Heroes Of Might & Magic V: Hammers Of Fate

Ako som už v úvode spomínal, elfovia a trpaslíci su síce klišé, na druhej strane, ale s čistým srdcom musí každý fanúšik homamu ( a je absolútne jedno ktorého dielu ) uznať, že celý svet tejto hry bol vždy postavený práve na rôznych klišé. A nech sa hocijaký skeptik čuduje a krúti hlavou, ono to vždy výborne zapadalo a fungovalo, či už išlo o počiatky s roztomilou detskou grafikou ( pamätáte si ešte na fialového draka z prvého dielu? ) alebo vážnejšie pojaté grafické spracovanie z dielu tretieho. Celá séria by sa dala považovať za takú nie až tak detskú, na druhej strane nie až tak vážnu, či naturalistickú rozprávku. Ono najväčší podiel na úspechu a úžasnej hrateľnosti ma jednoznačne koncept, ktorý počas rokov dozrieval ako víno, až v nám treťom dieli ukázal, ako chutí ( relatívna ) dokonalosť.

#pic2#

No ale moment, my už sme pri dieli piatom, teda vlastne pri jeho datadisku. Po zahratí piateho dielu tejto znovuzrodenej série, sa každý hráč, ktorý už prežil s homamom niekoľko rokov, určite chytal za hlavu. A čo za to mohlo? Jednoznačne kampaň za ľudí, ktorá sa niesla v duchu obzčajného tutoriálu a kým sa hra rozbehla, hráč už presedlal do sedla jednotiek Sheoghu. Možno obdržali vývojári dostatok nespokojných ohlasov hráčov na ľudskú kampaň a možno si boli sami spätne vedomí svojej chyby a preto práve prvá z troch kampaní datadisku nás stavia do úlohy Godrikovej dcéry Freyi, ktorá je novopečenou veliteľkou gryfích vojsk a ukazuje nám nie príliš optimistické vyhľady ríše pod večne bdiacim okom Elrathovým. Táto kampaň je konečne plnohodnotná, v podstate takú sme už chceli v pôvodnom homame, navyšú sú tu aj takzvané „padlé“ do krvavo-červena zafarbené odnože známych jednotiek Havenu. Tie sa nedajú nakupovať v hradoch, ale hráč je nimi vybavený buď od začiatku misie, alebo ich môže nabrať počas svojho ťaženia strategickou mapou. Vo výsledku su to ešte účinnejšie verzie upgradovaných jednotiek ľudí, aj keď určite sa nedajú považovať sa úplne nové jednotky, skôr len za takú čerešničku na vrchole prvej kampane.

#pic3#

Druhá kampaň je asi najväčším „ťahákom“ datadisku a ukazuje nám tú v PR novinkách ospevovanú frakciu trpaslíkov. Osobne som sa stretol s nejednou skepticko reakciou v zmysle, čo je to za originalitu a nápad keď sa celá strana skladá akurát z jednotiek ako „ strieľajúci trpaslík, trpaslík so sekerou, trpaslík na medveďovi, trpaslík na mamutovi..“. Ono kým si človek datadisk nezahrá tak je logické, že nedocení variabilitu tejto novej frakcie, hlavne po účinkovej stránke, či už sú to klasickí trpaslíci vrhajúci oštepy alebo obrovia Théni, ktorý majú schopnosť teleportovať sa a potom svojím bleskovým kladivom spôsobiť reťazové zranenie nielen napadnutej jednotke, ale aj nepriateľským jednotkám v jej blízkosti. Samozrejme trpaslíci ponúkajú aj odlišnú runovú mágiu a ich podzemné mesto ( ktoré mne osobne pripomína známu LOTRovskú Horu Osudu ) so sebou ako lavína prináša úplne nové exteriery mrazivých hôr ľadového severu spolu so staronovými neutrálnymi jednotkami ako sú napríklad vlci, či mantikory. Dokonca aj náreky obdivovateľov systému karaván z dielu štvrtého boli vyslišané a farebné vozíky sa v datadisku smelo promenádujú po mape medzi hradmi a cvičiskami jednotiek v prírode. Hráči, ktorí už majú odohratú každu samostatnú scenario mapu a nechce sa im ručne piplať s mapami vlastnými ( hanba vám, ak sa takí medzi vami nachádzajú :) ) dostali jednoduchý mapgenerátor, ktorí zamestná vás a vašich susedov, priateľov a priateľky na daľšie bezsenné noci obľúbeneho syndrómu, ešte jeden ťah a končíme. Jediné čo môže niekomu u trpaslíkov vadiť je, že rozprávajú Ostraváckym nárečím, keďže datadisk je opäť celý v češtine včetne dabingu.

#pic4#

Tretia a záverečná kampaň sa točí okolo vnútorných klanových sporov temných elfov, bojujúcich do poslednej kvapky svojej či nepriateľskej krvi o holé podzemné brala, česť ( existuje niečo také ako česť medzi nimi? ) ,moc a samozrejme o pomstu, ktorá je vždy najväčším popudom ich konania.

Takisto ako každý kto si spomína na nesmierne zábavné, dlhé a zároveň pekelne náročné datadisky Armaggedon's Blade a Shadow Of The Death pre tretí diel série, si músi pri tomto datadisku smutne povdzychnúť. Dôvod je prostý, aj keď je náročnosť datadisku( mierne ) vyššia oproti pôvodnej hre, k náročnosti spomínaných klenotov medzi datadiskami sa rozhodne nemôže rovnať a to už len tým, že v takom Shadows Of The Death nešla nastavovať obtiažnosť a každý, kto prešiel poslednú misiu na úrovni „impossible“ mi dá iste za pravdu, že ten pocit bol nezabudnuteľný. Možno je to len povzdych „hardcore heroesáka“ ,ale predsa o tom vždy datadisky pre homam boli – nemazliť sa a napnúť sivé mozgové bunky na prasknutie. Každopádne urobiť v súčastnosti kvalitný datadisk je viacmenej neobvyklé a určite nie som jediný, kto je rád, že Nival patrí medzi tých ktorým sa to podarilo, aj keď pravda, nejde o nič objavné, či prelomové.

#pic5#