X-Men 2: Wolverine`s Revenge

Svet už zase nie je to, čo býval. Na Zemi sa pohybuje a žije niekoľko tisíc mutantov, ktorí sami seba označujú za X-Menov. Každý má nejakú špeciálnu schopnosť - teleport, možnosti telepatie, ovládanie kovových predmetov, prevteľovanie sa, atď. Náš hlavný hrdina James Howlett (známy ako Logan) však bol nakazený nebezpečným vírusom, ktorý ho do 48 hodín môže zabiť. Čo bude našou úlohou? Predsa nájsť protilátku.

Zároveň do kín prichádza najnovší X-Men 2. Ten samozrejme zarobí viac ako jeden z jeho propagačných predmetov X-Men 2: Wolverine`s Revenge, hlavný cieľ hry je zrejme v dosiahnutí čo najväčšieho počtu chtivých „vstupenkovýkupcov“. Je to zvláštne, ale nielen, že to asi dosiahne - sám som neodolal a zašiel do jedného z najnovších multiplexov - ale v mnohých ohľadoch dokonca prekvapila. Skutočne to nie je Harry, ktorý by sa bez svojho slávneho knižného a dlho už aj živého predstaviteľa zďaleka nemíňal tak rýchlo. X-Men 2 na príbeh filmu odkazuje len minimálne, teda môžu po ňom siahnuť aj tí, ktorí sa do mutantov zamilovali a film už videli. Originalitu hre zaručujú aj hlavné postavy, ktoré síce majú podobný charakter, ale výzorom sa na svoje živé predlohy vôbec nepodobajú. Maximálne tak Profesor X je holohlavý, ale Logan vo svojom virtuálnom spracovaní pôsobí skutočne ako vlkolak a tak trošku zúrivo.

Prostredie až také odlišné nie je, najmä pozadie menu nápadne sa podobajúce na dôležitý vchod do Cerebra vo filme. Inak sa pomerne veľká časť príbehu odohráva v zasneženom prostredí a futuristicky pôsobiacich interiéroch. Po dlhšom čase som začínal byť na nervy zo všetkých točiacich sa a preklápajúcich, skrátka všadeprítomných iXiek. Maličké sa rýchlo krúti ako symbol loadingu, ďalšie je spomínané v pozadí, ako aj na Loganovom „Lara - štýl“ koženom oblečku a množstvo ďalších.

Hra však trpí konverziou z Playstationu (vlastne vydaním na všetky platformy naraz), a to nielen ovládaním, ale najmä celkovým dojmom - grafikou, zvukmi, videami. K tomu ovládaniu - ako aj v iných konverziách, hlavný hrdina sa neovláda myšou. Čo je len na škodu, hru je totiž možné definovať ako 3rd person akciu a v nej by bola jednoznačne lepšia prítomnosť myšky ako ťažkopádnych a nepresných kláves. Ale dá sa zvyknúť, ako bude príbeh postupovať, nebude to už taký problém. Keď som pri určovaní žánru - zbraňami vo svete X-Menov sú ich vlastné schopnosti, Logan ich má preto hneď niekoľko. Začína sa to tvrdou, takmer nezničiteľnou kostrou, pokračuje cez vystreľovateľné pazúry, ktorým ťažko niekto odolá a končí samouzdravovacou schopnosťou. Veľmi zábavné je tiché (stealth) likvidovanie nepriateľov, pri ktorom okrem tvrdého puknutia väzov nepočuť takmer nič. Za takéto akcie dostávate aj Stealth body, po dosiahnutí tridsať sa z nich stane užitočné combo, ktoré budete ďalej používať. Keď však takéto metódy zlyhajú a nepriateľ je príliš pozorný, nie je problém vrhnúť sa rovno medzi ostatných a rozmlátiť ich. Naozaj nie je, pretože ich (=umelá) inteligencia je na mizivej úrovni. Nevidia vás 20 metrov od seba, màtvolu pred chvíľou živého strážnika považujú za úplnú samozrejmosť a otočiť sa za vami trvá dlhšie ako postavičkám na povestnom pražskom orloji. Nehovoriac o tom, že zbraň im vypadne po slabom kopnutí. Ale keď sa už s niekým pustíte do bitky, bráni sa a útočí podobne ako vy. Niekedy však oveľa viac.

A v tom je najväčší problém. Hovorí sa tomu nevyvážená obtiažnosť, väčšinou si to odnesie nevinná klávesnica . Stále mám čierne myšlienky pri spomienke na level (dokonca jeden z prvých), v ktorom som mal zabiť bossa menom Wendigo a to tak, že ho chytím za chvost, roztočím a hodím preč. Nič zložité, v manuále je napísané ako chytiť nepriateľa, ale prax hovorí o niečom inom. Po dlhej a neprekonanej sobote som si začal robiť čiarky a dospel k číslu (spolu s odhadom počtu pokusov v nej) 57. To znamená 57 Game Over hlášok, 57 šedivých vlasov, 57 (našťastie) kratučkých neodkliknuteľných animácií na začiatku levelu. A hádajte čo. Po 57. pokuse som sa na dlho zasekol v leveli za ním...

Škoda tejto „nevyváženej obtiažnosti“ a spomínaného silného vplyvu Playstationu. Veľmi zlé sú možnosti savovania, teda žiadny save-point presne tam, kde ho čakáme (Mafia), ale iba krásna vyhliadka jedného vzdialeného po konci levelu (ako v tomto smere preklínaný pôvodný Hitman). Playstation vplyv po ovládaní, hoci neviem presne, čím to je, cítiť najmä v grafike. Je akási rozmazanejšia a menej detailná, ako sme zvyknutí. Inak je mierne nadpriemerná a pôsobivá, vďaka čomu beží bez problémov aj na slabých počítačoch. Videá však nedopadli najlepšie, a aj keď nie sú vyslovene zlé, ich pôsobivosť trochu zaostáva. Tu vidím problém aj v silnom poameričtení postáv, ktorým ani pri najlepšej vôli nerozumiem a titulky sa zrejme na PS2 nenosia. Ich nízke rozlíšenie má tiež ďaleko od ideálu. Hudba celkom dobre podfarbuje napätú atmosféru, ale často znie jedna a tá istá skladba.

X-Men 2: Wolverine`s Revenge vôbec nie je zlý. Hoci má niekoľko už spomínaných múch a nedostatkov, určite sa oplatí zahrať, hlavne kvôli novému príbehu a množstvu spolu s komixom skombinovaných originálnych prvkov, ktoré v kine neuvidíte. Ak ešte rozmýšľam nad (zrejme) prvotným cieľom hry - vytvoriť X-Men mániu - tak rozhodne prevyšuje ďalšie, podobne zamerané (Harry Potter, LOTR: FOTR...).

X-Men 2: Wolverine`s Revenge

VÝROBCA: Gene Pool DISTRIBÚTOR: Activision MINIMÁLNA KOFIGURÁCIA: Pentium III 500 MHz, 128 MB RAM, 32 MB 3D karta ODPORÚČANÁ KOFIGURÁCIA: Pentium 1.2 GHz, 256 MB RAM, 64 MB 3D karta 3D KARTA: Áno MULTIPLAYER: Nie TYP: 3D akčná adventúra VERDIKT: Hollywoodsky efektný, akčný a pritom stále zábavný a napínavý príbeh Logana, ktorý však potápa kolísajúca obtiažnosť, umelá inteligencia a v neposlednom rade nedotiahnuté a zbytočne komplikované ovládanie. HODNOTENIE: 78%