Titan Quest

Illias, Oddysea, Zeus, Cronnos, Perseus, pohorie Kchun-Lun, drak Jin-Lung, Amon Rea, Osiris, Anubis. Mená, pri ktorých vás hneď napadne antické Grécko, orientálna Čina a staroveký Egypt. Krajiny mýtov, bájy a legiend. Mocných, i slabých. Nesmrteľných i smrteľníkov.

Svet, zmietaný zlom, terorom a smrťou. Svet, ktorí potrebuje hrdinu. A tým ste práve vy!

#pic1#

Ako ste iste už úvodu pochopili jedná sa o hru menom Titan Quest. Titul, o ktorom sa dosť špekulovalo v poslednej dobe, že či nebude len lacným klonom Diabla prípadne suchopádnym klik-festom.

Ale poďme po poriadku.

Všetko sa to začína tak, ako to mnohí poznáme zo starých báji. Svet bol zmietaný bojom titánov a prostých ľudí. Titáni boli k nezastaveniu, ničili všetko čo im stálo v ceste. Až jedného dňa z tieňa vystúpili Mocní, tí ktorí sú teraz nazývaný Bohmi. Bohovia uväznili Titanov a vo svete zavládol mier a život prekvital.

Ale aj božské väzenie je možné prelomiť, a tak, Titáni znovu devastujú tento svet. Je čas hrdinov, hrdinov ktorí vystúpia z radu a na dobro ukončia nezmyselný teror a smrť.

Takto by sa asi stručne dal popísať dej Titan Questu, ktorý sa odohráva v troch krajinách- Grécko, Egypt a Čína.

Ako postupne prechádzate rôznymi prostrediami, stretávate množstvo postáv. Takých ktorí vám na vašej dlhej a strastiplnej ceste pomôžu, ale i takých, ktorí vás najradšej budú vidieť màtveho,

Tak, či tak v Titan Queste máte o dej postarané, možno trochu suchopádnym spôsobom a možno až s príliš priamočiarou príbehovou línou..

#pic2#

Dej sme si ale už popísali, a tak poďme na questy.

Systém questov je temer rovnaký s Diablom, respektíve sa autori snažili aby to nebolo podobné, ale moc im to nevyšlo. Každopádne v hre máte vždy 2 kolonky- Hlavné (povinné) a Vedľajšie (doplnkové) questy.

V podstate sa hlavné questy dajú v určitom slova zmysle „prebehnúť“ bez väčšieho otálania, a tak sa to stáva niekedy až nutnosťou. Predsa len, ak by sa hráč mali prebíjať cez 10 medzi-lokácií, možno až preplnených potvorami, tak to by odradilo aj toho najväčšieho klik-fest maniaka.

Tak či onak, hlavná dejová línia je ešte ako-tak vcelku dobrá, ale to sa ani zďaleka nedá povedať o vedľajších questoch.

Zo začiatku sa to dá znášať, ale uznajte sami po takej 5-6 úlohe, kde vás pošlú nájsť stratené zásoby, zabiť nejakého zlosyna čo nejakému úbohému starčekovi otravuje život alebo zobrať istý predmet a vrátiť ho jeho majiteľovi, a všetko toto si zoberte cyklicky sa opakujúce akurát s obmieňanými názvami. Čo dodať, snáď len že autori si v tom ohľade moc nepohrali.

Ako ďalšie by som rád spomenul rôznorodosť prostredia, v ktorej je Titan Quest takpovediac na vážkach. Touto nezrovnalosťou alebo lepšie povedané nedomysleným aspektom je určitý stereo-typ. Je pravdou, že sa prostredia menia a je ich naozaj plno, ale ak sa prizriete lepšie sú to v podstate takmer rovnaké mapky, len s inými stromami/zemou/rastlinami/budovami a pod..

To by ale nebolo také zlé a pekné grafické detaily, ku ktorým sa dostaneme neskôr, tento element značne zohľadňujú.

#pic3#

Samostatnú kapitolu ešte tvoria aj vaši nepriatelia, respektíve všemožné mytologické potvory od výmyslu sveta alebo skôr od výmyslu antických bájí.

Avšak aj táto oblasť má svoju tienistú stránku, ktorou je v tomto prípade až prílišná podobnosť príšer.

Veď povedzte sami, keď po asi 2 hodinách hrania stretávate „Satyr, satyr, satyr....aha kentaur. Satyr..šaman satyr...kentaur. Kentaur válečník..satyr kúzelník....“, a všemožné iné obmeny tohto reťazca so sem-tam novým prírastkom do našej mytologickej rodiny.

Potom ako sa prelúskate touto „rôznorodosťou“ potvoriek, na vás čaká ešte naozaj veľmi „zaujímavý“ systém vývoja postavy. Nehovorím, že je zrovna zlý, ale nazval by som ho úplne nedotiahnutým do konca.

Už pri tvorbe postavy je zaujímavé, že si nevyberáte žiadne povolanie akurát pohlavie a farbu tuniky. Následne v hre si hneď vyberáte smer, ktorým sa poberiete, či už cestou Nekromancie, Druidizmu, Boja alebo iného zamerania. Výber je naozaj veľký. To by bolo všetko pekné, pretože pri postupe pri úrovniach dostane vždy body na rozdelenie medzi vlastnosti a umenie, ktoré ste si vybrali.

Proste všetko ako má byť, ale po dosiahnutí danej úrovne si vyberáte ešte jedno zameranie, čo je podľa mňa až príliš prekombinované. Zoberte si, že stále dostávate rovnaký počet bodov na rozdeľovanie medzi 2-násobok schopností.

Ďalší sľubný nápad, ktorí ale opäť nebol dopracovaný.

#pic4#

Titan Quest má, ale jeden, respektíve dva elementy, ktoré sú naozaj prepracované. Prvým z nich je grafika, pred ktorou by sa nemusela hambiť ani iná najnoavšia hra. Grafické detaily sú na vysokej úrovni a ako som už spomenul, celým príbehom vás sprevádza samozrejme krásne, temer vyrumelkované prostredie.

To isté platí aj pre modely postáv a samotných potvor a nepriateľov, proti ktorým bojujete v koži antického hrdinu.

Druhým spomínaným elementom je hudobný doprovod. Hudba veľmi pekne dokresľuje celkový priebeh deja, či už jeho dramatickosť, smutné momenty, ale aj krásne melodické piesne.

Ako sa pohybujete inými krajinami, nájdete v Egypte tajomné melódie a v Číne zas piesne orientálneho charakteru.

#pic5#

Na záver asi len toľko. Už keď bol Titan Quest vo vývoji začali špekulácie o tom, či je to len lacný klon Diabla alebo či prinesie inovácie do podobných hier. Hra bola vydaná, niektorí hráči utrpeli trpké sklamanie, naopak iní boli ohúrený. Pre mňa je Titan Quest hrou, ktorá zprvu síce zabaví, ale neskôr sa stáva nudnou rutinou a až príliš „Diabloidnou“ (tj. až príliš podobnou tomuto titulu), a moc pre klik-festovanou záležitosťou.

#tab#