Ďáblovy dcery

Dračí panenky

Jaroslav Mostecký a fantasy s nádychom alternatívnych dejín. Tým je povedané všetko. Úplne všetko pre tých, čo čítali trilógiu Vlčí věk, a takmer všetko pre tých, čo poznajú tvorbu Rytiera fantasy aspoň zbežne. V zbierke Ďáblovy dcery nájdete 4 poviedky spojené príbehom slepého rozprávača v pozadí. Poviedky (a vlastne aj rozprávačov minipríbeh) sledujú osudy vikingského princa Briana (matku mal Írku, preto Brian), osudy, ktoré sú zviazané s tzv. "dračími panenkami" - skutočnými dcérami diabla. Diabla, ktorý má šupinatú kožu, blanité krídla a chàli oheň...

Zbierka má dve (resp. tri - ak rátame aj rozprávača) časové línie. Najstaršia (dve poviedky) sleduje Briana ako vikinga - na výpravách proti škratom, strážcom Ostrova gejzírov a ochrancom dračích hniezd. Únos nevesty Brianovho brata škratmi vyvolá reťaz udalostí, vrcholom ktorej sú potoky krvi a kostry hnijúce v príboji. Dračí oheň páli a pomsta volá: oko za oko (doslova)!

V druhej línii je Brian Korom Severanom a dej sleduje len z diaľky, pretože nemá dosť sily na to, aby zasiahol. Príbeh (dve poviedky) sa odohráva v Španielsku, v miestach, kde sa moc islamu stretáva s Kristovými vernými. Tvrdé hlavy sú na oboch stranách a obom nakoniec ide len o jedno - o priazeň dcéry Diabla. Don Jimeno Arista mal lepšie zvážiť, či poslúchne rady odpadlíckeho maurského čarodejníka a privolá svoju màtvu dcéru späť. Acibellin plameň je rozpálený rovnako ako jej telo a ak sa rozhodne, padnú aj mocné múry hradu. Biskupova viera sa zlomí rovnako ako vernosť Abdula Azíza ibn Musú svojmu sultánovi. Diablova dcéra nemôže skončiť na hranici a nie je jej súdený ani harém. Plamene spália zábrany a výčitky svedomia. Krv strieka a kosti nestačia zhniť. Plameň ich očistí.

Tretia mikrolínia je príbehom slepého vedca, ktorý sa stretáva s tajomnou cudzinkou. Na jej žiadosť odhaľuje tajomstvá Brianovho príbehu a vďaka jej čaru získava nádej - oko za oko, to slepec dokáže oceniť. Dej sa odohráva v súčasnosti a silu diablových dcér sa snažia spútať mocní dneška. Draci predsa nežili len na Islande - čínske legendy sú staršie a v nedostupných horách nemusel plameň vyhasnúť...

Kniha sa pohybuje v tesnej blízkosti špičky súčasnej fantasy. Je to klasický Jaroslav Mostecký - majster rozprávač so zmyslom pre (drsné) detaily. Ďáblovy dcery sú z rovnakého súdka ako trilógia Vlčí věk, dokonca sú postavené na rovnakom svete - takmer reálnej Európe s prímesou zopár fantasy korení (draci, škrati, zrodenie dračích dcér). Chybičiek je tu málo, obálka je pekná a pomerne k veci, redakčná práca na úrovni - na celej knihe mi vlastne vadilo len to, že je občas priveľmi akčná. Myslím, že by nezaškodilo nahradiť niektoré nekonečné bojové scény troškou tajomstva - dej by sa hnal dopredu ešte rýchlejšie. Ale čítalo sa to veľmi pekne...