Všetky články

Chris Taylor je vcelku známa osoba medzi hernými vývojármi. Svoje kvality na poli RTS dokázal v minulom tisícročí (znie to blbo J ) peckou Total Annihilation. Jeho túžby však ostali nenaplnené, hlavne z dôvodu technického obmedzenia danej doby. Od vtedy však mnohokrát napršalo, technika sa zlepšila, a tak dostal Chris opäť možnosť splniť si svoj detský sen. Prakticky všetko okolo Supreme Commander-u bolo prezentované v megalomanskom štýle a malo nás to utvrdiť v tom, že nás čaká revolúcia... Rôzne ceny (napr. najlepšia strategická hra na E3 2006, teda na poslednom E3 v pôvodnom háve) nás v tom mali utvrdiť.

Noc pomaly opúšťa državy zemského sveta a slnko svojími prvými rannými lúčmi ohlasuje ďalší návrat na post strážcu zeme a predovšetkým z vôle našeho cisára, strážcu Nefritového impéria. Predvoj v podobe ranných zorí prebúdza obyvateľov Tienovho prístavišťa do nového dňa. Vo vzduchu je cítiť starobu zeme, ťarchu každodenných povinností obyčajných ľudí, smútok, ale aj duševný pokoj, jeseň pomaly klope na dvere. A predsa je vo vzduchu cítiť aj čosi iné – zmenu, možno ťažko rozoznateľnú, ale bezpochyby tam je. Že by to spôsobil príchod toho mladíka s vytetovaným drakom na chrbte a jeho roztodivných spoločníkov? Je to možné, ale vo vzduchu visí čosi viac, niečo čo si ani on ani my neuvedomujeme.

Zo Sama & Maxa sa v súčastnosti stáva pojem, ktorý je známy nielen adventuristom, nostalgikom starých hier od LucasArst alebo fanúšikom Purcellovho komixu. Totiž práve Sam & Max Season 1 ( ako nazvali svojich prvých šesť dielov tejto adventúry na pokračovanie tvorcovia z Telltale ) demonštruje prvý fungujúci systém epizodicky vychádzaného obsahu. Je totiž síce pekné, že napríklad takí Valve alebo Ritual sa rozhodnú vydávať svoje hry na pokračovanie, čo je to však platné hráčom, ak sa im v realite totiž dostane do rúk po cca ročnom, alebo až jeden a polročnom čakaní len krátka, párhodinová epizóda, ktorá je o trochu lacnejšia, než klasické, plnohodnotné tituly. A čo ak nejaká firma ako v prípade Ritualu začne s tvorbou svojej epizodickej série, ale po prvom dieli akosi firma s vývojom konči ( prípad Sin Episodes ) a sám hráč sa nedočká uzavretia príbehu, len má za sebou „kratší datadisk“ či „dlhšie demo“ a horkú pachuť na jazyku.

Ďalšie arkádové závody ala klon NFS, tentoraz spoliehajúce sa na známu (hoci poslednými dielmi značne zdecimovanú) značku? Podľa marketingových materiálov nie, dokonca sa niečo šuškalo aj o revolúcii na poli závodných hier, ale poznáte to, (re)klamné „žvásty“. Iba podrobný test nám prezradil odpovede...

Agent Max Flounder a agentka Tina Guppy sú späť, aby sa dali do ďalšieho prípadu. Virgil Crab, príbuzný známeho prominentného rapera zmizol a len vy jediný ho môžete nájsť a priniesť jeho (alebo aspoň to čo z neho ostalo) späť. Cesta bude dlhá, náročná a hlavne komplikovaná masovým vrahom Jackom Fisherom.

Myslíte si, že 360stupňový adventúrny engine Omni3D je už dávno prekonaný a nemá v dnešných hrách čo hľadať? Náš dnešný pacient, ktorý je pokračovaním priekopníka tohto žánru Atlantis The Lost Tales, sa nás pokúša presvedčiť o tom, že tomu tak naozaj je.

Dracula, toť jedna z najznámejších literárnych postáv vôbec, opradená množstvom legiend, povier a všemožných príbehov. Tentoraz na rad prichádza hra inšpirovaná motívmi o spomínanej postave Brama Stokera, avšak v úplne inom kabátiku. Dracula Twins je klasický jump and run titul určený najmä pre detské publikum.

MMORPG sa v poslednej dobe rodí neúrekom, a tak po tituloch ako Everquest 2, Star Wars: Galaxies, Archlord, LOTR: Shadows of Angmar, ktorý je už za dverami a samozrejme World of Warcraft, sa objavuje Vanguard: Saga of Heroes. Nový svet, nové postavy, ale v podstate rovnaký princíp. Prichádza deň, kedy povstanú naozajstní hrdinovia.

Aký je recept na zaručene dobrú hru? To nikto netuší, inak by vo svete nebolo toľko prepadákov, ale občas sa niekto o čosi pokúsi. Vezme sa úspešný koncept niektorej predošlej hry, premieša sa s kvapkou mutagénu a samozrejme nesmieme zabúdať na pár miernych kozmetických úprav. „Princ perzský nám ozelenel,“ zakričal ktosi z davu. Nebojte sa, to je Leonardo a zelená je jeho zdravá farba. Zelená je dobrá, vedeli sme to už ako malé deti. Naučila nás milovať pizzu, naučila nás kričať „Cowabunga!“ Jednoducho zelená je dobrá. Problém so zelenou je v tom, že bola v móde koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov. Avšak chystá sa jej veľký návrat. Spolu so štvrtým korytnačím filmom (tentoraz plne v rukách počítačovej animácie), prichádza i rovnomenná hra od Ubisoftu.

Azda sa nikdy doposial nestalo aby sa na datadisk ku hre čakalo s očakavaniami a netrpezlivosťou tak veľkou, že prekonala množstvo veľmi úspešných áčkových „plnohodnotných“ ( inak povedane nedatadiskových ) titulov tak ako práve nová expanzia z dielni amerického Blizzardu. Dychtivým dôkazom očakávaní a slintania nielen dlhodobejších hráčov najúspešnejšej onlinovky súčastnosti boli určite predajné čísla hneď po vydaní – len za prvých 24 hodín od uvedenia sa totiž predalo 2,4 milióna kusov The Burning Crusade, čo tento datadisk vystrelilo na prvé miesto v rebríčku najrýchlejšie predávanej pc hry v európe i severnej amerike. Ono aj okolo osem miliónov aktívnych účtov o niečom svedčí. Dlho očakávane otvorenie dark portalu sa teda uskutočnilo vo veľkých číslach a je rozhodne jasné, že Vivendi ako distribútor a Blizzard ako vývojar si do vrecka napchá opäť zopár bankoviek na pár nových ferrari či domov na nejakom exotickom mieste, nás ale predovšetkým zaujíma koľko nocí prebdieme levelovaním, skúmaním krajiny, či trápením sa nad čo najlepšou taktikou na bossov v nových instanciach.

Hier s naozaj hutnou atmosférou je málo, vždy ich bolo málo. Občas sa však nájde herný kus, ktorý má po atmosferickej stránke čo ponúknuť. Netuším síce prečo, ale vo väčšine prípadov silne emočné hry sú tie, ktoré vyvolávajú strach. A s kúskom humoru to býva o to lepšie. Elvíra je fenomén, teda pokiaľ sa o fiktívnej postave dá hovoriť ako o fenoméne. Elvíru stvorila, i keď nie úplne sama, herečka Cassandra Peterson. V tejto úlohe potom moderovala televízne pásmo béčkových hororov pod názvom Movie Macabre. Stala sa fenoménom, jej prejav je jedinečný a komentáre k jednotlivým filmom sú nezabudnuteľné. V roku 1988 nasledoval podarený film, nuž a toho istého roku bol zhodou okolností založený i Horror Soft (vydali svoju prvú hororovú adventúru Personal Nightmare). Elvira sa stala silnou značkou, a ako to už v tomto odvetví býva – čo je populárne a silné, skôr či neskôr bude mať svoju vlastnú hru. Horror Soft mali licenciu (vhodný názov spoločnosti :-)), a tak bolo rozhodnuté do čoho sa pustia.

Dream Pinball 3D, ako už samotný názov napovedá, je ďalší z rady pinballových simulátorov, ktoré v rôznej kvalite sporadicky útočia na všetky herné platformy. Do ktorej kvalitatívnej kategórie sa zaradil Dream Pinball vám prezradí zvyšok recenzie.

Sešli jsme se my, ti nejvyšší, u kulatého stolu a dlouze rokovali, kterých 11 bojovníků z desetitisíců hráčů jsou ti nejlepší z nejlepších a zaslouží si zde před vámi hovořiti o své rase. Pozor pánové, tento rozhovor je s dámou...

No jo no. Ono sa to povie, ,,spravíme nejakú super cool akčnú fps a zarobíme majlant“. Ono sa to, ale musí robiť poriadne a hlavne sa to musí, ako Česi vravia, umět, aby výsledok stál aspoň za pozornosť. Bohužiaľ náš dnešný pacient s menom The Mark, ako už asi z predchádzajúcich riadkov tušíte, pravdepodobne ,,majlant“ svojím autorom nezarobí.