Medieval 2: Total War

So stredovekom je to akosi zložité. Všetci ho majú radi, maľujú si ho v ružových farbách, a keď nie tak úplne, tak aspoň ho nekriticky idealizujú. Fantasy ako žáner tiež býva takým pekným stredovekým derivátom. Možno aj preto máme o stredoveku krajšie predstavy než by nám dala za pravdu realita. V hernej oblasti tiež prevláda práve onen stredovekom inšpirovaný fantasy svet, nad stredovekom historickým. Určite sa ich niekoľko nájde, z poslednej doby Stronghold, Knights of Honor alebo pradávny Darklands (Ale na druhej strane i ten Stronghold je do istej miery veľmi idealizovaná predstava stredoveku). No a napokon i Medieval zo série „Total War“.

#pic1#

Všetko to začalo počiatkom tohto storočia, keď sme dostali možnosť vrátiť sa späť v čase a mieste do stredovekého Japonska. Shogun prišiel ako blesk z jasného neba. Nikým nečakaný mnohých hráčov ohúril možnosťou ovládať veľké armády, dôrazom na taktiku v bitkách a neposlednom rade, spojení dvoch hracích režimov. Nasledovala cesta do stredovekej Európy, ktorá sa nedávno zvrtla na ďalšiu cestu časom, tentoraz do starovekého Ríma. A Creative Assembly žali jeden úspech na poli hier, za druhým – a nie len tam. Mierne prekopaný systém a zlepšenie grafického kabáta, pridávali na atmosfére a pocitu z bytia priamo na bojisku. Ale ako som naznačil na začiatku, stredovek je akýmsi nepochopiteľným spôsobom pre súčasného človeka veľmi lákavý, a tak sa netreba čudovať, že sa CA opäť vrátili do tohto obdobia.

#pic2#

Knieža Vladimír bol mladý a tak trochu idealista. Býval som radcom jeho otca, a teraz, keď nás starý vladár opustil, budem stávať po boku jeho potomka. Z počiatku sa zdalo, že nebude ťažké udržať tak malú zem, lenže knieža – rovnako ako rada šľachticov – chcel rozšíriť našu zem a vytvoriť tak silnú a pevnú ríšu.

Hlavná kampaň začína v roku 1080, a postaví vás do vedúcej úlohy jedného z množstva národov. Z počiatku je k dispozícii na výber „len“ sedem štátnych útvarov, neskôr, ako hra pokračuje, sa odomykajú ďalšie. Štandardným cieľom každej kampane je obsadiť určitý počet území, prežiť dlhšie ako váš súper, jednoducho rozširovať veľkosť vašej vlastnej ríše na úkor ostatných. Na to budete mať k dispozícii množstvo bojových i nebojových prostriedkov. Tým hlavným – nebojovým – je diplomacia. Ako už bolo spomenuté hra sa skladá z dvoch častí. Prvá na mape sveta, ťahová, kedy vykonávate všetky dôležité úkony týkajúce sa spravovania ríše. Výstavba, obchod a diplomacia. Odhaľujete neprebádané končiny okolitého sveta, nadväzujete dôležité diplomatické styky s ďalšími národmi a vediete ekonomiku krajiny. Diplomacia a hlavne (v prípade hrania za katolícku frakciu) Pápež, čiže akýsi jednouchý model náboženstva, ktorý v rámci simulácie hrou funguje veľmi dobre, sú veličiny s ktorými je treba počítať. Ak ich správne používate vedenie bitiek sa stane druhoradým. Všetko to znie krásne, a v praxi to tak nejako funguje, ale... Ale občas sa zdá, že počítač spojenectvá jednoducho ignoruje. Občas akoby spojenectvo nič neznamenalo, čo však záleží hlavne na vašej povesti voči ostatným štátom. Čím je vaša ríša väčšia, tým menej vám ostatní dôverujú. Samozrejme nesmiete zabúdať, pokiaľ vám záleží na dobrých vzťahoch, vybaviť si u cudzieho národa, cez ktorého územie plánujete prehnať svoju armádu – vyjednať povolenie na prechod vášho vojska.

#pic3#

Knieža Vladimír si viedol dobre. Obchod v okolí Novgorodu utešene prekvital. Naše územie sme rozšírili na juh, sever, východ i západ. Moskva, Smolensk, Vilnius, Riga i Helsinky patrili pod našu správu. Dobré vzťahy so susedmi nám zaručovali relatívnu bezpečnosť a naša zem mohla prosperovať. Jedného dňa sa však malo všetko zmeniť. Rada šľachticov dala najavo panovníkovi, že by bolo dobré obsadiť Sofiu. Toho času pod nadvládou Uhrov.

Vojna, vojna býva v určitých momentoch histórie nevyhnutná. Tam kde zlyháva diplomacia, kde je potreba nových zdrojov, tam prichádzajú k slovu zbrane. Séria Total War je známa svojím prepracovaným systémom bojov, vypilovaným takmer až k dokonalosti. Hlavne po grafickej stránke je to pastva pre cisárove oči. Šíky vojakov tiahnúcich sa od obzoru po obzor. Stovky, ba až tisíce pešiakov, lukostrelcov a jazdcov a každý sa pri tom správa na bojisku inak. Už to nie je armáda klonov, bábok, ktoré opakujú rovnaké pohyby – všetci ako jeden. Už v rímskom ťažení dokázali vyťažiť z vizuálnej stránky takmer maximum, v Medieval 2 ho už len dotiahli. A pritom sa to hýbe i na priemernej zostave krásne plynulo. Boj je jednoducho druhým pilierom Medieval 2. Každá z jednotiek je dobrá na niečo iné. Logicky. Takže mať správne zostavenú armádu je základom úspechu. Samozrejme, ak vám je terén a šťastie naklonené (lebo ako sa hovorí; bojovník bez šťastia je ako bojovník bez jednej ruky – vyhrať svojim umom môže vždy, ale keď má i druhú ruku, všetko ide ľahšie), ide to aj zo zle zostavenou armádou – alebo ako sa hovorí i keď je nás menej, stále máme šancu vyhrať (tu by sa patrilo dodať, že len v prípade, ak boj nenecháte vyhodnotiť automaticky). Čo však ručne nemožno absolvovať sú námorné bitky. Opäť bez zmeny, v tomto prípade to jednoducho musíte nechať na šťastí a benevolencii počítača.

#pic4#

Medieval 2 je Medieval s vymoženosťami Rome: Total War a lepšou grafickou prezentáciou. Teda nehľadajte v systéme žiadne prevratné novinky. Medieval 2 ponúka osvedčený koncept, ktorý je dôsledne pripravený po historickej stránke, po hrateľnostnej stránke i po audiovizuálnej stránke. Ale ako to už v rozprávkach nechodí, vždy sa nájde niečo, čo celkový dojem trochu strháva. Medieval stojí na dvoch pilieroch – strategickom ťahovom a na bojoch prebiehajúcich v reálnom čase. Obe tieto zložky sú však veľmi nesúrodé, a to hlavne v zmysle upútavania hráčovej pozornosti. Občas som mal taký pocit, že ťahový režim môže byť pre určitú skupinu hráčov zbytočne nezaujímavý a zdåhavý. Jednoducho kým dôjde na nejakú akciu trvá to strašne dlho. Na druhej strane hráči, ktorí sa vyžívajú v onej ťahovej (diplomatickej) časti, nebudú mať príliš záujem o bojový režim, keďže ten zase odpútava pozornosť a zdržuje. Na druhej strane, kto chce môže si zahrať pripravené historické bitky, a pokúsiť sa o to, či je i on schopný uspieť tam kde historické postavy neuspeli (alebo naopak). Druhou vráskou na kráse je podivuhodná AI. Jednotky majú občas tendenciu zaseknúť sa na neobvyklom mieste, alebo bývajú príliš pasívne. Najhoršie je keď sa zamotajú a zasekávajú medzi sebou, to dokáže v rozbehnutom boji pekne naddvihnúť mandle. Tak potom treba každú z jednotiek neustále strážiť a pozorovať, čomu však nepomáha ani trochu neprehľadná kamera. Toľko práce s historickou presnosťou a potom pár takýchto zakopnutí. Avšak sú to len maličkosti, ktoré nijako neznižujú inak vysokú kvalitu tohto titulu.

#pic5#

Stredovek je zaujímavý. Nech sú už dôvody tejto fascinácie akékoľvek, priniesli nám na naše obrazovky ďalší skvelý strategický titul. Postavený na ťahovej, takmer až Civilizácii podobnej časti, a na vynikajúcej epicko-bojovej časti. Tých pár múch sa dá ľahko odpustiť. Podstatné je, že hra ponúka množstvo možností a doslova sa umožňuje vyhrať s históriu. Zmeňte ju, formujte ju k svojmu obrazu alebo len nasledujete historické udalosti. Je to hra, ktorá je postavená i na vašej fantázii.

Knieža Vladimír, za svojho života si podmanil za pomoci slovanských žoldnierov Uhrov, Poliakov a celú matičku Rus. Svojimi činmi však nahneval pápeža. Knieža Vladimír i na smrteľnej posteli vydal s úsmevom na tvári svoj posledný rozkaz. Jeho najlepší generáli započali ťaženie na pápežský štát...

#tab#