BioShock

Kvap. Kvap. Kvap. Ozýva sa v prázdnych chodbách. Z diaľky občas zaznie smiech, ktorý by sa dal pripísať len šialencovi a z rôznych kútov bývalej perly Atlantického oceánu sa ozývajú nesúvislé monológy ako z psychiatrickej liečebne s pacientmi toho najhoršieho poškodenia. Spliceri, tak ich volajú tu v Rapture. Niekomu možno príde smiešne, že do toho občas zaznejú tóny skladieb 50. rokov, akoby sa v tejto pseudoutópií nikdy nič zlého nestalo. Slobodný človek rozhoduje, otrok poslúcha. Lenže nie každý otrok chce byť otrokom, nie každý slobodný človek chce byť obetným baránkom tejto spoločnosti, ktorá sa stala šachovnicou dvoch mocných – Andrew Ryan a Frank Fontaine. Nezáležalo na tom, kto výhra, figúrky to do hry nevráti.

Rapture asi bolo krásnym mestom, veď kto by dokázal veriť v mesto postavené na dne Atlantiku? Neóny žiariace na dno oceánu. Mrakodrapy ktoré si azda ani nevšimli, že nestoja v New Yorku, ale v hlbinách. Majestátnosť, to je to správne slovo. A to napriek tomu, že dnes je už Rapture len ďalším pomníkom zlých ľudských vlastností. Niektorí sa budú vyhovárať, že za to môže ADAM – objav, ktorý dokáže prepísať genetický kód aby spravil ľudí silnejšími, krajšími, ovládajúcimi oheň, mraz, elektrinu či telekinézu. Jedno však ani ADAM nedokázal, dať ľudom lepšie srdce.

#pic1#

A tak sa z životom a geniálnymi vedcami či umelcami osídleného Rapture stáva duch svojej slávy. Budovy vyplienené, voda pomaly pretekajúca dovnútra a ľudia, ktorí vlastne už ani ľudmi nie su. Do toho všetkého havaruje lietadlo s hráčom na palube a on sa vydáva na odhalenie príbehu Rapture a samozrejme sa che po krátkom rozhliadnutí dostať preč. Lenže cesta späť neexistuje.

Napriek tomu, že svieži ruch veľkomesta sa samozrejme nekoná, „uskutočnený sen“ Andrewa Ryana (zakladateľa Rapture) vyzerá vo svojich Art Deco krivkách nezabudnuteľne. Predsalen v dnešnej dobe dvadsaťnásobnej recyklácie tisíckrát použitých nápadov je podmorské mesto s atmosférou 50. rokov dvadsiateho storočia svieže, ako pre celoživotného Bratislavčana nadýchnuť sa tatranského vzduchu. Niekto možno bude namietať, že to more je len neinteraktívna kulisa a iba pohľad z rôznych budov a všadeprítomná voda ukazuje kde sme. Lenže ani v divadle nebýva skutočný hrad, byt, či mesto. Zapojme fantáziu, poďme sa baviť, autori nám predsa pridelili hlavnú úlohu v tejto..hmm dráme? Thrilleri?

#pic2#

Celý internet sa so slinou v kútiku úst tešil na duchovného nástupcu Systemu Shocku (2). Dokonca aj skeptici boli v očakávaní, veď prečo nie keď autormi sú tí istí ľudia ako komerčne nedoceneného SS2. Lenže aj geniálny vývojár potrebuje jesť a hlavne predať svoju prácu, tak sme dočkali určitého dnes populárneho princípu zjednodušovania, hra má tým pádom aj akčnejší pád a strach rozhodne nefiguruje na zozname hostí. Principiálne nikto nie je o nič ukrátený, aj keď musím priznať, že automatické oživovanie pomocou Vita-chamber trochu uberá nielen na výzve pre hráča.

Slovo jednoduchosť, ktoré padlo v predošlom odstavci zas netreba brať úplne doslova, sám dobe viem, že hlavne nostalgikov a hardcore hráčov vie dosť odradiť :) (ani ja ho osobne nepovažujem za „posla dobrých správ“). Bioshock sa na nič nehrá, je akčný ale nejedná sa o kosenie más v štýle painkillera a ani nema tak dynamické prestrelky ako F.E.A.R., zachováva si totiž veľmi osobitú hrateľnosť. Každého svedomitého hráča určite bude lákať pozbierať čo najviac audiologov – denníkov obyvateľov, ktoré osvetlujú tie miesta, na ktoré si sám hlavný príbeh netrúfa, aj keď príbeh je v podstate len jeden vo forme viacerých spajajúcich sa paralel, ktoré sú zjednodušene minulosť a prítomnosť, pretože hráčova činnosť vychádza a súvisi s osudom mesta samotného.

#pic3#

Ako som už spomínal Bioshock ma veľmi špecifickú hrateľnosť, postavenú hlavne na základoch zo SS2, preto sa koná hackovanie kamier, bezpečstných veží, sejfov a podobne, vo forme minihry, nie nepodobnej hackovaniu v Broken Sword 4. Čo síce može u skeptikov vyvolať otázku, že ako je možne, že technológie 50. rokov je možne hackovať a ako rozpoznajú nepriateľov od priateľov, ale dámy a páni, o to tu predsa nejde. Nákupy – to je ďalší bod programu. Celé Rapture posiate rôznymi automatmi na lekárničky, náboje alebo automatmi, kde si z nazbieraných súčiastok može hráč postaviť nástroj na automatické hackovanie, špeciálne náboje a podobne. Ale ani v Rapture nie je nič zadarmo (práve naopak), treba na nákup využívať tvrdú menu, ktorá sa da hromadiť vyberaním rôznych krabíc, pokladní, alebo zbieraním porazených nepriateľov. Nejedná sa síce o žiadne rpg, ale rozhodne sa dá zbierať veľa a prehľadávať ešte viac. Najdôležitejším je asi ADAM.

Dávno pred vydaním sa stali maskotmi celej hry postava v žiariacom potápačskom obleku a malé dievča so striekačkou, inak povedané Big daddy a Little sister(geneticky upravená tak,že už len ako malé dievča vyzerá). On ju ochraňuje, ona zbiera ADAM z màtvol (ktorými je celé mesto posiate a hráč ich stav cestou ešte zvyšuje) a tak sa stáva jediným zdrojom tejto cennej suroviny pre hráča. Lenže za dobré slovo Vám ju nedá a netreba zabúdať ani na jej bodyguarda. Riešenie je možno až barbarsky jednoduché – zabiť Big Daddyho a malú sestru buď zachrániť použitím genetického prípravku na odstránenie mutácie ju zachrániť, alebo z nej jednoducho „zožať“ ADAm, pričom ona zomrie. Práve táto voľba v priebehu hry rozhoduje o tom, ktorí z dvoch koncov hráč uvidí a nikto nemusí byť Einstein, aby pochopil, ktorá možnost vedie k tomu dobrému a ktorá k zlému koncu.

#pic4#

Tak či tak, máme ten vzácny ADAM, čo s ním? Odpoveď poskytuje ďalší z mnohých typov automatov poskytujúci konkrétne genetické vylepšenia, buď vo forme plazmidov, čo sú v podstate schopnosti ako kúzla (prosím nekameňovať) či už sa jedná o zapálenie nepriateľa, paralyzovanie elektrinou, zmrazenie, vyslanie včelieho roju až po vypečenosti typu telekinéza (čo je takpovediac biologicky nezávadná forma gravity gunu) alebo zmanipulovanie big daddyho na svoju stranu, prípadné zneužitie kamier a útočných veží vo svoj prospech označením na koho majú útočiť. Týchto schopností je viacero a tam kde začínajú týmito bojovými plazmidmi, pokračujú nakupovaním viacerých pozíc pre aktívne plazmidy (maximálne 6) zvyšovaní hit pointov, alebo eve (čo je čosi ako mana pre plazmidy) pridávaním pasivných schopností vo forme genetických tonikov od silnejších úderov hewerom cez rýchlejší pohyb až po viacej bodov za fotenie. Áno fotenie. Nejde síce o žiadne fotky z dovolenky, ale práve fotením nepriateľov sa hráčovi zvyšuje výskum (u každého typu nepriateľa zvlášť) a po dosiahnutí určitej „méty“ získava hráč napríklad bonus na zranenie daného nepriateľa, alebo nový genetický tonik. Keďže sa stále napriek všetkým tým netradičným veciam jedná o FPS, nemožno opomenúť zbrane, aj keď sa jedná o prevažne klasickú kolekciu páčidlo, revolver, tommy-gun, brokovnica, raketomet/granátomet (dva v jednom), plameňomet a kušu, každá zo zbraní ma tri palebné módy, každý na iné náboje a mnohokrát aj s iným efektom. Napríklad plameňomet, respektíve chemical thrower (čo vyznieva ako nejaký postrekovač) ma možnosť klasického napalmu na zapalovanie, elektrického gélu, dobrého na ničenie strojov alebo tekutého dusíka na zmrazovanie. Osobne považujem za veľký plus, že v kombinácií s plazmidmi hráč využíva (takmer) všetky zbrane po celú hernú dobu, ktorá sa mimochodom u mňa ako človeka, ktorý sa snažil preskúmať Rapture do poslednej bodky vyšplhala na 23 hodín, čo je nie slušné, ale nevýdané na súčastné akčné hry. Ale naspäť k zbraniam.

#pic5#

Vďaka tomu, že plazmid elektrošok paralyzuje, ponúka tak výbornú kombináciu na útok s hewerom, pretože paralyzovaný súper padá (aspoň v prvej polovici hry) màtvy po jedinom zásahu. Rozhodne tu neplatí, že s lepšou zbraňou sa prestávajú používať tie slabšie, práveže každá zbraň či palebný mód je dobré na niečo iné a navyše síce som s nábojmi problém nemal, ale to bolo spôsobené práve využívaním všetkých (možno s výnimkou pomalej ťažkopádnej kuše) dostupných zbraní, nábojov na nejaké dve „vyvolené“ zbrane by jednoducho dosť nebolo. Toto ponúka pestré možnosti taktizovať, či už hráči spoliehajú viac na plazmidy, zbraňe alebo oboje. Táto na prvý pohľad nie až tak pestrá, na druhý pohľad užasná paleta bojových možností je to, čo robí boje tak zábavnými. Ak si potrpíte na pestré monštrá a a veľa druhov nepriateľov, tak práve Bioshock by Vás mohol naučiť oceniť to vytlačenie maxima z minima. Druhy nepriateľov sa dajú spočítať na prstoch zdravej ruky, lenže aj samotní základní spliceri, čiže pôvodní obyvatelia majú niekoľko rôznych druhov a podtried a rozhodne nevypadajú všetci rovnako, niektorí na vás útočia trubkami a rôznymi inými vecami nájdenými po ruke, iní majú revolvery alebo guľomety, zatiaľ čo Houdini splicer je tak rýchly, že zmizne pred očami ako keby sa teleportoval a zrazu odniekiaľ zapáli hlavného protagonistu svojim ohnivým plazmidom a to je len špička ľadovca, spliceri totiž vyzerajú podľa kontextu prostredia kde sa nachádzajú – v dokoch ako námorníci a robotníci, v záhradách ako včelári a záhradníci, v nemocnici ako zdravotnícky personál. Kto by si nechcel zabiť Big Daddyho, že? Z počiatku takme nemožné sa postupom hry mení na obľúbené polovanie, no a samozrejme je tu ešte kopa strojov – od lietajúcich bezpečtnostných dronov (pri technike v Rapture by sa zvyšok ľudstva cítil ako za opicami) po raketometné veže.

Je plno ďalších vecí čo sa dá vymenovať, či už výborne vizuálne spracovanie rôznych oblastí až po tých par obskurných psychopatov, ktorých po ceste stretnete (Fort Frolic hovorí za seba) a práve hlavnou devízou celej hry je ta jedinečná atmosféra, máme tu kopec „materiálnych“ vymenovaných prvkov, lenže v kombinácií s filozofickými otázkami a morálkou nám samotná hra vkladá do hlavy otázky, aj keď pochopiteľne nejde o žiadne moralizovanie hráča. Lenže toto divadlo je priam honosné, atmosféra s veľkým A, kde sa nedá vystrihnúť jeden moment, pretože práve všetky tie malé kúsky sa museli spojiť aby mohla vzniknúť nádherná skladačka pod menom Bioshock.

Slovami Sandera Cohena: „Niektorí žiaria ako galaxia, iní zhoria ako moľa v plameni.“ Osobne som v prípade Bioshocku za tú galaxiu, konečne po dlhej dobe jeden must-have titul aj pre pc hráčov bez rodielu pohlavia, veku (no je to 18+) rasy a obľúbeného žánru. Dvere su dokorán, batysféra čaká.

#aut#

#tab#