Všetky top články

Hry nikdy neboli a ani nie sú asociálnou záležitosťou. Možno, ale naozaj možno by sme to mohli tvrdiť o single player hrách, ale už len tým, že o nich píšeme, niečo naznačujeme. Každopádne, tento text nie je ani o singleplayeroch, ale ani o multiplayeroch. Určite si spomeniete na ten pocit, keď ste sedeli so svojím kamarátom či súrodencom za jednou klávesnicou a zabávali sa pri nejakom Bombermanovi, alebo niečom podobnom. Našťastie ani dnes nie sme o podobné hry ochudobnení a navyše sú hrateľné zadarmo a online. Napríklad na portáli Onlinovky.sk. Pozrime sa teda na 5 skvelých hier pre dvoch.

Aj napriek tomu, že launch portfólio titulov pre PS Vitu bolo relatívne pestré a bohaté, ani polovicu z neho netvorili hry, ktoré sa vo svete gamingu označujú pojmom "core". Áno, dočkali sme sa vreckového Uncharted, áno, dočkali sme sa hard-core sekačky Ninja Gaiden, yup, nechýbal ani tuhý racing Wipeout...

Asi najvýstižnejším označením titulov, sprevádzajúcich launch handheldu PS Vita, je pojem "stávka na istotu". Wipeout, Uncharted, Rayman, Marvel VS Capcom, Modnation Racers... to všetko sú síce kvalitné, ale nie príliš originálne hry, ktoré až na pár výnimiek ponúkajú iba štandardný herný zážitok, v ničom sa neodlišujúci od toho konzolového. Sony sa skrátka rozhodlo tentokrát neriskovať a preto na úvod potešilo predovšetkým skalopevných PS3károv, ktorí si tak kúpou PS Vity mohli zahrať pokračovania svojich obľúbených značiek bez toho, aby museli hneď z fleku investovať do neznámych a teda krajne riskantných projektov. Dnes, kedy má PS Vita svoj launch úspešne za sebou, sa konečne vytvoril priestor aj pre tituly, svojim konceptom či technickým spracovaním predsa len sa vymykajúce zabehnutému štandardu.

Legendárny zlodej Garrett sa na 10 rokov odmlčal, aby sa následne mohol prikradnúť popri stolných počítačoch aj na konzoly, ktoré nikdy predtým „neošklbal“. Reštartu série sa ujalo skúsené štúdio Eidos Montreal, ktoré pred troma rokmi úspešne vzkriesilo Deus Ex, a preto boli očakávania obrovské. Ako teda dopadla ťažká úloha priniesť novú tvár Thiefa a na koľko sa podobá svojim predchodcom?

Ak vás trhá kúpiť Amy len preto, že je to ďalší zástupca vášho obľúbeného žánra, radím vám - nerobte to. Majitelia PS3ky, radšej investujte do hororu menom Siren, Xboxáci pre zmenu do Alana Wakea, resp. si počkajte na Alan Wakes American Nightmare. Amy, nech sa totižto tvári akokoľvek atraktívne či zaujímavo, je vo výsledku prakticky nehrateľnou sračkou, ktorá musí nasrať naozaj každého, kto si ju kúpi (sry za výrazy ale som nasratý).

Niektorí možno budú namietať, avšak faktom je, že bitkárska séria Soul Calibur v posledných rokoch nepríjemne stagnuje. Akoby autorom po čase došli nápady, ktoré by ju posúvali vpred - síce nám s každým novým dielom prinášajú nejaké tie zmeny, avšak vo väčšine prípadov sú natoľko nevýraznými, že to na výrazne oživenie gameplayu naozaj nestačí. A pritom dostať rokmi overenú značku po rokoch opäť na výslnie nie je až taký problém - stačí sa pozrieť na minuloročný Mortal Kombat a hneď vám musí byť jasné, o čom že to točím.

Viete, na ktorý diel série Elder Scrolls rado spomína množstvo ľudí? Morrowind. Majú na to množstvo dôvodov. Jedným z nich je však unikátnosť celého prostredia, výtvarnej stránky hry a kultúry, ktorú autori pre tento kút sveta stvorili. Všade inde je to zaujímavá variácia na klasickú západnú fantasy, v Morrowinde to však bolo iné. Možno práve pre ten kúsok nostalgie, pre tie farby tvorivosti, sa Bethesda rozhodla umiestniť svoje ďalšie rozšírenie na chladný ostrov Solstheim. Opäť.

Vybudovať sériu na dávke zábavného humoru v prostredí mestskej akcie je skutočným umením. Saints Row je zosobnením svojskej srandu titul za titulom, pričom v poslednom projekte autori dosiahli vrcholu maximálnej šialenosti. Pokračovanie čiastočne uletenej 3-jky predstavilo nový rozmer fantazijného Steelportu a hráča vnieslo do úlohy prezidenta, teroru mimozemšťanov  a širokej škály otvorených možností. Zabudnime na zrecyklovaný 3-tí diel. IV-té nadviazanie je absolútne odlišným, kde latku fantázie autori posunuli o niekoľko tried vyššie.

Pod jednou značkou sa často skrýva jeden svet – konzistentný a na seba nadväzujúci. Avšak ak nie je pánom značky jeden autor – jedna autorská entita, je veľmi pravdepodobné, že sa čoskoro začne značka roztápať do množstva nesúvisiacich jednotiek. Pamätníci si isto spomenú na pôvodnú sériu X-COM, ktorá sa tiež postupom času začala rozpadať. Jednu vec však nestratila – vnútornú prepojenosť jednotlivých dielov v rámci sveta X-COMu. Nech už bol výmysel vydavateľa akokoľvek hlúpy, vždy zapadal (aspoň nejakým spôsobom) do existujúceho vesmíru.