoľkých muškiet naraz sa vaše uši otrasú, k tomu ten bubeník vo formácií... fantastické. Hudobne bol však na tom dedko Cossacks lepšie, tu je hudba síce kvalitná, ale chcelo by to viac rôznych skladieb.

Problém počítaču však ľahko spôsobí pohyb hoci aj niekoľko stočlenného vojska, takže sľubovaných 16 000 si neviem dosť dobre predstaviť.

Oplatí sa? Ako pre koho
American Conquest - Fight Back je veľmi kvalitná stratégia napriek niekoľkým negatívam, stále však nedosahuje kvality mnou toľko spomínaného Cossacks (mám naň totiž pekné spomienky), ktoré, hoci neviem presne čím, je stále o kus zábavnejšie. Na druhej strane, ak vás už prestalo baviť a chcete niečo nové na rovnakom princípe, je nový datadisk Fight Back ideálny. Upgrade z American Conquest - Three Centuries of War sa mi zdá zbytočný, keďže pribudlo len zopár národov, jednotiek a „bojisko“.

American Conquest - Fight Back

VÝROBCA: GSC Game World DISTRIBÚTOR: CDV MINIMÁLNA KOFIGURÁCIA: Pentium II 450 MHz, 64 MB RAM, 1.3 GB HDD ODPORÚČANÁ KOFIGURÁCIA: Pentium III 1 GHz, 256 MB RAM, 1.3 GB HDD 3D KARTA: Áno MULTIPLAYER: Áno TYP: stratégia VERDIKT: Veľmi detailne spracovaná stratégia so skutočneobrovskými bitkami obrovských vojsk na obrovských mapách, ktorá však nie je taká zábavná, ako by len mohla byť. HODNOTENIE: 80%