Všetky články

V čase relatívneho pokoja sa Selentínske cisárstvo rozhodlo expandovať svoje územie. Lode vyplávali k nepreskúmanej južnej pevnine. Zlato, šperky, drahokamy, obrovské poklady, všetko vo vlastníctve doteraz mierumilovných jašteričích ľudí. Po tomto objave bohatstva sa však všetko zmenilo. Prichádzali lode, obrovské množstvo ľudí plných pirátov, žoldnierov, banditov a kohokoľvek, kto sa za vidinou bohastva nebojí ísť cestou krvi. Hráč sa stáva jedným z mnohých ktorí sa plavia do Novej Selentie, ako cisárstvo svoju novú kolóniu nazvalo. Po ceste na lodi však posádka a jej cestujúci zbadajú neprirodzenú búrku magického pôvodu nad ostrovom, kde elfovia strážia zapečatený portál do sveta démonov a kde smrtelníci majú vstup zakázaný.

Začiatkom 90-tych rokov priniesla nové svetlo do temnej duše počítačových hier, hra Doom. A stala sa jednou z najpopulárnejších hier žánru FPS, a tak ako to býva, všetky ostatné hry sa potom nejaký čas nazývali (a porovnávali) po nej. Doom priniesol priamočiary štýl akcie, kedy sa hráč prediera cez veľké množstvá monštier a jeho jedinou úlohou je prežiť a dostať sa ďalej. To celé sprevádzal „príbeh“ skladajúci sa „z troch viet“ na začiatku a „zo štyroch viet“ na konci – aby to strieľanie nebolo úplne nezmyselné. No a tu nám do rovnice prichádza druhá veličina. Spoločnosť, ktorá bola známa svojimi kvalitnými hrami, väčšinou s bohatým dejom a vlastníctvom licencie na Hviezde vojny. Bodaj by nie, keď majú ich tvorcu v názve spoločnosti. LucasArts. Ich meno bolo v minulosti synonymom kvality. A tak niet divu, že keď sa pustili do vlastnej FPS, vzišlo z toho niečo trocha iného ako je slávny pravzor Doom.

Illias, Oddysea, Zeus, Cronnos, Perseus, pohorie Kchun-Lun, drak Jin-Lung, Amon Rea, Osiris, Anubis. Mená, pri ktorých vás hneď napadne antické Grécko, orientálna Čina a staroveký Egypt. Krajiny mýtov, bájy a legiend. Mocných, i slabých. Nesmrteľných i smrteľníkov. Svet, zmietaný zlom, terorom a smrťou. Svet, ktorí potrebuje hrdinu. A tým ste práve vy!

Medzi najlepšie adventúry všetkých čias právom patrí aj veľdielo od Funcomu s prozaickým názvom The Longest Journey. Dlhému putovaniu April Ryanovej som svojho času prepadol aj ja a podobne ako zvyšok fanúšikovskej základne som netrpezlivo očakával príchod pokračovania. To si práve teraz hľadá cestu na naše harddisky...

S recenziami reedícií starých hier to máte ťažké. Tieto hry bývajú po technickej stránke väčšinou zastarané avšak sem tam dokážu ponúknuť zaujímavý príbeh a hrateľnosť. Toľko malá odbočka na úvod a teraz sa poďme pozrieť na dnes recenzovanú reedíciu hry kill.switch.

Známa situácia z mnohých akčných hier a filmov: Nebezpeční hnijúci zombie a proti nim ruka zákona, nejaký ten akčný hrdina alebo armáda. Stoja oproti sebe, hráč sa chýti ovládania a kolísavým krokom svojho rozkladajúceho hrdinu sa približuje k najbližšiemu policajtovi, aby si pochutnal na jeho mozočku a urobil z neho právoplatného člena organizácie spojených orgánov v rozkladnom, pozáručnom stave... Moment! Niečo tu nehrá! Nestojíme omylom na zlej strane barikády? Nemali by sme ovládať nejakého toho svalnatého, dobré vypadajúceho hrdinu, ktorý nakope „zeleným“ prdel, zachráni nejakú tu krásku s mierami modelky a IQ húpacieho koňa a neodíde užívať si s ňou zaslúžené volno na Tahiti? Aspoň tak by to malo byť podla príručky „kliché na každú príležitosť“.

The Plan, hra ktorá chcela priniesť inováciu do žánru stealth akcií. Zápletka ako z amerických akčných seriálov, v ktorých si traja lupiči vybavený tými najmodernejšími vynálezmi chystajú obohatiť svoje bankové kontá o značnú sumu na úkor zkorumpovaných zbohatlíkov. Utečte z väzania, ukradnite jeden z najcennejších diamantov na svete a ešte veľa ďalšieho v roli Alana Siegla, Roberta Taylora a Valerie Carrery.

Túto recenziu začnem trošku netradične. Položím si totižto rečnícku otázku: „Čo môže byť najhoršie pre herného recenzenta?“ V odpovediach sa môžeme líšiť, ale môj názor je ten, že touto poctou sa môžu pochváliť detské hry a športové managery. Niežeby snáď bolo hranie uvedených hier unavujúce, alebo odpudzujúce, to určite nie (hoci nájdu sa aj také prípady). Ono skôr ide o to, že o takýchto hrách sa strašne zle píše (opäť, neplatí pre všetky). V tomto konkrétnom prípade to však platí, ale pekne po poriadku...

Adventuristi sa v posledných rokoch neustále sťažujú na nedostatok kvalitných a zároveň klasických point n click adventúr. Celá hráčska verejnosť to vníma ako všeobecný úpadok záujmu a módy adventúr, aj keď v posledných pár mesiacoch sa blýska na lepšie časy. Je však zvláštne, že na RPGčkárov väčšina ľudí zabúda. Predsalen kvalitných RPG výchadza ročne ešte menej ako adventúr, ak výjdu tri uchádzajúce RPG ročne, tak je to výnimočne bohatý rok. Existujú však ľudia, ktorí sú si tejto situácie plne vedomí – distribútori a vývojari, ktorí vedia, že herný hlad rpgčkárov môže viesť až k zúfalému vrhnutiu sa na hocičo so spásonosným nápisom „RPG“ na obale. To však pre hráča môže dopadnúť katastrofálne, ako to je v prípade Borderzone. Poďme však pekne po poriadku.

Reality show - tento výmysel masovej kultúry sa v poslednej dobe teší veľkej obľube. Svoj podiel na tom má aj slovíčko reality, ktoré indikuje potencionálnemu divákovi, že to čo bude sledovať, je čisto-číra realita. Bez skrášľovania. Hoci, nie je to kompletná realita, čo nám televízie ponúkajú. Podobne, ako napríklad minca, ktorá má rub a líce, aj realita ma dve časti. Tú príjemnú a tú odvrátenú, „zlú“. Samozrejme, nikoho nenapadne púšťať do éteru nechutnosti (čo považujeme za nechutnosti?), ale na druhej strane, PC hráči sú zvyknutí, a tak prvá „zlá“ reality show môže začať. Vitajte na palube! Cestovná kancelária Outerlight vám praje príjemnú a ničím nerušenú cestu...

Reality show. Tak toto slovíčko sa začína pomaly čoraz častejšie objavovať aj na Slovensku. Podľa niektorých ľudí je to fenomén, iný si o nich myslia, že sa jedná o ukážku toho kam sú ľudia pre získanie peňazí zájsť. Ja konkrétne reality show zo srdca neznášam. Ale keď sa mi dostala do rúk hra Adrenalin: Extreme Show, ktorá podľa slov jej autorov mala byť kombináciou reality show a automobilových závodov bol som celkom zvedavý čo si pod týmto označením autori vlastne predstavujú.