Test Drive Unlimited

Ďalšie arkádové závody ala klon NFS, tentoraz spoliehajúce sa na známu (hoci poslednými dielmi značne zdecimovanú) značku? Podľa marketingových materiálov nie, dokonca sa niečo šuškalo aj o revolúcii na poli závodných hier, ale poznáte to, (re)klamné „žvásty“. Iba podrobný test nám prezradil odpovede...

#pic1#

Nebudem klamať, keď poviem, že som na nový Test Drive čakal s očakávaniami. Predsa len, posledné diely série, ktorá dala vzniknúť virtuálnemu „autičkáreniu“, pripomínali tragikomédiu značne ovplyvnenú trendom silnej arkádovitosti, ktorú značne prezentovala už spomenutá séria NFS. Preto tie očakávania z mojej strany. Dokáže nový Test Drive uspieť alebo bude pokračovať v trende nastoleným svojimi predchodcami? Jedna z otázok, ktorá ma už netrápi. S čistým svedomím môžem vyhlásiť, že Test Drive Unlimited je skutočný nástupca pôvodnej hry. Žiadne pranie značky, naopak, originálna hra, skvelo zvládnutá zo všetkých smerov. Čím, že je Test Drive Unlimited (ďalej TDU) tak originálny? Veľmi zaujímavým konceptom, ktorý by sa dal s miernym prehnaním zhrnúť do skratky M.O.O.R. – Massively Open Online Racing. Tak to hlásajú reklamné letáky a ja im dávam za pravdu.

#pic2#

Bližší pohľad na magickú skratku MOOR môže ponúknuť podrobný rozbor hernej činnosti, ktorý poslúži aj ako konfrontácia napísaného s realitou. Samotná hra začína celkom štýlovo, po výbere svojho avatara sa pred hráčom rozprestrie ostrov Oahu, ktorý je v hre spracovaný s veľkým citom pre detail. A určite nebude pre nikoho prekvapením, keď poviem, že Oahu je v hre len a len preto, aby mohlo veľké množstvo hráčov (odtiaľ to massively) podrobne prejazdiť (racing) celý ostrov (open). Čomu priradiť slovíčko online snáď nemusím, avšak spomeniem, že hra obsahuje aj online aj offline mód. V druhom menovanom sú k dispozícii iba závody a bonusy pre jedného hráča, práva zábava však spočíva v online móde, kde sa k už spomenutému obsahu pridá možnosť zápolenia s hráčmi medzi sebou, nákup a predaj áut/motoriek medzi hráčmi a samozrejme aj vzájomne stretávanie sa na cestách, hoci s určitým obmedzením – evokuje mi to systém inštancii, kedy sa po dosiahnutí určitého limitu, vytvorí ďalšia a teda dvaja hráči na rovnakom mieste o sebe nemusia vôbec vedieť.

#pic3#

99% herného času sa bude určite tráviť na cestách, či už v rámci oddychové jazdenia, alebo pri plnení rôznych závodov a výziev. Okrem takých klasík ako sú časovka, závody, knock-out závody, nám autori pripravili aj niečo menej obvyklé – určitý počet radarov, ktorý je treba prejsť tak, aby výsledná priemerná rýchlosť bola nad hraničnou, resp. pokoriť hraničnú rýchlosť aspoň na sekundu počas plnej premávky. Bonusové výzvy pozostávajú z jazdenia z miesta A do miesta B, mení sa len ich podstata. Raz zveziem stopárku, inokedy stopára, neodmietnem ani prevozom tovaru, za ktoré dostanem samozrejme zaplatené, prípadne lukratívnou ponukou odviesť daný automobil na určené miesto, za čo sa platí ešte lepšie. A peňazí je v TDU veru potreba.

90 (to hovoria reklamné materiály, ja som to nerátal) realisticky stvárnených áut a motoriek, ktoré sa fakt podarilo skvelo spracovať = hlavný požierač peňazí, hoci nie jediný. Treba niekde bývať a hodí sa aj miesto, kam by bolo možné odložiť dvoj/štvorkolesových miláčikov. Keďže je možné jednotlivé závody opakovať, tak finančné zdroje sú prakticky nevyčerpateľné, vyžaduje to len trochu (viac) času, venovanému „farmeniu“. Pre tých čo budú hrať v online móde odporúčam kupovať a predávať autá hráčom, dá sa na tom celkom ušetriť.

#pic4#

Samozrejme, počet vozidiel neurčuje kvalitu hry, tá je priamo úmerná pocitu a zábavy pri jazde. Myslím, že v tomto prípade sa tvorcom podarilo trafiť klinec po hlavičke, minimálne v mojom prípade. TDU rozhodne nie je konkurentom NFS, keď príde na otázku arkádovitosti jazdy. Naopak, skôr by som TDU označil za simulátor, hoci to tiež neplatí. Nie v porovnaní s takými hrami ako je napr. GTR2. Avšak pri hraní v hardcore móde (pre ktorý tvorcovia odporúčajú volant a pedály) sa určite o simulácii dá hovoriť (aj keď len v slabšom slova zmysle). Keď už som spomenul hardcore mode – hra obsahuje viacero nastavení „obtiažnosti“, ktorá ovplyvňuje len pomocné nastavenia pri šoférovaní. Avšak aj pri tom najnižšom stupni má hra rozhodne bližšie k simulácii ako posledné diely série NFS. Jediná vec, ktorá vyvoláva trochu arkádový feeling, sú nezničiteľné autá. Respektívne, nezničiteľné značkové autá. Všetko ostatné má model poškodenia, ktorý sa prejavuje aj graficky, avšak autá hráčov odolávajú akýmkoľvek zrážkam a to jak graficky, tak bohužiaľ aj výkonnostne. Je to pravdepodobne súčasť zmluvy pri licencovaní áut do hry, kde výrobcovia nechcú vidieť svojich miláčikov rozbitých. Toto je prakticky aj jediná výčitka, ktorú som na adresu TDU smeroval. Kazí to trochu pocit z jazdy, hlavne fakt, že po každej zrážke sa auto správa stále rovnako, snaha o čistú jazdu ide tam-tam. Jediné, čo zrážky spôsobujú je záujem polície, ktorý po viacerých nehodách za sebou narastie do skutočne enormných rozmerov. Ešte k tej čistote jazdy – autori našťastie (alebo bohužiaľ?) zaviedli do hry určitý meter, ktorý určuje koľko priestupkov môže jazdec urobiť. Funguje to nasledovne, v niektorých závodoch a bonusových úlohách (stopári/ky, export áut) je na začiatku určitý počet bodov, ktorý sa postupne znižuje, keď dôjde k zrážke, resp. keď sa auto dostane mimo cestu. Uznávam, že niekedy to môže spôsobovať frustráciu, na druhej strane však dôvod prečo jazdiť opatrne. Pocit zo samotnej jazdy je však na veľmi dobrej úrovni, osobne mi prišla ako skvelý spôsob relaxácie. Jazdiť si po Oahu, do toho počúvať jedno zo 4 rádií, čo viac si môže človek priať? K určitému relaxu pri jazde pomáha aj fakt, že sa jazdi na klasických cestách, pri ktorých nemusí byť koncentrácia na takej úrovní ako na závodných okruhoch. Snáď moju mienku potvrdí aj fakt, že som sa tešil aj na 200km závod, ktorý trval cca 60 minút.

#pic5#

Technické spracovanie je na veľmi dobrej úrovní, pýši sa prívlastkom next-gen, ktorý sa jej aj darí plniť. Okolité screenshoty môžu pomôcť urobiť si dojem, že ako to asi vyzerá. Zvlášť modely áut sú na veľmi vysokej úrovní, ale ani zvyšok nezaostáva. Už obligátne HDR je samozrejmosťou. Jediné, čo zamrzí je nemožnosť podrobnejšieho nastavenia grafiky. Hráčom s novými PCčkami to vadiť nebude, nastavia HIGH a je vybavené, iní by však mohli z hry dostať viac. Zvuková stránka je tiež bezproblémová – motory hučia ako majú a pre virtuálnych jazdcov sú pripravené 4 rádia, zamerané každé na iný štýl hudby. Rozmýšľam, čo viac napísať k technickému spracovaniu, ale nič ma nenapadá. Kritizovať nie je čo a jeden pohľad na screenshot povie toľko, čo tisíc slov textu.

Kráľ je màtvy, nech žije kráľ. Priznám sa, že som nedúfal v takýto skvelý výsledok. Test Drive Unlimited oživil značku Test Drive najlepšie ako mohol. Jednoznačná nutnosť pre všetkých jazdcov, ktorých láka predstava vlastníctva X domov a Y vozidiel na kompletne priechodnom virtuálnom ostrove Oahu. Bravó Eden Games.

#tab#