Děti noci

Kráľmi horroru pre mňa vždy boli Alfred Hitchcock, E.A.Poe a Stephen King. Ja viem, poradie je trochu poprehadzované, ale je to poradie v mojom súkromnom rebríčku. A potom im jedného ponurého a krásne zapršaného večera začal na päty šliapať Dan Simmons. To keď sa mi do rúk dostala Píseň Kálí...

Rumunsko po páde diktatúry. Krajina v absolútne dezolátnom stave, vyvolávajúcom zdesenie medzi ostatnými štátmi. Do krajiny prichádza pomoc zo všetkých strán. Priemyselníci, lekári... Veď to poznáme, stalo sa to vpodstate iba nedávno. Prichádza sem aj lekárka Kate Neumanová a je vyvedená z miery stavom zdravotníctva, takzvanou strarostlivosťou o deti v nemocniciach a útulkoch... Nachádza množstvo prípadov nákazy HIV, deti v príšernom stave. Pri svojej snahe o nápravu sa stretáva iba s ľahostajnosťou zodpovedných i personálu... A potom sa jedno dieťa po transfúzii zázračne uzdraví. Jeho podivuhodný imunitný systém v sebe skrýva tajomstvo lieku proti rakovine a AIDS. Na popud spolupracovníka, ale i na základe vlastnej sympatie k dieťaťu rozhodne sa pre adopciu. A tým sa vlastne začnú jej problémy. Dieťa sa jej pokúšajú uniesťa napokon sa im to podarí. Kate sa spojí s kňazom, otcom O´Rourkom, ktorý jej pomáha v pátraní po únoscoch a po dôvode, pre ktorý všetci, ktorí prišli do styku s Joshuovými zdravotnými záznammi, museli umrieť...

Ako komentár a temná niť sa románom vinie rozprávanie a spomienky na minulosť. Kto spomína? Pod identitou priemyselníka a sponzora, pána Trenta, sa do Rumunska vracia Vlad Dracula. Vlastne prichádza umrieť. Ale nie skôr, než bude zasvätený nový vládca rodu. ahá potajomky za nitky, ovláda ľudí tak, ako to robil celé storočia. A spomína...

No áno, je to zas trocha iný pohľad na vec. Povedala by som priam, že Draculovina v bledomodrom, keby celý román nebol tak temný a plný napätia. Dan Simmons jednak skvele vystihol reálie Rumunska po páde diktatúry a jednak je to naozaj majster rozprávač. Síce mi trochu vadilo použitie jednotlivých jazykov - rumunčiny i maďarčiny, ale to len preto, že som trochu antitalent na jazyky. Inak to prispelo k atmosfére. Spomienky Draculu, ktoré tu prelínajú dej, predstavujú nám tohoto muža v tom najhoršom svetle. Ako naozaj krutého a bezcitného netvora, schopného pre upevnenie svojej moci a autority urobiť čokoľvek. Ale predsa je tu tá iskrička čohosi kladného, rovnako, ako vo všetkých dielach o Draculovi. Nechcem sa opakovať, ale aj tento román potvrdzuje to, čo som vravela pri knihe Jenny Nowak, Trůn pro mrtvého. A to, že Dracula je najkontroverznejšou postavou v histórii, literatúre i filme. Každý ho vidí inak. A práve Jenny Nowak nasadila latku pekelne vysoko. Ale Dan Simmons v porovnaní obstál.

Obstál i Perseus. Myslím, že vydavateľstvo odviedlo dobrú prácu. Buď tu naozaj žiadne podstatné chyby neboli, alebo som si ich jednoducho nevšimla. Možné to je, dej ma naozaj zaujal. Ozaj - a nezabudnite si prečítať aj epilóg.