Recenzie

„Mohol by si mi spraviť raňajky Gromit? Dal by som si toasty s medom a k tomu volské oko.“ Na tejto žiadosti by nebolo vôbec nič nezvyčajné, keby nebola smerovaná na psa a to veľmi inteligetného. Ten patrí pomerne zvláštnemu páničkovi, miestnemu tak trochu šialenému vynálezcovi, kutilovi a milovníkovi syrov všetkých druhov a veľkostí menom Wallace. S tým slovko „patrí“ som sa možno trochu prepočítal, pretože Gromit, pes večne nad vecou je práve ten, kto častokrát na poslednú chvíľu všetko zachráni a preto ich možno skôr považovať za kamarátov, kolegov a spolubývajúcich.

„More, áno to je presne niečo pre mňa. Cítite tú čerstvú a povznášajúcu vôňu? Nádhera. Áno, myslím, že toto bude to najlepšie miesto pre mesto. Veľké, rímske a honosné. Ostatne, čo môžete očakávať od rímskeho občana? Že si tu vystaviam polo rozpadnutú, barbarskú osadu? Nie! Šíriť slávu Ríma budú kamenné stavby, tie najhonosnejšie v celom okolí, aby každý barbar padol závisťou na svoje nehodné pozadie!“ Maximus Mickus sa chvíľu rozhliadal po okolí, akoby niečo hľadal. Alebo niekoho? Pomaly začínal byť celý nesvoj. Veď má pred sebou prípravu a dlhoročné budovanie rímskej slávy.