Harry Potter 2: Tajomná komnata

Sú isté obdobia. Len nedávno celý svet ovládali Pokémoni, teraz je tu Harry Potter. Ten má však oproti Pokémonom výhodu, že kvôli nemu neskáču deti z okien a nebijú svoje spolužiačky len preto, lebo ich obľúbená kreatúra by to určite prežila. Aj preto si získal nielen ľahko ovplyvniteľné deti, ale aj časť starších a dospelých. Bolo jasné, že po masovom úspechu všetkého, čo Harryho spomenulo hoci len slovkom, vznikne film a hráči - fanúšikovia sa tešili aj na hru. To sa potvrdilo, 1. diel - Harry Potter a Kameň mudrcov spolu s rovnomenným filmom približne pred polrokom dobyli svet. Logicky teda, po miernom ustálení šialenstva, prichádza nová hra Harry Potter a Tajomná komnata.

Hneď na začiatok sa ospravedlňujem za všetky nesprávne fakty o Harrym, pretože nepatrím medzi jeho priaznivcov, ani odporcov. Hru teda beriem "len" ako hru, nie ako zjavenie s menom Harry Potter v titulku.

Tohtoročné prázdniny neboli veľmi príjemné. Harry mal domáce väzenie a hoci písal listy svojim dvom najlepším priateľom - Ronovi a Hermione, domáci škriatok Dobby ich odpovede ukrýval. Bál sa totiž návratu Harryho do kúzelníckej školy v Bradaviciach, pretože vedel, že mu hrozí veľké nebezpečie. Jeho slová však nenašli veľké pochopenie, a preto sa Harry (hneď ako všetko zistí) spolu s Ronom vydávajú späť do školy. Budova Bradavíc, teda starý hrad, okrem učenia skrýva aj množstvo tajomstiev, s ktorými sa Harry počas hry stretáva. Hrad je pomerne rozsiahly, za zrkadlami a sochami bývajú tajné miestnosti, v ktorých väčšinou nájdete truhlicu.

Na to, aby Harry zamknutú truhlicu otvoril, vždy použije kúzlo. Tie majú tvoriť veľké lákadlo hry, ale až taká pravda to nie je. Harry sa ich učí vždy na nejakej hodine, a to stláčaním kláves. Po krátkej animácií sa objaví symbol a v ňom šípky, ktoré treba vždy po prejdení čarovnej paličky cez ne stlačiť. Učenie sa kúziel je teda úplne jednoduché, málokedy sa to nepodarí na prvýkrát. Aby sa kúzlo overilo v praxi, vždy nasleduje cvičenie naň zamerané. Kúziel je niekoľko, ale všetky sa používajú rovnako - ak kurzorom prejdete na nejaký predmet, objaví sa symbol a Harry si po stlačení myši sám určí, aké kúzlo použije. Trochu jednoduché, nie? To isté sa dá povedať aj o koncepcii hry. Asi tri štvrtiny sa odohrávajú spôsobom: plníte úlohu k hlavnému príbehu, potom nasleduje vyučovacia hodina a cvičenie, nakoniec týždenná slávnosť, kde sa dozviete, či je Nebelvír (časť školy, ktorú navštevuje Harry) alebo iná vetva vo vedení celoročnej súťaže. Ak Nebelvír vedie, spolu s Harrym sa dostanete do miestnosti odmien, v ktorej máte za určitý čas zozbierať čo najviac "Bertíkových fazuliek tisíckrát inak". Toto sa opakuje asi štyrikrát, až potom sa začne hra venovať viac hlavnému deju.

Jednoduché je aj samotnému hranie - Harry sám šplhá na plošinky, sám naháňa loptu na famfrpáli *, dokonca sa dá nastaviť automatické skákanie. Keď už som sa dostal k famfrpálu - v hre je len akýsi nácvik, ak si chcete poriadne zalietať, treba k štadiónu prísť, keď máte čas, a vtedy sa poriadne vyblázniť. Pravidlá znejú - Harry sám lieta za loptou, občas kopne do súpera a keď sa nazhromaždí dosť energie, loptičku chytí. K výhre teda vôbec nepotrebujete klávesnicu a pri troške šťastia stačí len raz stlačiť čo? Tlačítko myši.

Ak sa náhodou objaví niečo na pohľad ťažko riešiteľné, stačí sa poobzerať okolo seba. Určite je niekde nablízku gombík alebo sliz, ktorý treba kúzlom oddeliť. Čo sa týka bossov, nie je problém zneškodniť ich na prvýkrát. Pretože je hra úplne jednoduchá, dohral som ju za necelých 8 (slovom osem!) hodín. A to som sa ešte pomerne dosť venoval súbojom, famfrpálu a rôznym nepovinným úlohám. Ak by som od toho odpočítal ešte enginové animácie, vzniklo by číslo nevhodné na zverejnenie. Ak sa však do Harryho Pottera pustí niekto, kto mu naozaj rozumie a snaží sa odohrať všetky súboje, famfrpály a nadmerne sa venuje aj zbieraniu kúzelníckych kariet, číslo sa môže zvýšiť aj o polovicu. Čo však málinko potešilo a o to viac sklamalo sú animácie. Tie sa konečne dajú odkliknúť (autori dokonca pridali túto možnosť do nastavenia kláves), ale ich technické spracovanie výrazne zaostáva nielen za Mafiou ako priekopníkom, ale aj za celkovým dnešným myslením. Postavy sa občas otočia na mieste, ich výraz v tvári tiež nepôsobí celkom prirodzene, ale čo je najhoršie, animácie a hlavne ich texty, sa často opakujú. Napríklad učenie sa kúzla a začiatok/ukončenie cvičenia sa končí podobnou animáciou s rovnakým textom.

Novinkou sú spomenuté súboje. V hre existuje Súbojový klub organizovaný mimoriadne namysleným Zlatoslavom Lockhartom. Súboje prebiehajú v miestnosti, pred ktorou si vždy vyberiete súpera a vsadíte niekoľko Bertíkových fazuliek, ktoré potom, spolu s ďalšími, vyhráte. Že ich vyhráte, si môžete byť takmer stopercentne istý, súboje sú záležitosťou jednej, dvoch minút a len ten, kto nedočiahne na myš, by mohol prehrať. Prebiehajú tak, že na nepriateľa čarujete, pričom máte na výber z troch kúziel. Skákať sa nedá, ale s uhýbaním si úplne vystačíte.

Čo sa týka technickej stránky - nedá sa povedať, že by hra vyzerala nejako úchvatne. Grafika je samozrejme na úrovni s celou kopou farieb, ale určite nie na takej, ako sa od dnešnej hry očakáva. Najlepšie to potvrdzuje najvyššie možné rozlíšenie - 1024x768. Hudba sa podarila, výborne pridáva na atmosfére.

Tá zo začiatku nepatrí medzi tie najnapínavejšie, hráte len zo zvedavosti, ale akonáhle po niekoľkých hodinách zablúdite do Zakázaného lesa... Preto sa trochu rozporuplné javí určenie hry pre deti. V hre sa síce nezabíja, škriatkovia sa hádžu do dier, korytnačky prevracajú na chrbát, ale ku koncu začne byť atmosféra až nervydrásajúca. Potvrdzuje to jeden príklad - pokojne otvorím truhlicu a čakám, kým začnú vyskakovať fazuľky. Namiesto nich však z truhlice vyskočí Protiva so svojimi posmešnými pokrikmi a mňa nemykne, ale na chvíľu stuhnem, pričom srdce mi skoro vyskočí z hlavy. Možno som sa do hry len príliš vžil, ale neviem, či by niečo podobné jedno malé dieťa prežilo.

Pri hre som sa však, aj keď nie stále a nie dlho, bavil, len ma hra nejako obzvlášť nepritiahla. Harry Potter II je však určený aj pre nás šmejdov **, ale najviac asi pre zarytých priaznivcov, ktorým úplne stačí meno Harry Potter v názve. Z hry však cítiť akúsi nedorobenosť a to nehovorím len o menu, ktoré beží v malom okne v pozadí Windows. Príčina? Už čoskoro sa v našich kinách objaví film Harry Potter a Tajomná komnata a čo by to bolo za propagandu, keby sa zároveň s ním neobjavila aj hra, že?

* famfrpál - obľúbený šport v Bradaviciach - dve družstvá na lietajúcich metlách súťažia proti sebe, ich chytač (samozrejme Harry) chytá lietajúcu loptu

** šmejd - človek, ktorý nepochádza z kúzelníckej rodiny