Zoznam článkov autora Ľuboš Mistrík

V posledných rokoch vznikajúce hry sú stále viac o príbehu, dejových zápletkách a niekedy aj o vzťahoch hlavného hrdinu. Ale pomaly sa objavujú aj tituly vracajúce sa k pôvodnej idei akčných hier - akcie, teda neustáleho strieľania. Zatiaľ ich vôbec nie je veľa, snáď len Serious Sam 1 a 2, v ktorom vôbec nešlo o story, ale len o bezduché likvidovanie nepriateľov.

Monte Cristo je zaujímavá spoločnosť. To, že chrlí jeden tycoon za druhým sa ešte dá pochopiť (každý má nejakú úchylku), ale skúste porozmýšľať nad tým, čo chce takýmto prístupom dosiahnuť. Schválne, dočká sa uznania alebo jej ide o pokus o zápis do Guinessovej knihy rekordov? Alebo sa spamätá a vydá nejaký skutočne dobrý, ja neviem, Vice City Tycoon?

Svet už zase nie je to, čo býval. Na Zemi sa pohybuje a žije niekoľko tisíc mutantov, ktorí sami seba označujú za X-Menov. Každý má nejakú špeciálnu schopnosť - teleport, možnosti telepatie, ovládanie kovových predmetov, prevteľovanie sa, atď. Náš hlavný hrdina James Howlett (známy ako Logan) však bol nakazený nebezpečným vírusom, ktorý ho do 48 hodín môže zabiť. Čo bude našou úlohou? Predsa nájsť protilátku.

Na Rails Across America som spočiatku pozeral trochu nedôverčivo. Bolo to oprávnené, veď pred niekoľkými mesiacmi som hral demo, ktoré po sotva desiatich minútach dostalo vyhadzov z môjho počítača. To, čo skrývalo, sa mi totiž nezdalo vôbec zábavné a naviac zabalené do ohyzdného kabátu. Ale nič netreba súdiť na prvý dojem a, ako som neskôr zistil, hra nie je zlá a dokonca zábavná.

Hier, odohrávajúcich sa v prostredí 2. svetovej vojny je obrovské množstvo. Či už je to akcia Return to Castle Wolfenstein, prípadne stratégie ako Sudden Strike, či rôzne simulátory, väčšinou sa tieto výtvory realisticky iba tvária.

Stojíš v obchode pred veľkým, časom mierne zaprášeným, pultom s celou kopou počítačových hier. Z chrčiacich reproduktorov na poličkách doslova cítiť príjemnú hudbu. Na vľavo položenom monitore beží intro jednej z mnohých hier v tomto, dá sa povedať, trochu pochybnom obchodíku.

Nebudem vás zbytočne naťahovať a rovno poviem, čo ma na hre Gore najviac potešilo. Bol to koniec. Áno koniec, ktorý prišiel mimoriadne skoro a vďaka ktorému som sa mohol konečne venovať nejakým skutočným hrám.

Sú isté obdobia. Len nedávno celý svet ovládali Pokémoni, teraz je tu Harry Potter. Ten má však oproti Pokémonom výhodu, že kvôli nemu neskáču deti z okien a nebijú svoje spolužiačky len preto, lebo ich obľúbená kreatúra by to určite prežila. Aj preto si získal nielen ľahko ovplyvniteľné deti, ale aj časť starších a dospelých. Bolo jasné, že po masovom úspechu všetkého, čo Harryho spomenulo hoci len slovkom, vznikne film a hráči - fanúšikovia sa tešili aj na hru.