Zoznam článkov autora MickTheMage

Nebolo dlho mieru. Nebolo dlho pokoja. Už po krajine znejú zvony vojny a našich synov ženú do boja. Totálna vojna. Creative Assemlby nás opäť berie do stredoveku, a servíruje ďalšiu porciu veľkolepých bitiek a strategického uvažovania. Bolo len otázkou času kedy sa objaví datadisk i pre ich posledný počin – Medieval II. Prídavok nás zavedie do štyroch rôznych miest sveta, a svojim spôsobom i štyroch rôznych období.

Príbehy o hrdinoch majú pozoruhodne podobnú štruktúru. Hrdina je donútený okolnosťami vydať sa na strastiplnú cestu, čím spúšťa sled nechcených udalostí a zamotáva sa do klbka problémov. Medzitým poznáva samého seba a zisťuje aké je jeho miesto vo svete. Prejde radom ťažkých skúšok, aby na konci stál plný nového poznania a schopností. Aby tak mohol pomôcť zachrániť svet. Býva to tak, vždy to tak býva. Už aj pán Campbell o tom niečo vedel. Bone vo svojom jadre nie je iný.

A Final Unity je hra, ktorá dnes patrí do klasického fondu Star Trek hier. Zároveň patrí k tomu najlepšiemu čo sa v tomto rozmanitom prostredí na počítačoch urodilo. Samozrejme, niekto si povie, že je to hra špecifický určená pre Trekkies, ale to je pravda len z časti. A Final Unity je v prvom rade adventúra s úžasnou atmosférou a vynikajúcou hrateľnosťou.

Už sú to nejaké roky, pamätám si akoby to bolo dnes. Daj sa k nám, hovorili. Zachrániš Zem. Vytrháš tým bastardom z vesmíru vnútornosti. Slušný zárobok. Tak hovorili. Nečudujem sa, boli to krušné časy. Nemal som do čoho kopnúť, zbrane som ovládal už od kolísky. A tí šedí bastardi ma neuveriteľne srali. Nebolo to jednoduché. Nočné výsadky, vyhľadanie votrelcov a ich následné vyhladenie. Niekedy sa tí hore rozhodli, že ho potrebujú živého. Páni, to boli fofry. Teda najmä zo začiatku. Ožije – neožije. Niektorí týpci ich nosili v batohoch – pre istotu.

Nemecká precíznosť sa pozná. Nemci všeobecne majú radi, ako sa zdá, piplavé, pekne vyzerajúce a občas i komplikované stratégie. Kto vie, kde to všetko začalo. Možno sú na začiatku reťazca starý dobrý Settlers, a možno ten začiatok leží ešte v dávnejších dobách. V každom prípade je tu ďalšia hra so série Anno, tentoraz v ďalšom storočí.

Radosť i smútok. To sú emócie, ktoré ma pohlcujú keď sa obzriem do minulosti. Tri generácie potomkov, kvitnúci obchod a dlhý život – dar od Pána. Som mu vďačný, že som mohol vidieť ako sa darí mojim potomkom, ako zveľaďujú odkaz, ktorý som im zanechal. Keď sa obzriem do minulosti, nebolo to ľahké. Ako vyučený alchymista som začínal v malom mestečku neďaleko Augsburgu, bol som mladý a vlastnil len jednu ošúchanú chalúpku. Peniaze, ktoré som mal, som do začiatku investoval do alchymistického remesla. Mnohí hovorili, že to nie je práve najlepší začiatok pre tak mladého človeka. Vraj, sú lepšie a zo začiatku lepšie vynášajúce povolania.

V diaľke vidím nápis obrovský! To Bethesda datadisk ďalší vytvorila. Vyčarovala spod rúk šikovných a na zlatom podnose podala nám. Tešme sa, radujme sa, šialený daedrický pán je medzi nami! Alebo možno nie je, bude – bol. V otázkach daedrických je vždy dôležitý uhol pohľadu. Dobro? Zlo? Nie, ak chápete daedry v týchto dimenziách, tak ich vôbec nechápete správne. Okrem toho Sheogorath je sympaťák. Myslím. Wabbajack!

Aký je recept na zaručene dobrú hru? To nikto netuší, inak by vo svete nebolo toľko prepadákov, ale občas sa niekto o čosi pokúsi. Vezme sa úspešný koncept niektorej predošlej hry, premieša sa s kvapkou mutagénu a samozrejme nesmieme zabúdať na pár miernych kozmetických úprav. „Princ perzský nám ozelenel,“ zakričal ktosi z davu. Nebojte sa, to je Leonardo a zelená je jeho zdravá farba. Zelená je dobrá, vedeli sme to už ako malé deti. Naučila nás milovať pizzu, naučila nás kričať „Cowabunga!“ Jednoducho zelená je dobrá. Problém so zelenou je v tom, že bola v móde koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov. Avšak chystá sa jej veľký návrat. Spolu so štvrtým korytnačím filmom (tentoraz plne v rukách počítačovej animácie), prichádza i rovnomenná hra od Ubisoftu.

Hier s naozaj hutnou atmosférou je málo, vždy ich bolo málo. Občas sa však nájde herný kus, ktorý má po atmosferickej stránke čo ponúknuť. Netuším síce prečo, ale vo väčšine prípadov silne emočné hry sú tie, ktoré vyvolávajú strach. A s kúskom humoru to býva o to lepšie. Elvíra je fenomén, teda pokiaľ sa o fiktívnej postave dá hovoriť ako o fenoméne. Elvíru stvorila, i keď nie úplne sama, herečka Cassandra Peterson. V tejto úlohe potom moderovala televízne pásmo béčkových hororov pod názvom Movie Macabre. Stala sa fenoménom, jej prejav je jedinečný a komentáre k jednotlivým filmom sú nezabudnuteľné. V roku 1988 nasledoval podarený film, nuž a toho istého roku bol zhodou okolností založený i Horror Soft (vydali svoju prvú hororovú adventúru Personal Nightmare). Elvira sa stala silnou značkou, a ako to už v tomto odvetví býva – čo je populárne a silné, skôr či neskôr bude mať svoju vlastnú hru. Horror Soft mali licenciu (vhodný názov spoločnosti :-)), a tak bolo rozhodnuté do čoho sa pustia.

Vždy sa nájde pár planét, kde by sa mohol potencionálne usadiť život. Ale Mars je jediná z planét, kde život naozaj je. Teda aspoň o tom sa nás snaží presvedčiť nejaká tá reklama na tlačiarne, či nejaký ten film a občas aj počítačová hra. I keď momentálne na Marse žiaden život nie je, je dosť pravdepodobné, že tam nejaký bol. A robiť archeologické vykopávky na takýchto miestach sa nevypláca. Kto vie, čo môžeme objaviť. Vlastne, bohovia vedia, čo z toho vylezie. To že mimozemská hrozba prichádza z Marsu pochopili aj zástupcovia zemských štátov združený pod organizáciou X-COM, a to dokonca dvakrát. Tim Burton tiež, no a nakoniec prišlo aj na Altar.

Módne vlny sa tiahnú históriou ako dlhá nikdy nekončiaca niť. Raz sú v móde céčka :-), inokedy pokémoni, potom zase indiáni a občas prídu na pretras i piráti. A že sa im aj v dnešných dobách darí. ažko povedať, či za to môže sám Jack Sparrow alebo iba nejaké nepekné voodoo kúzlo, ale piráti sú tu, a sú v plnej sile. Tento fakt si všimli i ľudia v Ascarone a dali sa do práce. Výsledkom ich snaženia je pirátska akčná adventúra, s pirátskym menom Tortuga: Two Treasures.

Dvojice, detektívka, akcia, dvojice. Dempsey a Makepeace-ová, Bodie a Doyle, alebo Semir a Tom - protagonisti Kobry 11, však to všetci dobre poznáme z televíznej obrazovky. Kobra 11 sa síce môže len závistlivo pozerať na menované dvojice, ale na druhej strane sa už vysiela vyše 10 rokov. Čo je celkom slušné číslo. Z čoho nám vyplýva jasná matematika – keby nemal seriál úspech v sledovanosti, už by sa asi nenakrúcal. Nuž televízna branža je tuhý biznis. Aspoň si priznajme, že Kobra 11 patrí k tej kvalitnejšej časti nemeckej produkcie.

So stredovekom je to akosi zložité. Všetci ho majú radi, maľujú si ho v ružových farbách, a keď nie tak úplne, tak aspoň ho nekriticky idealizujú. Fantasy ako žáner tiež býva takým pekným stredovekým derivátom. Možno aj preto máme o stredoveku krajšie predstavy než by nám dala za pravdu realita. V hernej oblasti tiež prevláda práve onen stredovekom inšpirovaný fantasy svet, nad stredovekom historickým. Určite sa ich niekoľko nájde, z poslednej doby Stronghold, Knights of Honor alebo pradávny Darklands (Ale na druhej strane i ten Stronghold je do istej miery veľmi idealizovaná predstava stredoveku). No a napokon i Medieval zo série „Total War“.

Mesto, mestečko, malé mesto, či metropola, všetko je to obrovská skupina ľudí. Je to vlastný organizmus, s vlastnými pravidlami. Čím sa vlastne líši od vidieckych sídiel? Nuž, ako sa odborne hovorí - koncentráciou výrobných a nevýrobných aktivít, výškovou zástavbou, hustotou zaľudnenia, komplexnou vybavenosťou a sociálnymi vzťahmi. Je útvarom, ktorý v minulosti nebýval sebestačný, každé mesto potrebovalo určité prostriedky na svoju správu a chod, prostriedky, ktoré pochádzali z vonka. Táto krátka definícia hovorí, veľmi zhruba, o tom čo vlastne mesto je. Zároveň nám pekne ukazuje i na obsah recenzovanej hry.

Pamätám doby keď bolo vo svete Tamrielu možné vstúpiť do nejedného rytierskeho rádu. Či už to boli „Knights of the Circle“ boha Akraya alebo „Knights of the Iron“ bohyne Zenithar – a mnoho ďalších. Pamätajú si to i ďalší čo hrali Daggerfall. Onedlho na to, ako sa objavil Oblivion, si začali klásť otázku, kam sa všetky rády podeli? Iste mali sme tu dva rády, ktoré však neboli „božské“ ale svetské. Pravda s mnohými úlohami spojené neboli. Kde teda sú rytierske rády slúžiace Deviatim bohom Tamrielu? Nuž odpovede na túto otázku sa asi nikdy nedočkáme, ale ľudia z Bethesdy sa predsa len trocha snažili svoj omyl napraviť a prinášajú nám rozšírenie obsahu Oblivionu (ako inak krásne nazvané, keď podľa Bethesdy sa nejedná o regulérny datadisk :-)) s názvom „Knights of the Nine“.