The GodFather 2

Podobne ako Godfather: The game, pokračovanie je taktiež na báze filmu Godfather part II, čiže dej sa odohráva štyri roky po udalostiach prvej časti. Novinkou v hre sú strategické prvky - okrem typického mafiánskeho „vybavovania účtov“ hráč musí bojovať o podniky v meste so súperiacimi rodinami a starať sa o ne.

Hra je opäť prezentovaná z pohľadu tretej osoby, pričom HUD ponúka minimálne štatistiky ako je stav hlavnej postavy a jej podriadených. Dej je sprostredkovaný pomocou rozhovorov, pri ktorých si však hráč môže vybrať medzi otázkami alebo odpoveďami. V hre sa tak kladie dôraz aj na spoluprácu hráča a niekoľkých členov rodiny, ktorí pomáhajú riešiť „kšefty“ pomocou jednoduchých príkazov a každý z nich má nejakú špeciálnu schopnosť (výbušniny, medik alebo boj na blízko), ktoré otvárajú vždy nový spôsob riešenia problému. Úvod do samotnej hry je podaný v štýle „slide show“. Vysvetľuje minulosť hlavného hrdinu Dominika a podáva prehľad o prostredí, v ktorom sa hráč bude pohybovať. Hra ponúka možnosť si „vyrobiť“ hlavnú postavu, podľa predstáv a skrytých fantázií hráča. Od rôzneho oblečenia v štýle 60 - tych rokov až po rôzne doplnky.

Prezentácia z pohľadu tretej osoby je hlavne z dôvodu, aby si hráč mohol plne vychutnať bojový systém, ktorý hra ponúka. Prostredníctvom LB na ovládači je možný aj „lock on", ktorý uľahčuje presnejšiu streľbu do končatín, alebo iných preferovaných miest. Zaujímavosťou môže byť aj to, že hra ponúka ničenie majetku ako spôsob presvedčiť postavu v hre aby „spolupracovala“, pričom predmety, určené na tento účel, sú vyhradené. Novinkou v hre je aj „Black hand“ systém, ktorý umožňuje chytiť súpera a „spracovať“ rukami, nohami ale aj hlavou.

Ak by sme si odmysleli dej a zamerali sa čisto na pointu, tak účel v hre je získať podniky „dohodou“ s vlastníkom a vydobyť prevahu nad konkurenciou prítomnou v meste. Ak má hráč pod kontrolou podniky, ktoré sa venujú rovnakej činnosti, plynú mu z toho rôzne bonusy (kevlarové vesty, boxery alebo iné vybavenie, ktoré sa nedá zložiť, ale aj pôsobí vtipne keď sa človek s ním prechádza po meste). Treba dodať, že vybavenie, ktorým disponuje hráč má k dispozícií aj súper. Samozrejme z toho plynú aj isté nevýhody. Každopádne ak z kruhu rovnako zameraných podnikov súper získa čo i len jeden, výhody sa strácajú.

Podobne ako ostatné hry tohto žánru, pohyb po meste je zabezpečený pomocou rôznych vozidiel, ten je však limitovaný len na automobily, takže o nejakých motorkách alebo iných dopravných prostriedkoch môžete len snívať. Každopádne nie je problém úlohy plniť aj po vlastných. Hra je bohatá na automobilové naháňačky, ktoré sú spojené so streľbou. Je však fakt, že umelá inteligencia chodcov a okoloidúcich je žalostne nízka. Ľudia pokojne stoja pred vozidlom, nejavia známky strachu o svoj holý polygónový život a nie vždy reagujú na brutálnu smrť okoloidúceho.

Na rozdiel od prvej Godfather the Game, Godfather II núti hráča aj na trochu strategického rozmýšľania. „Don´s view“, alebo istá fúzia mapy mesta a hracieho priestoru, je dôležitý zdroj informácií pre hráča (zdroje, ktoré kontroluje hráč a aj zdroje súperiacej rodiny). Taktiež „Don´s view“ ponúka aj možnosti správy, ako kontrola ochranky, ktorá ochraňuje podniky pred útokmi nepriateľa, možnosti dávať príkazy podriadeným na rozšírenie územia, útok, ale aj či nepriatelia útočia a pokúšajú sa získať právoplatne vyjednané priestory naspäť.



Hra samozrejme ponúka aj multiplayer prostredníctvom služby Xbox live. Celkovo až 16 hráčov si môže v hre vyskúšať svoje sily proti ostatným. Peniaze získané v tomto móde je možné preniesť aj do singleplayer módu, čo je určite príjemné spestrenie.

Čo asi každý ocení, je hudba, ktorá dolaďuje atmosféru 60-tych rokov. Celkovo hra disponuje prijateľným soundtrackom a aj zvuky prostredia, či už rinčanie skla, alebo streľbu, ocení každé zdravé ucho.

K záveru by som si dovolil pár slov. Keďže tento žáner nie je v rebríčku z mojich najvyhľadávanejších, spočiatku som nevedel čo mám od hry čakať. Osobne mi vadili detaily, ktorým vývojári nevenovali moc pozornosti a mohli byť oveľa lepšie spravené (tiene, prepaľovanie plota - plot spadne celý). Taktiež ma prekvapil aj značne malý text a nie raz som sa musel priblížiť k obrazovke. Asi najväčším sklamaním v hre sú však chyby a nízka AI. Kým niektorí nepriatelia spozorovali že sa k ním blížim, tak namiesto zbraní sa hra dá hrať čisto s päsťami, aj kvôli tomu, že keď niekoho držím, tak okrem streľby mi nič neublíži. Unikať pred nepriateľmi bolo taktiež ľahké, pretože Dominik si veselo prechádza cez postavy. Multiplayer je síce vcelku hrateľný, ale osobne si nemyslím, že pre tento žáner vhodný.

Hra je to každopádne vcelku zaujímavá, na mňa zapôsobila hlavne svojou hudbou a fakt, že zvuky v hre, či už ide o streľbu alebo rozbíjanie stoja za kompliment. Ak si teda odmyslím klišé dej, detaily a chybičky na úrovni grafiky alebo AI, môžem hru odporučiť aj keď by ešte potrebovala pár dní na doladenie chybičiek.

Hodnotenie: 6

Výrobca: Electronic Arts
Distribútor: Electronic Arts
Testovaná platforma: Xbox 360
Multiplayer: Áno


Hru si môžete zakúpiť: PC, Xbox 360, PS3