Uličníci - Indiánsky poklad

Túto recenziu začnem trošku netradične. Položím si totižto rečnícku otázku: „Čo môže byť najhoršie pre herného recenzenta?“ V odpovediach sa môžeme líšiť, ale môj názor je ten, že touto poctou sa môžu pochváliť detské hry a športové managery. Niežeby snáď bolo hranie uvedených hier unavujúce, alebo odpudzujúce, to určite nie (hoci nájdu sa aj také prípady). Ono skôr ide o to, že o takýchto hrách sa strašne zle píše (opäť, neplatí pre všetky). V tomto konkrétnom prípade to však platí, ale pekne po poriadku...

#pic1#

„Klasické“ recenzie začínajú príbehom, jeho popisom alebo voľným parafrázovaním. Takže, celá pointa Uličníkov, ako už podtitul naznačuje, sa točí okolo hľadania skrytého indiánskeho pokladu. Žiadna úvodná animácia, ani oznámenie o čo ide, nič také sa v Uličníkoch nevyskytuje, ale postupom hrania sa to tak nejako „odhaľuje“. Konkrétne, v prvej misii náš hrdina/hrdinka nájde mapu so zakopaným pokladom, neskôr kompas a tak ďalej, aby nakoniec získal vytúžený poklad. Hmmm, na to, že som z počiatku očakával minimum znakov v tejto sekcii, som to celkom fajn zvládol.

#pic2#

Ďalej je vhodné, keď recenzent spomenie čo to o hrateľnosti. Pravdepodobne všetci z úvodu pochopili, že Uličníci sú detská hra (skutočne si neviem predstaviť športový manager s podobným názvom). S poriadne veľkou rezervou môžem vyhlásiť, že máme čo dočinenia s detským GTA (hoci je to blbosť, ale znie to dobre). Preto radšej načrtnem situáciu pre lepšie pochopenie – po výbere hlavného hrdinu/hrdinky (hra je stále rovnaká pre obe pohlavia) je daný „objekt“ teleportovaný do mesta, kde ho čakajú zložité úlohy – robiť dobré skutky. Podobne ako v GTA môže hlavný hrdina rozvážať pizzu, alebo daným autom zrážať ľudí, v Uličníkoch môžeme rozkopávať koše, zbierať smeti (júúú simulátor smetiara v zjednodušenej forme), robiť zlé skutky, pomáhať ľuďom a kopu ďalšieho. Problém je v tom, že zatiaľ čo Grand Theft Auto, keďže je určené pre dospelé publikum, necháva hráčovi ruky voľné, Uličníci hrozne zväzujú a každú negatívnu akciu trestajú odrátaním bodov. Po odrátaní určitého počtu bodov nastáva Game Over a na rade je reset levelu.

#pic5#

K ďalším rozdielom medzi uvedenými hrami – GTA malo kompletnú plochu, tu je však mapa rozdelená do jednotlivých oblastí – spomeniem centrum mesta, detský tábor a indiánsky tábor. Rozpravu o hernom štýle ukončím konštatovaním, že každý Level (pardon, level) obsahuje niekoľko základných bodov, ktoré treba splniť. Vždy hráč musí spacifikovať určitý počet „uličníkov“, získať daný počet mincí, a až potom sa môže pohnúť ďalej. Ničenie nepriateľov prebieha pomocou rôznych predmetov, ktoré sa povaľujú na mape, resp. spawnujú sa na určitých miestach. Z toho dôvodu je jediná hráčova náplň chodiť po mape, zbierať všetky predmety, aby sa na ich mieste po určitom čase objavili nové, snáď užitočnejšie. Nazbieranie predmetov úspešné, tak šup na zloducha... bum bác hotovo a môžeme do ďalšieho levelu. Tam hráča čaká to isté. Jednoducho povedané stereotyp nadovšetko. Minimálne na mňa tak hra pôsobila, hoci na mladé publikum, ktorému je hra určená, to nemusí pripadať tak iritujúce. Mimochodom, jednotlivé misie sú prepojené bonusovou úrovňou, kde musí hráč zbierať sklenné guličky – v praxi je to X-tá variácia na téma Pac-Man.

#pic3#

Čo ďalej? Technické spracovanie. To tiež nie je žiadna sláva. Autori pravdepodobne s uspokojením, že hra je určená deťom, ktoré si nepotrpia na grafike, a je im jedno, či má hra shadery, neviemaký-maping alebo čo, obdarili Uličníkov izometrickou grafikou. Na tom by nebolo nič zlé, avšak v tomto prípade je to archaická izometrická grafika... asi tak 6 rokov stará, čo je cca vek publika, ktorému je hra určená, čiže je to vlastne plus, hra starne spolu s hráčmi. Čo však poteší menej, je fakt, že aj pri mizernej grafike, je doba nahrávania hry p-r-í-l-i-š z-d-å-h-a-v-á a aj počas samotného hrania trpia Uličníci niekedy miernym trhaním. Hudba v hre je prekvapivo klasicky detská, takže v tomto smere žiadne námietky. Horšie je to so zvukmi, ktoré sa obmedzujú len na „ee“, „hmm“ a podobné pazvuky.

#pic4#

Záverečný verdikt ala pár slov na záver. Uličníci nie sú zlá hra, ale ani dobrá. Celkovým spracovaním zapadajú do priemeru. Pochváliť treba cenu, 149 Sk je primeraná čiastka, a taktiež autori môžu mať sympatie rodičov vďaka tomu, že sa snažia hrou naučiť deťom slušnému správaniu, resp. tomu čo sa patrí a čo nie. Otázne však je, koľko trpezlivosti budú deti ochotné venovať hre a či ich bude baviť. Tak či onak, za príslušnú cenu stojí minimálne za vyskúšanie.

#tab#