Zoznam článkov autora Last Jedi

Kvap. Kvap. Kvap. Ozýva sa v prázdnych chodbách. Z diaľky občas zaznie smiech, ktorý by sa dal pripísať len šialencovi a z rôznych kútov bývalej perly Atlantického oceánu sa ozývajú nesúvislé monológy ako z psychiatrickej liečebne s pacientmi toho najhoršieho poškodenia. Spliceri, tak ich volajú tu v Rapture. Niekomu možno príde smiešne, že do toho občas zaznejú tóny skladieb 50. rokov, akoby sa v tejto pseudoutópií nikdy nič zlého nestalo. Slobodný človek rozhoduje, otrok poslúcha. Lenže nie každý otrok chce byť otrokom, nie každý slobodný človek chce byť obetným baránkom tejto spoločnosti, ktorá sa stala šachovnicou dvoch mocných – Andrew Ryan a Frank Fontaine. Nezáležalo na tom, kto výhra, figúrky to do hry nevráti.

Sú herní vývojarí, ktorí su od prírody talentovaní a vytvárajú úžasné hry. Sú vývojári, ktorí nie su až tak talentovaní, ale skúsenostami a tvrdou drinou dokážu vytvoriť dobré hry. Sú vývojári, ktorí moc talentu, schopností ani skúseností nemajú, ale dokážu vytvoriť ako tak hratelnú vec. Lenže čo ak vytvoria hru vývojári, ktorí nepatria ani do jednej z menovaných „kategórií“? Nuž v takom prípade asi vznikajú hry ako Patriots: Nations Under Fire.

Neviem kedy sa to tak rozmohlo, ale hype sa stal neoddeliteľnou súčasťou skoro každého titulu A kategórie vo vývoji. Pri tak dlhom pôrode, aký zažil Stalker, bolo toto masírovanie publika ešte zdåhavejšie a mohutnejšie. Po niekoľkých rokoch vývoja ( sám už netuším koľko rokov to trvalo, ale pamätám si ešte na infá na rok 2003 ) sa zaradil vedľa tak slávneho kolegu, že ho netreba ani bližšie predstavovať, stačí napísať jeho meno – Duke Nukem Never....eeee teda Forever. Presne tak, plno ľudí začalo pochybovať, či vôbec Stalker vyjde ( Odpustite určitú lenivosť, ale fakt nevidím dôvod písať slovo Stalker s bodkou za každým písmenom, navyše ani v knižnej predlohe to tak nebolo. ) a ak áno, tak v akom (ne)hrateľnom stave. Priznám sa, že sám som bol voči Stalkerovi skeptický, predsalen hra na ktorú človek čaká ako na Godota a zostarne pri tom niekoľko rokov, dopadne málokedy tak, ako bolo pôvodne zamýšlané. Nepochyboval som o tom, že by hra nakoniec po všetkých tých peripetiách nevyšla, skôr som sa obával kvality jej obsahu a jeho funkčnosti. Postupne sa začali pred nejakým časom objaviť kladné ohlasy a vzruchy, ale ja som si povedal, že pokial sa sám nepresvedčím nebudem ničomu veriť.

Ľudské telo, dokonalý výtvor prírody? Pche, obyčajný špinavý uzlík mäsa a kostí. Krehkejší než škrupina vajca a pritom tak vytrvalý. A tak...tak patologický. Čo je to život? Čo je to smrť a aký je medzi tým rozdiel? Bariéra je medzi nimi tak tenká, že človek ani nemúsi vedieť na ktorej strane sa nachádza. Život a smrť, nie sú to len synonymá pre sen a precitnutie? A tak, tak patologické. Čo som komu urobil a prečo musím byť práve tu. Práve tu, medzi týmito hnijúcimi stenami, pokrytými skazenou krvou dní minulých aj budúcich sa hromadí zúfalstvo a beznádej celého mesta. Možno som nechal posledné zvyšky príčetnosti nechal nevedno kde, možno snívam, ale jedno je isté, ak tú nákazu nejako nezastavím, nebude už možnosť nad ničím rozmýšlať, alebo si mám radšej počkať na to slastné oslobodenie smrťou od bremena mojej pozemskej existencie?

Nekorunovaným kráľom dobrodrúžnych adventúr je ( aspoň v období posledných cca desať rokov ) bez pochýb séria Broken Sword. Na jednej strane je to možno aj tým, že konkurencie schopných adventúr vychádza málo a z nich ešte menej je práve „indianajonesovského“ dobrodrúžneho zamerania. Na druhej strane ale Broken Sword rozhodne nie je jednookým kráľom medzi slepými. Kvality série su veľmi očividné a nezpochybniteľné. Žial tieto slová sa paradoxne nedajú použiť na najnovší, štvrtý diel tejto pôvodne trilógie, ktorý bol viac fiaskom ako hodnotným pokračovateľom. A prečo úvod o BS, keď recenzia má pojednávať o nemeckej hre Tunguzka?

Teda Max poviem Ti, že je to teda riadna fuška. Šesť prípadov v takej krátkej dobe, kto by si to bol tak pred rokom pomyslel. Hlavne potom ako sme mali jeden prípad pred rokmi a ďalší po rokoch nasledujúci nám zobrali skôr, než sme sa na to vôbec mohli pozrieť. Ale teraz je to iné. Normálne začínam byť z toľkej práce unavený, ale skôr než nám skončí sezóna a pôjdeme niekam na dovolenku, máme tu ešte jeden posledný kúsok – nakopať toho vysmiateho hipisáckeho podvodníka Hugha Blissa do jeho farebného zadku, no a popri tom prekaziť aj jeho plán na ovládnutie sveta. A vieš kde sídli? Kam za ním pôjdeme? Na mesiac! Ach to mi vháňa slzu spomienok do očí, ako sme vtedy boli na tom mesiaci a ty si...

Noc pomaly opúšťa državy zemského sveta a slnko svojími prvými rannými lúčmi ohlasuje ďalší návrat na post strážcu zeme a predovšetkým z vôle našeho cisára, strážcu Nefritového impéria. Predvoj v podobe ranných zorí prebúdza obyvateľov Tienovho prístavišťa do nového dňa. Vo vzduchu je cítiť starobu zeme, ťarchu každodenných povinností obyčajných ľudí, smútok, ale aj duševný pokoj, jeseň pomaly klope na dvere. A predsa je vo vzduchu cítiť aj čosi iné – zmenu, možno ťažko rozoznateľnú, ale bezpochyby tam je. Že by to spôsobil príchod toho mladíka s vytetovaným drakom na chrbte a jeho roztodivných spoločníkov? Je to možné, ale vo vzduchu visí čosi viac, niečo čo si ani on ani my neuvedomujeme.

Zo Sama & Maxa sa v súčastnosti stáva pojem, ktorý je známy nielen adventuristom, nostalgikom starých hier od LucasArst alebo fanúšikom Purcellovho komixu. Totiž práve Sam & Max Season 1 ( ako nazvali svojich prvých šesť dielov tejto adventúry na pokračovanie tvorcovia z Telltale ) demonštruje prvý fungujúci systém epizodicky vychádzaného obsahu. Je totiž síce pekné, že napríklad takí Valve alebo Ritual sa rozhodnú vydávať svoje hry na pokračovanie, čo je to však platné hráčom, ak sa im v realite totiž dostane do rúk po cca ročnom, alebo až jeden a polročnom čakaní len krátka, párhodinová epizóda, ktorá je o trochu lacnejšia, než klasické, plnohodnotné tituly. A čo ak nejaká firma ako v prípade Ritualu začne s tvorbou svojej epizodickej série, ale po prvom dieli akosi firma s vývojom konči ( prípad Sin Episodes ) a sám hráč sa nedočká uzavretia príbehu, len má za sebou „kratší datadisk“ či „dlhšie demo“ a horkú pachuť na jazyku.

Azda sa nikdy doposial nestalo aby sa na datadisk ku hre čakalo s očakavaniami a netrpezlivosťou tak veľkou, že prekonala množstvo veľmi úspešných áčkových „plnohodnotných“ ( inak povedane nedatadiskových ) titulov tak ako práve nová expanzia z dielni amerického Blizzardu. Dychtivým dôkazom očakávaní a slintania nielen dlhodobejších hráčov najúspešnejšej onlinovky súčastnosti boli určite predajné čísla hneď po vydaní – len za prvých 24 hodín od uvedenia sa totiž predalo 2,4 milióna kusov The Burning Crusade, čo tento datadisk vystrelilo na prvé miesto v rebríčku najrýchlejšie predávanej pc hry v európe i severnej amerike. Ono aj okolo osem miliónov aktívnych účtov o niečom svedčí. Dlho očakávane otvorenie dark portalu sa teda uskutočnilo vo veľkých číslach a je rozhodne jasné, že Vivendi ako distribútor a Blizzard ako vývojar si do vrecka napchá opäť zopár bankoviek na pár nových ferrari či domov na nejakom exotickom mieste, nás ale predovšetkým zaujíma koľko nocí prebdieme levelovaním, skúmaním krajiny, či trápením sa nad čo najlepšou taktikou na bossov v nových instanciach.

Je naozaj veľmi ťažké písať o hre, ktorá funguje na základe dnes veľmi populárneho epizodického hrania, a ktorá si počas všetkých svojich doteraz vzniknutých štyroch dielov, zachováva rovnaký herný koncept, klasické „povrchné“ znaky ako audiovizuálne spracovanie, interface, či ovládanie. Dokonca si zachováva aj veľmi podobne štylizované riešenie úloh a osobitý štýl humoru. Nechcem povedať, že by sa o novej epizóde Abe Lincoln Must Die! Nedalo nič napísať, ale tým hlavným ťažiskom by musel byť samotný obsah príbehu a konkrétne humorné situácie. Každý hráč ale musí uznať, že by sa jednalo o hlúpe spoilovanie a znehodnocovanie herného zážitka ľuďom čo túto epizódu ešte nehrali.

Je to už deväť rokov, čo vyšla taktická ťahová stratégia Dark Omen, vychádzajúca z princípu a sveta fantasy Warhammera. Zatiaľ čo jeho fanúšikovia márne dlhé roky čakali ( a väčšina stále čaká na MMORPG z tohto sveta ) na nejakú tu hru založenú na ich obľúbenej stolnej hre, prívrženci sci-fi verzie Warhammer 40K sa dočkali viacerých slabších ( či už postaršie ťahovky postavené na koncepte panzer general alebo naozaj úboha FPS Fire warrior ) ako aj veľmi kvalitných kúskov na čele so strategickou dawn of war a jej rozšíreniami od Relicu. O tom, že práve strategické pole je najlepšia živná pôda aj pre fantasy variantu sa nás teraz pokúšajú presvedčiť autori kvalitnej realtime stratégie Armies Of Exigo – Black Hole Entertainment.

Špicaté elfské uši a dlhé, častokrát všemožne zapletené trpaslícke brady, znaky dvoch najvyužívanejších a najznámejších fantasy klišé súčastnosti. Ale veď kto by nemal rád pradávnu rasu žijúcu prevažne na ešte pradávnejších korunách tých najpradávnejších stromov, pre ktorých ľudský život znamená asi toľko ako zachvenie listov na vetvičke ich stromu pod účinkom slabého vánku. No ale týchto ušatcov nám priniesol Nival už v pôvodnej hre, preto je čas aby doplnili kolegovia z hlbokých podzemných miest, dychtiacich po bohatstve, ktoré im lono zeme ponúka. Tí čo nosia sekeru nízko za opaskom a dokážu si vychutnať medovinu tak ako nikto ( a preto jej aj tak veľa vypijú ). No a tak k nám prichádza datadisk, ktorý síce nesie motto „haj hou, haj hou, už trpaslíci jdou“ ,ale podtitul má predsalen o čosi pompéznejší – Hammers of Fate.

Konečne je vidieť, že aspoň jedna herná spoločnosť berie epizodické hranie vážne a preto nemusíme na tieto kratšie herné zážitky čakať tak dlho ako na regulérnu „kompletnú hru“, no v prípade ostatných firiem asi aj musíme, ale Telltale games na nás vypúšťa novú lavínu nezameniteľného humoru mesiac potom, ako Sam & Max zobrali televíziu Warp útokom a Myra Stomp si na vlastnej koži odskúšala, čo je to šoková terapia.

Vážení diváci, Vítame vás pri ďalšom dieli súťažnej relácie „Kto sa nikdy nestane milionárom!“ Dnes tu máme dvoch súťažiacich – eh chlapci ako sa voláte? Ach áno pes Sam a zajac Max a pri pulte nabitom otázkami stojí nikto iný ako svetoznámy Hugh Bliss! Drahá, čo to pozeráš za koninu? Daj sem ďialkové nech to prepnem niekam kde dávaju niečo zaujímavé...