Jade Empire

Noc pomaly opúšťa državy zemského sveta a slnko svojími prvými rannými lúčmi ohlasuje ďalší návrat na post strážcu zeme a predovšetkým z vôle našeho cisára, strážcu Nefritového impéria. Predvoj v podobe ranných zorí prebúdza obyvateľov Tienovho prístavišťa do nového dňa. Vo vzduchu je cítiť starobu zeme, ťarchu každodenných povinností obyčajných ľudí, smútok, ale aj duševný pokoj, jeseň pomaly klope na dvere. A predsa je vo vzduchu cítiť aj čosi iné – zmenu, možno ťažko rozoznateľnú, ale bezpochyby tam je. Že by to spôsobil príchod toho mladíka s vytetovaným drakom na chrbte a jeho roztodivných spoločníkov? Je to možné, ale vo vzduchu visí čosi viac, niečo čo si ani on ani my neuvedomujeme.

Múdry bol cisár Tien, prvý z cisárov posvätených nebeským mandátom, udeleným nebeskou byrokraciou, vytýčil hranice svojej ríše a nebol chamtivý po väčšej moci a rozlohe svojej ríše. Nebažil po absolútnej vláde nad svojími poddanými, bol verný ľudu, tak ako bol ľud verný jemu. Tie časy su však tak dávne, že nikto z žijúcich, ani ich prarodičov ich nemože považovať za vlastné či známe. V súčastnosti sa už aj v hlavách prostého ľudu objavujú otázky, spôsobujúce dilemu celoživotného presvedčenia. Cisár Sun Hai zastavil pred dvadsiatimi rokmi veľké sucho, ktoré zužovalo Nefritovú ríšu, ale mimo to postavil priehradu, ktorá zničila bez varovania jedno staré mestečko, moc lotosových vrahov pod velením Ruky Smrti, císárovho radcu a vykonávateľa jeho moci, vzrástla a viac než kedykoľvek prdtým začína pripomínať krutovládu.

#pic1#

V tomto čase úpadku, ako keby nestačilo, duchovia zosnulých brázdia všetkými kútmi ríše a nemôžu nájsť večný pokoj a odpočinok pre svoju dušu. A do toho vstupuje hlavný hrdina, učeň majstra Li, cisárovho zdanlivo mrtvého brata, ktorý vedie školu bojových umení v zapadlej dedine menom Dve rieky. Veľa vecí však nie je tak, ako sa zdá a prekvapení ( slabších či lepších, niektorých nepredvídateľných a niektorých predvídateľných ) rozhodne počas hry nebude málo.

Ak medzi vaše srdcové herné záležitosti patria také klenoty ako Baldur's Gate 2, obidva diely Knights of The Old Republic, alebo aj adventúrnejšie kúsky ako Fahrenheit alebo The Longest Journey, ste na správnej adrese. Čo však tieto hry majú spoločné, že sa môžu spoločne viazať do určitej kategórie? Atmosféra, emócie, „živí“ pomocníci ( v prípade rpg titulov ) a kvalitne napísaný scenár, to všetko je len pár hlavných bodov, ktoré povyšujú tieto hry nad mnoho iných. Podobnosť s KOTORom je viac než pocitová, určitý lineárny „chodníčkový“ stýl designu sveta, rozhovory so spoločníkmi, ktorí majú vlastnú osobnostť, dialógy a ich štruktúra, možnosť voľby medzi dobrom a zlom, ale aj lietajúci dopravný prostriedok. Ebon hawk tu nahradila lietajúca mechanická vážka. Dokonca aj určite časti scenára vám môžu byť povedomé a Lotosoví vrahovia ako by Sithom z oka vypadli. Teraz vyvstáva otázka, či sú to klady alebo zápory.

#pic2#

Je teda na prvý pohľad jasné, že hru robili BioWare, to ale neznamená, že sami seba vykrádajú, skôr by sa dalo povedať, že niektoré obľúbené prvky boli v inom štýle použité aj v Jade Empire a preto sa jedna o KOTOR-like hru. Napriek mnohým podobnostiam tu, ale stále máme atraktívne prostredie vyvstavané podľa vzoru starovekej Číny, ktoré býva v hrách západného sveta stále ojedinelé. Takisto bojový systém je úplne iný ako ten známy z Knights of the old republic. Tam kde šlo o rozdelenie príkazov v partii a vyberanie útokov, či schopností, pomaly ako v strategií, je Jade Empire úplnym protikladom, súbojový sýstem je totiž vystavaný na priamom ovládani útokov ako to poznáme z bojoviek typu Mortal Kombat alebo Fighting Force. Ovládanie je jednoduche, jeden útok pravým tlačidlom myši, druhý ľavým, ďalší simultánnym stlačením obidvoch a ešte nejaký ten blok, úskoky a podobne. Niekto by bol možno sklamaný, že hra sa môže v istých okamihoch zbrtnúť na obyčajnú rubačku, napriek tomu, že bojovania si v hre užijeme až až, nie je to tak úplne pravda. Hra totiž ponúka veľké množstvo bojových štýlov s čím je nepriamo spojená aj absencia normálneho inventáru, každa zbraň je totiž samostatný bojový štýl. Aj keď je štýlov dosť a to sa môže jednať o obranné, útočne, so zbraňou, bez zbrane alebo transformácie na démonov ( tie patria medzi najsilnejšie bojové štýly ) , zbraní je minimum. Oproti napríklad Fable mi tie súboje prišli oveľa zábavnejšie už len preto, že tam stačilo opakovať jeden dva útoky dookola a prebíjať sa cez hordy nepriateľov, tu však na rôzne typy nepriateľov platia rôzne typy bojových štýlov, napríklad proti golemovi magické ohnivé/ľadové strely nič nezmôžu. Nemáme tu ani žiadne brnenia, upgrady či lekárničky, V inventári je miesto len na predmety súvisiace s questami a potom na špeciálne drahokamy, ktoré sa vkladajú do amuletu a poskytujú určitý bonus do niektorých vlastností.

#pic3#

Ak ste zvyknutý na bohatý výber štatistík a možností, tak vás možno spočiatku Jade Empire sklame, ale tam kde nema takéto obľúbené pochúťky hardcore rpgčkarov, tam to vynahrádza inými prednosťami. V podstate má hráč len tri základné vlastnosti a to Telo ( ktoré rozhoduje o počte hit pointov ), ďalej Chi, čo je len premenovaná mana ( slúži na napájanie bojových štýlov a na liečenie ) a duch, ktorý určuje množstvo sústredenia, dôležité na boj so zbraňou a prípadne zapnutie akéhosi bullet-timu, čiže spomalenia času. Tieto tri hlavné vlastnosti majú vplyv aj na konverzačné vlohy typu šarm či zastrašovanie. Zmenou oproti KOTORu je aj nemožnosť ovládať spoločníkov, či im rozdeľovať body do vlastností ako pri postave hlavnej. Tiež naraz môže hráč mať so sebou len jedného pomocníka, ktorého si nastaví buď na útočný štýl ( pomocník bude normálne bojovať ) alebo na podporný, pri ktorom spoločník nebojuje, ale pomocou meditácie podporuje hlavnú postavu nejakou špeciálnou schopnosťou ako napríklad regenerácia života alebo silnejšie útoky. Samozrejme existujú aj výnimky spomedzi postáv, ktoré môže len útočiť alebo len vykonávať podporu. Okrem toho hra obsahuje aj rozporuplnú minihru. V Lietajúcej vážke bojujete proti iným lietajúcim vynálezom na oblohe v štýle ktorý poznáte z rôznych reinkarnácií Space Invaders alebo populárnej postaršej mobilnej hry Space Impact. Osobne mi táto minihra príliš nesadla do typu hry akou je Jade Empire.

#pic4#

Ak aj plníte vedlajšie questy, hru môžete dokončiť za približne 25 hodín, čo na RPG nie je priveľa. Ani prostredí síce nie je príliš veľa a za určitý mínus možno označiť príliš natiahnute finále a po čase príliš ľahké boje ( v podstate jediná väčšia výzva sú boje v aréne v Imperiálnom hlavnom meste ) bez výzvy. Čím si nás však hra ako Jade Empire mala získať? Čím by mala byť pre nás výnimočná? Opäť budem trochu porovnávať s Fable. Pretože tam kde je Fable len nemým bábkovým divadlom kývajúcich sa a usmievajúcich sa postáv bez štipky osobnosti, tam je Jade Empire doslova srdcervúcou drámou. A to drámou atmosferickou, poetickou, romantickou ale predsa surovou svetom aj akciou, s postavami, ktoré dokážu byť uveriteľné vo svojom kontexte. Hlavne spoločníci majú svoju osobnosť a zmýšlanie, ktoré dokážu dať najavo. A aj keď to nezachádza do takých detailov ako je to v prípade Knights Of The Old Republic, stále má čo ponúknuť.

Osobne si totiž myslím, že RPG sa nestáva RPGčkom len vtedy ak ponúkne tvorbu postavy a mohutný výber jej vlastností, ktoré može rozvíjať, ale tým, že počas spoznávania a objavovania herného sveta, na vás herné postavy reagujú ako na človeka s citmi a myšlienkami, nie ako nemysliaci stroj kde celou úlohou NPC postáv je zadať quest a odmeniť hráča za jeho splnenie peniazmi či predmetom. RPG hráč potrebuje pochybnosti, emócie iné než syntetická agresivita, músi rozmýšlať nad tým čím ho poverili, či je to správne a čo to úrobí. Ale ak sú postavy len prázdne schránky, tak hráč nedostane túto šancu vnímať ich ako súčasť organického, atmosferického sveta, ako „skutočných ľudí“. A práve toto, čo mnoho hier neponúka, je jedným z najvýznamnejších plusov Jade Empire. Aj keď je pravdou, že aj v JE nie je scenár bezchybný, niektoré dialógy su plytké, nudné až zbytočné ( napríklad pre mňa nikam nevedúce rozhovory s Dawnstar ) . Tiež sa stáva, že vám postavy zbytočne niekoľkokrát ( hlavne v závere hry ) otåkajú o hlavu známe fakty, s čistým svedomým ale môžem potvrdiť, že kvalita rozhodne prevláda na celej čiare.

#pic5#

Určitou čerešničkou na torte hrateľnosti a atmosféry je vynikajúci soundtrack z pera Jacka Walla. Typické čínske folklórne postupy doplnené o západný vplyv v podaní symfonických a klavírnych častí je jednoducho spravený na výbornú. Bohužial hra má svoje chyby, osobne ma predovšetkým štvala kamera počas bojov, keďže som používal rýchly ( a efektívny ) bojový štýl „Skákajúci tiger“ ,kde som častokrát skákal do strán alebo súperovi za chrbát, kamera jednoducho nestíhala a častokrát som sa ocitol mimo obrazu, čo môže byť v niektorých ťažších situáciach veľmi nepríjemné. Je to našťastie jediná nepríjemnosť technického charakteru a konverzia našťastie prebehla na výbornu, včetne veľmi pekne vylepšenej grafiky o odlesky a podobne. O určitom zjednodušení na takmer všetkých frontoch oproti KOTORu som už hovoril, nie je to síce zápor v pravom slova zmysle, ale potom čo už BioWare dokázali to trochu zamrzí. Nakoniec by som už len vytkol kvalitu českého prekladu. V hre je pôvodný anglický dabing a pri jeho počúvaní som bol častokrát pri čítaní počeštených titulkov znechutený. Mnoho výrazov je preložených doslova ( čím pochopiteľne strácajú správny význam ) , prípadne chybne, alebo niektoré dialógy a vety su preložené len tak zhruba. Samozrejme ak nie je angličtina jazyk vám blízky, budete radi, avšak oproti íným kvalitnejším prekladom Cdprojekt mi prišiel tento ako prekladaný ľudmi, ktorí angličtinu zrovna neovladajú tak ako by sa na prekladateľov patrilo.

Každopádne ak máte radi príbeh s dobrým scenárom, kvalitnú psychológiu postáv, atmosfericko-emotívny zážitok, alebo jednoducho máte radi hry typu Knights Of The Old Republic, ste na správnej adrese. Nejedná sa o revolučný počin, alebo pokoriteľa rytierov jedi, ide ale o veľmi dobre odvedenú prácu od majstrov RPG, BioWare.

#aut#

#tab#