Thief

Príbeh hry je zasadený do mesta, inšpirovaného gotickou architektúrou a steampunkom, ktoré nesie prosté meno The City. V prológu spoznávame hlavného hrdinu Garretta a jeho žiačku Erin, ktorá prekazí rituál a takmer oboch pripraví o život. Garrett sa po roku vracia späť do Mesta, prenasledovaný videniami s Erin. V Meste sa medzičasom rozšíril mor, akási temnota, ktorá postupne zahaľuje jeho ulice. Takzvaný Barón The City uzatvoril, aby udržal mor ďaleko od svojich brán, no nepočítal s Garrettom, ktorý poriadne zamieša karty. V príbehu nejde ani tak o kradnutie, ako skôr o cestu za hľadaním odpovedí na otázky okolo Erin a The City, čistokrvnej kleptománie sa ale hráči nabažia predovšetkým vo vedľajších misiách a pri prieskume herného sveta.

Hráč sa ujíma Garretta výlučne v noci, kedy väčšina obyvateľov necháva svoje cennosti nestrážené. Kradnutie lesknúcich sa predmetov, ktoré majú nejakú vyššiu hodnotu, na to je hlavný hrdina expert. Šperky, mince, pozlátené lyžičky, poháre alebo kefy na vlasy, to všetko sa dá speňažiť a následne za to kupovať od kupca novú výbavu a muníciu. Garrett má totiž vždy po ruke svoj luk s rôznymi typmi šípov. Vodné na zahasenie ohňa, šípy s lanom či klasické na boj s nepriateľmi. V uliciach, ale aj v niektorých domoch sa to hemží strážami, ktoré môže hráč buď nenápadne obísť, alebo sa s nimi pustiť do boja, aj keď túto možnosť neodporúčame. Garrett je v priamom boji ľavý a ukryť sa pri úteku vševediacej umelej inteligencii je dosť ťažký oriešok.

Nepriatelia majú tri stupne ostražitosti. Keď v tieňoch na moment zahliadnu Garretta, väčšinou tomu nevenujú pozornosť, keď sa im však dostane na oči na dlhšiu dobu, začnú prehľadávať okolie, no a napokon, v prípade, že ho vystopujú, začína boj alebo naháňačka. Nepriatelia napríklad reagujú aj na chôdzu po praskajúcom skle, vo vode alebo po krvi. Ukryť sa je možné na strechách alebo v skriniach. Stráže sú buď príliš bystré a nájdu Garretta aj na nepravdepodobných miestach, alebo si ho naopak nevšimnú vôbec. Umelá inteligencia hapruje, ale aspoň sa dá na nej miestami zabaviť. Na konci každej misie sa zhodnotí Garrettova úspešnosť a hráčovi ukáže, akým spôsobom pri kradnutí postupoval.

Okrem luku má hráč k dispozícii aj pazúr, vďaka ktorému sa môže jednoducho vyšvihnúť na vyššie položené miesta. Ďalšiu Garrettovu výbavu tvorí skrutkovač, ktorým si sprístupní nové cesty. Celkovo je po Meste rozmiestnených niekoľko alternatívnych prechodov cez levely. Samotné Mesto je pomerne rozsiahle, delí sa však na viacero častí, ktoré sa musia pred každým vstupom načítavať. Načítavacie obrazovky sú časté a zdĺhavé, kazia dojem a hráča vytrhnú z hrania. Načítavanie prebieha pri prechode v mestských častiach, do ktorých sa hráč dostane aj cez okná domov bez toho, aby ho na to hra upozornila. Pri návrate do predchádzajúcej časti opäť nasleduje loading. Rovnaká situácia platí v prípade, že hráč hrá štýlom „všimli si ma / reštart“. Vtedy si užije načítavania do sýtosti.

Garrett po novom disponuje špeciálnym videním s názvom Focus, ktoré mu odhalí predmety v oblasti, s ktorými môže prebehnúť interakcia alebo je ich možné ukradnúť. Takisto vylepšuje mierenie či znižuje hlasitosť krokov. Focus sa však musí dobíjať a pri vyššej obtiažnosti sa veľmi rýchlo míňa. Dopĺňať ho musí vlčím makom, ktorý sa dá nájsť alebo kúpiť. V hre je zapracované aj skillovanie určitých atribútov súvisiacich s kradnutím, zakrádaním sa poza chrbty stráží alebo so súbojmi.

V čom nový Thief, rovnako ako jeho predchodcovia, exceluje, je atmosféra. Ponurá, ťaživá atmosféra nočných ulíc a príbytkov The City je jedným slovom bravúrna a hráč si ju môže vychutnávať plnými dúškami. Ticho prerušované rozhovormi nočných hliadok, pomalé zakrádanie sa domami plnými spiacich obyvateľov za opakujúceho sa ťukania kyvadlových hodín, hádky doliehajúce na ulicu. Do toho čierno-čierna tma, ktorá samozrejme Garrettovi vyhovuje najviac, a mnohé prekvapenia, pri ktorých neraz aj zamrazí. Pamätníci istotne vedia, že hráči v Thiefovi nečelia len ľudským protivníkom...

Výbornému atmosférickému dobrodružstvu napomáha grafické spracovanie, ktoré je poháňané modifikovaným Unreal Enginom 3. Ľudia z Eidosu ho prerobili na nepoznanie, doplnili o mnohé časticové efekty, ktorými zahalili ulice mesta. Z fleku by sme však dali príplatky level dizajnérom, ktorí jednotlivé lokality vyšperkovali s neuveriteľným zmyslom pre detail a vytvorili nádherné exteriéry a interiéry. Všetko je akoby na svojom mieste, ich vízia morom nasiaknutého mesta je priam dokonalá. V čom už trochu z vizuálnej stránky hra pokrivkáva, sú niektoré drevenejšie animácie postáv a bezduchá mimika.

Eidos reštartoval Thiefa veľmi obstojne, do budúcna ale musí vychytať nedostatky, hlavne prekopať súboje a obmedziť načítavacie obrazovky. Pochvalu si ešte raz zaslúži za perfektnú atmosféru a level dizajn, na ktorom si dali autori skutočne záležať. Thiefa preto odporúčame ako fanúšikom, tak aj hráčom, ktorí s ním doposiaľ nemali tú česť.