Kill.switch

S recenziami reedícií starých hier to máte ťažké. Tieto hry bývajú po technickej stránke väčšinou zastarané avšak sem tam dokážu ponúknuť zaujímavý príbeh a hrateľnosť. Toľko malá odbočka na úvod a teraz sa poďme pozrieť na dnes recenzovanú reedíciu hry kill.switch.

Kill.switch je konverziou celkom úspešnej 3D person akcie, ktorá sa objavila v roku 2002 na PS2. Tento údaj je však pre Vás nepodstatný, pretože aj v prípade, že by ste nemali sebe menšie tušenie o existencii konzolovej verzie, po pár minútach strávených s hrou by Vám muselo byť jasné, ktorá bije. Aby tiež nie, keď si hra už od svojho začiatku nesie všetky znateľné rysy konzolových hier – primitívne menu, prakticky nulová možnosť nastavení, problematická kamera či ovládanie.

#pic1#

Pri spustení hry Vás určite zamrzí to, že úvodné logá spoločností pri štarte hry sa nedajú preskočiť a taktiež budete asi trochu sklamaní z absencie nejakého poriadne nadupaného intra. Vlastne boli by ste vďační i za akékoľvek intro, pretože si autori hry s touto „maličkosťou“ vôbec nerobili starosti. Na začiatku teda nemáte najmenšiu potuchu o tom, kto ste, čo a pre koho robíte a či to všetko má nejaký účel. Tento fakt korešponduje s duchom celej hry, ktorá síce dej obsahuje, avšak vy niekoľko prvých hodín absolútne nebudete chápať, o čo ide (a vôbec by som sa nedivil, keby ste to nepochopili až do konca). Dejová linka sa postupne tiahne medzi jednotlivými misiami, kedy vám sú podávané jej malé črepiny, ktoré väčšinou majú formu niekoľkosekundových flashbackov či nepochopiteľných rozhovorov.

Spolu s pribúdajúcimi hodinami strávenými u hry však zisťujete, že príbeh je veľmi zaujímavý a tiež, že ho autori jeho podaním úplne spackali. Hra je zasadená do blízkej budúcnosti a vaším alter-egom je supervojak Bishop. Ten je ovládaný tajomným operátorom, ktorý je napojený na Bishopovu nervovú sústavu, vďaka čomu si s ním môže robiť, čo sa mu zachce. Postupom času však začne Bishop získavať informácie o tom kto ho to vlastne ovláda a tiež o tom čo sa stalo s jeho snúbenicou.

#pic2#

Ak sa pýtate, kam Vás kroky pri získavaní týchto informácií zavedú, odpoveď je jednoduchá. Na programe je oblasť Stredného Východu, Kaspického mora, Severnej Kóreje, nejaké tie bitky v prastarých ruinách a nakoniec základňa finálneho bossa. To máme päť oblastí, pričom v každej z nich odohráte nejaké tie misie. Podčiarknuté a sčítané, kill.switch ponúka 19 misií vrátane počiatočného tréningu. Toto číslo nie je vôbec prevratné, ak korešpondujete s faktom, že na dohranie celej hry postačí približne víkend. A to sa mi zdá celkom málo.

A možno, že je to i dobre. Keby bola herná doba dlhšia, asi by som si vyšklbal všetky vlasy. Kill.switch sa zo začiatku rozbieha solídne. Tvári sa ako plnokrvná akčná záležitosť, ktorá by mohla vynikajúco slúžiť na odreagovanie. Postupne však začne vaše nadšenie opadať, a to až na celkom nulovú hranicu. Je to stále o tom istom. Niekam prísť, všetkých vystrieľať a ísť zase o kus ďalej. Pokiaľ by ste čakali nejaké duchaplné prídavky, či riešenie nejakých úloh ala Splinter Cell, pri ktorých je nutné rozmýšľať, máte smolu. Jediné, čo by vás mohlo decentne vyviesť z miery, je buďto strohé hľadanie chýbajúceho kľúča, alebo rozmiestnenie bômb na príslušné miesta.
Áno lineárnosť tejto hry je naozaj otrasná, takže väčšinu času stačí chodiť tam, kde sú otvorené dvere, schovať sa za najbližšiu bedňu a len strieľať na všetko čo sa hýbe.

Ako sami určite uznáte vyššie popísaní postup nie je práve niečím čo by sa dalo nazvať zábavou a keby tu nebolo jedného malého, a pritom tak osviežujúceho elementu, kill.switch by sa odpísal sám. Lenže je tu ona novinka, takzvaný blind fire, vďaka ktorému môžete strieľať tak povediac naslepo. Predstavte si situáciu, kedy sa v podrepe schovávate za viac či menej nepriestrelným predmetom pred hromadou svištiacich guliek a nemôžete vystrčiť hlavu, pretože by to iste schytala. Nemôžete teda takmer nič robiť, a ste v pasci. A práve strieľanie naslepo je v takomto prípade spásou pre nebohého vojaka. Stačí vystrčiť ruku spoza rohu a páliť a páliť a páliť. Je síce pravdou, že tento štýl streľby vyžaduje určitý tréning, pretože zbrane sa chovajú celkom realisticky a majú dosť veľký rozptyl. Avšak keď si na tento rozptyl zvyknete nebude pre vás problém vydedukovať približnú dráhu guliek, takže vám nebude robiť problém túto metódu úspešne používať.

#pic3#

Keďže je kill.switch zameraný hlavne na likvidáciu všetkého čo sa hýbe odpovedá tomu i váš zbraňový arzenál. Ten obsahuje rovnú desiatku zbraní, medzi ktorými nájdete napríklad odveké legendy ako AK 47 a M4 a mnoho dalších strelných zbraní. No a aby toho nebolo málo, ešte si k tomu pripočítajte štyri druhy granátov a možnosť zobrať po nebožtíkoch ich staré ,,nádobíčko“. No a vida, keď sa chce, tak to ide. Po tejto stránke som spokojný. Dobrá je možnosť prepnutia do prvej osoby pre presnejšie mierenie, kde vidíte iba obrys zbrane. Trochu iné to je u sniperky. Ta má vlastný sniper mód, kedy nevidíte zbraň ale priamo pozeráte do optiky a vidíte tak priblíženého nepriateľa. Väčšinou je však sled udalostí natoľko rýchly, že ani to priblíženie vôbec nevyužijete. Než by ste totiž zamierili na jedného, ďalší traja by vás zastrelili zo zálohy.

Inu, nepriatelia nie sú zase až tak hlúpi. Síce sa niekedy zadrhnú o stenu a dokážu behať na mieste, dokážu Vás svojou taktikou boja sem tam nemilo prekvapiť. Tá väčšinou vyzerá tak, že druhá línia sa a krycou paľbou snaží odlákať vašu pozornosť, zatiaľ čo sa muži z prvej línie hrnú priamo k Vám. Takúto situáciu väčšinou vyrieši jeden granát a pár výstrelov, ale snaha tu je.

O technickej zastaralosti si môžete urobiť vlastný názor z okolných obrázkov a radšej k nej ani vyjadrovať nebudem. K čomu sa však vyjadrím je soundtrack, ktorý výborne podtrhuje atmosféru jednotlivých chaotických prestreliek a dáva im tie správne grády, ktoré poznáme z akčných filmov.

#pic4#

Z kill.switch mám rozpačité pocity. Mohlo to byť lepšie, ale mohlo to byť aj horšie.
Pokiaľ patríte medzi náruživých fanúšikov žánru 3rd person akcií možno sa u kill.switch príjemne odreagujete tak ako ja. Ak však hľadáte niečo viac môže byť táto hra pre vás sklamaním, pretože sa jedná len priemernú 3rd person akciu, na ktorú po jej dohraní ihneď zabudnete a už sa k nej pravdepodobne nikdy nevrátite.

#tab#