Dreamfall: The Longest Journey

Medzi najlepšie adventúry všetkých čias právom patrí aj veľdielo od Funcomu s prozaickým názvom The Longest Journey. Dlhému putovaniu April Ryanovej som svojho času prepadol aj ja a podobne ako zvyšok fanúšikovskej základne som netrpezlivo očakával príchod pokračovania. To si práve teraz hľadá cestu na naše harddisky...

#pic1#

Hoci je Dreamfall sequelom k The Longest Journey, nepatrí medzi klasické pokračovania. Hlavný rozdiel, ktorý je viditeľný od prvých sekúnd hrania, je v zmene žánru. Zatiaľ čo TLJ bola čistokrvná point´n´click adventúra, Dreamfall sa v rámci „úpadku“ žánru rozhodol neriskovať a stavil na masovo obľúbenejšiu kartu – základné adventúrne princípy ostávajú (hoci v inej forme, viď. ďalej) avšak sú obohatené (a teraz všetci praví adventuristi pozor!) akčnými časťami! Inak povedané, kto pri hraní Broken Sword 3 rozbíjal klávesnicu, ten bude počas hrania Dreamfallu vyhadzovať monitor von oknom. Aby som však upokojil hráčsku obec – zas až tak zlé to nie je, treba sa len zmieriť s tým, že sa bude hrať podľa iných pravidiel. A hrať sa skutočne oplatí...

#pic2#

Pokiaľ by som dostal za úlohu povedať, čo ma pri hraní TLJ najviac prikovalo k monitoru, odpoveď by bola jednoznačná – príbeh. Práve story, kedy som spoločne s April odkrýval tajomstvá nielen „tohto“ sveta, sa stala základným stavebným kameňom úspechu. A faktu, že bo dohraní hry ostali v mysliach hráčov nezodpovedané otázky, si boli vedomí aj samotní vývojári, ktorí si pripravovali pôdu na pokračovanie. Dreamfall, hoci sa to zo začiatku nezdá, naväzuje na pôvodný TLJ. Už počas úvodnej animácie pozorný hráč spozná starého známeho z prvého dielu. Takýchto „stretnutí“ bude počas hry viac, preto je vhodné, aby hráč pristupoval k Dreamfallu až po pokorení The Longest Journey. Ale späť k príbehu. Po už vyššie spomenutom úvode, ktorý plní funkciu tutoriálu a oboznámi nás s ovládaním, dochádza k ďalšiemu zoznamovaniu. Zoe Callisto, tak sa volá hlavná postava, nie však jediný charakter, ktorý budeme ovládať. Zoe je moderné dievča, ktoré však prežíva problémové obdobie. Prerušené štúdium na univerzite, rozchod s priateľom a celková nechuť k životu sa prejavuje na jej životnom štýle, ktorý je veľmi pasívny. Prakticky jediná jej denná činnosť spočíva v návšteve telocvične a leňošení. Keďže kvalitný príbeh sa na podobných základoch nedá vytvoriť, prichádza na rad dramatizácia... Prosba o vyzdvihnutie zásielky spojená s vidinami značne zatočí kolotoč, ktorý na seba strháva celú hráčovu pozornosť a núti ho hrať stále ďalej. Nechcem zachádzať do detailov, tvrdenie, že príbeh Dreamfallu sa môže smelo postaviť vedľa toho z TLJ musí stačiť.

#pic3#

Ako som už spomenul, ovládateľných charakterov je viac, konkrétne 3. Okrem Zoe to bude stará známa April a skupinu uzatvára Kian. Zoe som už rozobral v predchádzajúcom odstavci, pozrime sa teraz na April. Tá od The Longest Journey prešla riadnym vývojom, viditeľným od prvého stretnutia. Ta tam je naivné dievča, plné ideálov a očakávania budúcnosti. Nová April je už skúsená žena, čiastočne zničená životom, pripravená čeliť nástrahám a bojovať za svoje ciele. Musím povedať, že v prvom diele mi prišla sympatickejšia. Určite by sa ešte dalo písať o osudoch slečny Ryanovej, avšak nechcem prezrádzať zaujímavé detaily – od toho je tu samotná hra.

Kian Alvane, ako sa celým menom volá posledný ovládateľný hrdina (fanúšikovia série si dúfam povšimli zaujímavé priezvisko J ) je vojak, ktorý svoj život zasvätil Bohu, a v rámci svätej vojny chodieva „neposlušných“ ľudí konvertovať na správnu vieru. Napriek relatívne malému priestoru, ktorý v hre dostane, dokázali autori dobre vykresliť jeho charakter.

#pic4#

Keďže som zatiaľ nič poriadne o hre samotnej nepovedal, tak vedzte, že skôr ako adventúru, by som Dreamfall nazval interaktívnym filmom. Hneď vysvetlím ako to myslím. Pred nedávnou dobou, vyšla krásna vec, menom Fahrenheit. Ten ponúkal mnohé riešenia niektorých situácií, a hoci sa to prezentovalo ako adventúra, moc klasických puzzlov tam nebolo. Podobne aj Dreamfall. Herná náplň pozostáva predovšetkým z behania z miesta na miesto, ktoré dopåňajú časté rozhovory. Sem tam sa objaví nejaký rádoby „zádrhel“, ktorý však nie je ťažké vyriešiť, avšak zapojenie mozgu je nutné. Vo vyššie uvedenom tempe to pokračuje ďalej, občas sa v hre objaví krátka bojová/stealth scéna. Bojové scény sú vo svojej podstate primitívne, treba len správne načasovať stláčanie kláves. Podobne ani stealth nepredstavujú nejakú výzvu, skôr sa snažia vyvolať v hráčovi pocit napätia. Na tom je postavená celá hra. Na emóciách a pocitoch. Zvedavosť, čo bude ďalej, ako pokračuje príbeh, napätie pri stealth pasážach a bezradnosť nad osudmi herných postáv. Ako celok sa Dreamfall príjemne hrá, akurát stealth pasáže niekedy spomaľujú tok príbehu, ktorý je dosť intenzívny a núti hráča pokračovať. Podobne, ako keď kvalitný film nedovolí divákovi opustiť sálu pred koncom, ani Dreamfall nič neriskuje a prakticky neobsahuje hluché miesta. Preto to prirovnanie k interaktívnemu filmu. Mnohé „klasické“ adventúry mali síce výborné puzzle, avšak príbeh nebol dobre podaný, alebo bol kúskovaný zásekmi. To v Dreamfalle nehrozí. Je to viac-menej hra, ktorá sa tzv. „sama hrá“. S nadobudnutými vedomosťami neostáva nič iné, iba si položiť otázku: „Je to hra pre mňa?“ Pre milovníkov napínavých príbehov – určite. Pre ostatných – minimálne za skúšku to stojí, lebo ako sa hovorí, v jednoduchosti je sila...

O technickom spracovaní toho napíšem trochu viac ako obvykle. Tak v prvom rade spomeniem môj subjektívny dojem – Dreamfall vyzerá skutočne nádherne. Prostredie, modely, všetko dopomáha vytvoriť skvelú atmosféru a prehåbiť pôžitok z umeleckého diela. Schválne si pozrite okolité screeny, pre predstavu, čo dokázali návrhári vykúzliť. Aby to však nebolo jednoduché, tak všetkých anti-bum-shader-neviemakéchefekty-HDR-filov pošlem hrať sa na iný piesok. Nie, táto hra vážne nie je postavená na tom, že každý Zoein vlas ma presne vypočítaný tieň, ktorý sa bude správať úplne realisticky podľa toho ako fúka vietor... Čo sa zvukov týka, neostáva nič iné iba chváliť. Hudba bola právom nominovaná na najlepšiu hru vo videohre, dabing je tiež skvelo zvládnutý, podobne aj zvuky prostredia. Určite by sa dala grafika posunúť o vyššiu priečku, to mi je však jedno, to čo hra ponúkla v časti „audio-vizuálne spracovanie“ je skutočne výborná práca.

#pic5#

Kúpiť či nekúpiť? Túto otázku pokladám v pozmenenej forme už druhýkrát. Odpoveď sa však nemení, tú som sa vám pokúsil dať v celej recenzii. Respektíve tým, ktorí sa nedali strhnúť skvelým príbehom alebo ešte stále pochybovali. Nemôžem zaručiť, že sa budete baviť tak dobre ako ja (konečne ma po dlhej dobe čosi prikovalo k monitoru a Dreamfall som dal prakticky na jeden záťah), ale trúfam si povedať, že budete spokojní. Nespokojnosť sa môže objaviť pri očakávaniach štýlu The Longest Journey. Boli ste však varovaní. Tu sa hrá podľa iných pravidiel. To sa však zas opakujem... A aby som nezabudol – hra u nás vychádza v lokalizovanej verzii, takže ani neanglicky hovoriaci hráči sa nemusia ničoho báť.

#tab#