The Mark

No jo no. Ono sa to povie, ,,spravíme nejakú super cool akčnú fps a zarobíme majlant“. Ono sa to, ale musí robiť poriadne a hlavne sa to musí, ako Česi vravia, umět, aby výsledok stál aspoň za pozornosť. Bohužiaľ náš dnešný pacient s menom The Mark, ako už asi z predchádzajúcich riadkov tušíte, pravdepodobne ,,majlant“ svojím autorom nezarobí.

I am gonna kill who ever did this!

Ako ste si iste všimli dnešnú recenziu začíname pekne zostra a mám k tomu aj dobrý dôvod. To čo mi totižto stihol The Mark predviesť v uplynulých dňoch pravdepodobne poznačí môj pohľad na pseudo-cool fps žáner do konca života. Teraz keď nad tým vlastne uvažujem názov tejto hry, ktorému som spočiatku nerozumel je naozaj výstižný – poznačí Vás. The Mark sa od začiatku snaží tváriť super cool, avšak po pár minútach hrania Vám z tej ,,super coolovosti“ zostane zle. O čom to stále kecám? Poďme po rade.

#pic1#

Príbeh samotný, ktorý sa točí (ako ináč) okolo teroristov, syna ruského priekupníka zbraní, atómovej hlavice a dvoch súrodencov, ktorý sú jediný schopný zabrániť jej odpáleniu(prekvapivo sú obidvaja mariňákmi USA) sa autorom zrejme nezdal dosť cool, a tak doňho pridali ešte žoldniera, ktorého si najme otec zmieneného syna, aby chránil jedného z týchto súrodencov, pretože teroristi sa ich samozrejme usilujú eliminovať. Inu uznávam, že to znie zaujímavo, ale celkové podanie príbehu a jeho rozuzlenie takmer prekonalo béčkovosť príbehu mnou nedávno recenzovaného Shadowgrounds.

#pic2#

One marine, one mercenary and countless terrorists

Príbeh máme za sebou teraz sa poďme pozrieť na hlavných aktérov. Tým prvým je mariňák Steve Fletcher, ktorý síce nedokáže z pokľaku na pol metra zasiahnuť nepriateľa a pri prebíjaný zbrane má rozmazané videnie asi tak ako väčšina z Vás po flaške vodky, ale nosí super cool slnečné okuliare a hádže ,,cool“ hlášky typu: ,,The shit just hit the fan“, „And the lord said that all the assholes shall die“, ,,Happy landing asshole“ alebo „Bullseye“. A spomínal som už, že vie spomaliť čas? Toto je ďalší cool element, pretože pri spomalení času sa obrazovka tak geniálne vybluruje, že sa môže ísť Need for speed hanbiť do kúta a taktiež si pri ňom vychutnáte všetky ,,cool“ hlášky v spomalenej podobe, v ktorej sú ešte,, coolovejšie“.

Naším druhým aktérom je žoldnier Austin Hawke, ktorý je na tom so strieľaním a nabíjaním rovnako ako Fletcher avšak pre zmenu nosí ,,cool“ žlté okuliare a namiesto možnosti spomalenia času disponuje pohľadom ala Terminátor, po ktorého aktivovaní sa zvýraznia nepriatelia na obrazovke. A samozrejme taktiež hláškuje o stošesť. Títo dvaja machri sa naviac takmer celú hru pohybujú spolu takže ak náhodou nehláškuje jeden, druhý túto chybu ihneď napraví, takže prísun nových fekálií a ďalších šialených výrokov je zaručený po celú hraciu dobu, ktorá sa nám vyšplhala na 10 hodín.

#pic3#

Keďže máme dvoch cool hrdinov a každý z nich sa špecializuje na iné zbrane autori implementovali do hry možnosť vybrať si, ktorého hrdinu chcete v rámci danej kapitoly ovládať. Čo znie zaujímavo avšak pre obidve postavy sú levely až na pár malých výnimiek totožné, ba čo viac ak si náhodou nevyberiete postavu, pre ktorú autori daný level deasingovali – Hawke sa hodí na boj zblízka, Fletcher na diaľku stanú sa pre Vás už tak miestami nudné levely, ktorých náplňou je väčšinou prestrieľať sa na nejaké miesto, aby ste sa následne z neho mohli prestrieľať tou istou cestou na začiatok levela, nočnou morou.

Týmto sa dostávame k nepriateľom, na ktorých asi do smrti nezabudnem a to hlavne vďaka nenápadnej možnosti v menu, po ktorej aktivovaní začnú vravieť po anglicky s tak šialeným prízvukom, že by zaplakal aj Borat(kto nepočul nepochopí). Nič menej treba uznať, že aspoň na rozdiel od našich hrdinov dokážu veľmi presne strieľať - možno to bude tým, že nenosia žiadne ,,cool“ okuliare.

Bullseye!!

Pri pohľade na obal tejto hry som si hovoril, že tie obrázky vyzerajú až podozrivo dobre – teda nie, že by hra samotná tak nevyzerala a ak ste ochotný sa dívať na stacionárne obrázky budete nadšený. V praxi sa totiž hra hýbe rýchlosťou 3 až 12fps. Takže máte na výber buď znížiť rozlíšenie – v 800x600 sa to už dá hrať aj na Geforce 7600, alebo vypnúť postprocesing. Obe riešenia zdvihnú framerate na únosnú mieru avšak hra následne vyzerá tak odpudivo, že ju pravdepodobne radšej vypnete.

#pic4#

Pokiaľ by som mal vybrať jednu vec, pre ktorú sa The Mark oplatí hrať moja voľba by padla určite na hudbu, ktorá je na rozdiel od zvyšku hry naozaj na úrovni a prakticky ako jediná vťahuje hráča do hry.

Cut the bullshit

The Mark je podpriemerná fps, ktorá prakticky okrem hudby nemá čím zaujať akéhokoľvek, čo i len trocha zbehnutejšieho FPS hráča, zvlášť pri vzatí do úvahy, že na trhu za rovnakú alebo dokonca nižšiu cenu sa dajú zohnať také klenoty ako Prey alebo Far Cry.

#tab#