Zoznam článkov autora Marbh Maidin

Už po prvých stránkach románu Vladimíra Kostihu mi stàpli zuby. Príbeh sa odvolával na text, ktorý v knihe nie je - a ja som sa mohol len domýšľať, prečo všetky postavy "híkajú" pri pohľade na hlavného hrdinu. Zarazilo ma to - to sa predsa čitateľovi nerobí. No to ešte nebolo to najhoršie. Ako som sa prehryzával textom ďalej (sľúbil som, že to dočítam), ježili sa mi vlasy na zátylku. Bože, tento človek sa snáď zbláznil!!!

Občas sa v argumentácii o kvalitnej fantasy objavia slová Zlomený meč. Tento temný príbeh je uvádzaný ako drsný protiklad tolkienovskej high fantasy - preto hádam nezaškodí, keď si ho trochu pripomenieme - veď nie všetci sa k tejto knihe, ktorá vyšla v roku 1993, dostali. "Jasný je den, a chladným nás vítr hlasem volá... na moře, kde duní ve hře obří vlny." Požiadajte otrokyňu o roh s pivom, sadnite si na vlčiu kožušinu k ohnisku a počúvajte ...

Slovenská fantastika žije. Je to síce len plamienok vo vetre - no zatiaľ stále horí. Je tu časopis Fantázia a občas sa vynorí aj nejaká tá kniha. Fantasy, sci-fi, experiment... Je ich málo, ale sú tu. A jedna sa objavila celkom nedávno, premiéru mala na Kraacone 2001. Zborník Krutohlav, antológia zostavená z najlepších poviedok Ceny Gustáva Reussa (CGR) ...

646 strán toho najlepšieho zo space opery v krátkom žánri. 17 poviedok z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Krátke náladové veci aj skutočné "opery". Slávne mená (G. R. R. Martin, Vernor Vinge, Bruce Sterling, Stephen Baxter...), originálne nápady, vynikajúce myšlienky, akčný dej, vtip a zábava. Gardnerovi Dozoisovi sa opäť raz podarila majstrovská antológia ...

Ray Aldridge sa nám už v českom jazyku predviedol. Vydavateľstvo Polaris vydalo jeho zbierku Dilvermoon v roku 1997. Bol to majstrovský kúsok na tému bizarnej poetiky nových svetov. Dilvermoon, umelá planéta, plná šialených civilizácií z celej Galaxie, miesto neľudskej ľudskosti a zotročených otrokárov. Dilvermoon, kde rozhodujú peniaze, miesto, ...

Kráľmi horroru pre mňa vždy boli Alfred Hitchcock, E.A.Poe a Stephen King. Ja viem, poradie je trochu poprehadzované, ale je to poradie v mojom súkromnom rebríčku. A potom im jedného ponurého a krásne zapršaného večera začal na päty šliapať Dan Simmons. To keď sa mi do rúk dostala Píseň Kálí...

Knihu opäť predal obal. Zdeňka Boušková je mojou jednotkou medzi (nielen) fantasy ilustrátormi - a táto kniha je toho ďalším dôkazom. Obálka a ilustrácie v zbierke Pečeti Černé pevniny sa vyrovnajú najlepším prácam pani Bouškovej (myslím tým obálky na Holdstockovych knihách - cyklus o mytágach). Sú to také milé obrázky plné fantázie. Skoro by to chcelo povedať "rovnako ako kniha". No nebola by to pravda. Jana Rečková ma ďalším pokračovaním Chastovych príbehov sklamala...

Jaroslav Mostecký a fantasy s nádychom alternatívnych dejín. Tým je povedané všetko. Úplne všetko pre tých, čo čítali trilógiu Vlčí věk, a takmer všetko pre tých, čo poznajú tvorbu Rytiera fantasy aspoň zbežne. V zbierke Ďáblovy dcery nájdete 4 poviedky spojené príbehom slepého rozprávača v pozadí. Poviedky (a vlastne aj rozprávačov minipríbeh) sledujú osudy vikingského princa Briana ...

Posmrtných stuhlíkov sprevádza istá povesť. Tiahne sa za nimi ako poisťovací agent a je podporovaná poviedkami v štýle Dobro vítězí a Dutý plamen, poprípade ich aférami okolo votrelcov, ktorí sa maskujú za bochníky chleba. Rigor Mortis sú zväčša nechutní a úchýlní, no spravidla vtipní. A presne to som očakával aj od najnovšej zbierky z ich dielne, od "zombíckej" kolekcie Je dobré být mrtvý. Očakával som vtipnú morbiditu plnú nápadov a... zmýlil som sa ...

Prvý diel (Cestou vlka) Tulák prežil. Je to totiž jeho vlastnosť: on vždy prežije. Prežil jedno smrteľné nebezpečenstvo, aby ho vzápätí dostihlo druhé. Druhé, ktoré zaútočí ešte zákernejšie. Tulák už totiž nie je sám. Má dcéru... Zabijak tak získal slabé miesto, ktoré budú chcieť všetci využiť. No Tulák vždy prežije. A nepriatelia nevedia, že túto "filozofiu" vštepil aj krásnej Miriel. Kto si vylomí zuby? ...

David Gemmel je kráľom hrdinskej fantasy. Môžete ho nazývať epigónom, pretože vychádza z diel iných, no nemôžete mu uprieť fakt, že jeho romány prečítate jedným dychom, a jeho hrdinov si budete pamätať navždy. Jeho ľudské postavy sú príťažlivé svojou osobnosťou a slobodou, a nikdy na nich nemôžete ukázať prstom "Aha, toto je kladný hrdina!" Neexistuje delenie čierny a biely, dobrý a zlý. Majster fantasy jednoducho vie ...

á vlastně vůbec nezačala s fantasy. To spíš fantasy začala se mnou. Já psala básně. Je to dobrý způsob, jak se zbavit depky, jak vykřičet všechno to, co vás zevnitř trhá na kusy. A v rámci těch básní vznikaly i kratičké příběhy, vlastně spíš skicy, zachycení pocitů. Nejdřív jich hodně bylo o zvířatech, přitahoval mě taky Divoký západ, zkrátka hledala jsem něco, co by dalo obsah slovu romantika ...

Sú knihy, ktoré sa hodnotia veľmi ťažko - a toto je jedna z nich. Sú to knihy, v ktorých cítite håbku myšlienok, fascinujú vás predkladané obrazy, kocháte sa detailami - no napokon neviete, či sa vám kniha páčila. A ja to skutočne neviem, napriek hodinám, ktoré som s ňou strávil. Z Krajiny víl som cítil som genialitu Gibsona, Dicka a Sterlinga, no zároveň ma občas pekelne nudila? - tak že som až zatínal zuby. Zahlcovala ma myšlienkami a nápadmi, ktoré som nedokázal rýchlo stráviť - a keď som sa s nimi trápil príliš dlho ...

"Tři stopy dlouhý meč vířil vzduchem a pak se zabodl do země a jen se chvěl." Áno, ako lesklá čepeľ na nás zaútočil nový román Davida Gemmela. "V té chvíli se opětovně zablesklo, blesk udeřil do meče a roztříštil ho." Pán rozprávač opäť raz udrel do srdca milovníkov hrdinskej fantasy. Novou ságou, v novom prostredí, s klasickou (gemmellovskou) zápletkou. Nič nové, no opäť majstrovský kus rozprávačského remesla. A aj keď som čakal viac, sklamaný nie som ...