Pečeti černé pevniny

Knihu opäť predal obal. Zdeňka Boušková je mojou jednotkou medzi (nielen) fantasy ilustrátormi - a táto kniha je toho ďalším dôkazom. Obálka a ilustrácie v zbierke Pečeti Černé pevniny sa vyrovnajú najlepším prácam pani Bouškovej (myslím tým obálky na Holdstockovych knihách - cyklus o mytágach). Sú to také milé obrázky plné fantázie. Skoro by to chcelo povedať "rovnako ako kniha". No nebola by to pravda. Jana Rečková ma ďalším pokračovaním Chastovych príbehov sklamala...

Prvá zbierka poviedok o rytierovi Chastovi, hrdinovi "bez bázně a hany", vyšla pred viac ako rokom. Volala sa Mezi slovem a mečem a bola práve o tom. Sympatický hrdina - ktorý nemôže byť iným ako kladným - sa predieral svetom, ktorý ho akosi nechcel mať rád. Chvíľu bojoval, chvíľu sa rozprával. A víťazil. Snáď jediným záporom prvej zbierky bola priveľká Chastova prevaha nad súpermi, vďaka ktorej sa občas stával supermanom - o ktorého sa netreba báť. No bolo to milé, príjemne sa to čítalo a... Zrejme preto Jana Rečková napísala pokračovanie. I keď vlastne pokračovaním nie je - v tejto knihe totiž Chast takmer nevystupuje. Napriek upútavke, ktorá sa musí cítiť pekne trápne. A možno nie, zaujala predsa čitateľa a donútila ho kúpiť si knihu. Šikulka!

Takže, opätovné stretnutie s Chastom nečakajte. V knihe sú štyri dlhšie poviedky a a vlastne len v jednej z nich je Chast hlavným hrdinom. Teda má k dispozícii asi 80 strán zo 430 - trošku málo. Na druhej strane, všetky poviedky sa odohrávajú v jeho svete, v svete Bielej a Čiernej pevniny. A hrdinami sú... hmm, v žilách im prúdi Chastova krv, i keď s jeho manželkou majú pramálo spoločného. Nuž, taký je osud hrdinov; víťazia aj bez meča.

V knihe je kopa postáv. Kladných aj záporných, sympatických aj odporných. Ľudí aj démonov. Pani Rečková má úžasnú fantáziu a tvoriť nové svety je baví. Postavy sú živé, majú vlastnú vôľu a konajú logicky (pomerne). A to je dobre, o takých hrdinoch každý číta rád. Chyba je však niekde inde, a je to veru poriadne chybisko. Knihe totiž chýba príbeh! Nie dej, aby sme si rozumeli - deja je tam dosť, stále sa ktosi s kýmsi bije, prípadne rozpráva alebo miluje. No príbeh nikde nezačína a nikam nesmeruje. Nemá žiadne tajomstvo, žiadnu motiváciu, nič, čo by ho hnalo dopredu. Aj hrdinovia sa bránia zloduchom len tak, aby reč nestála, akoby sa nudili - rovnako ako sa nudí čitateľ. Občas niekto umrie a občas sa niekto narodí, no je to také... Snáď príliš obyčajné, akoby pani Rečková popisovala bežný život rasy, ktorá používa mágiu. Je to nudné ako život šediváka. V knihe sú štyri poviedky, ktoré na seba chronologicky nadväzujú, no aj keď sú to poviedky - teda literárne útvary, ktoré sa vyznačujú pointou - tu na pointu nenaďabíte ani omylom. Gradácia deja? Neznámy pojem. Žiaden vodopád, žiadne pereje, len mohutná a pomalá rieka príbehu. Občasná tíšina, zvírenie, slepé rameno, no inak len voľný prúd odkiaľsi kamsi, bez začiatku a bez konca. Škoda.

Možno je háčik práve v postavách a ich sile oproti nepriateľom. Kým v prvej knihe bol Chast rytierom a k mágii sa dostal až v závere, tu je čarodejom bez konkurencie a jeho potomkovia sú rovnakí. Sú takí silní, že všetko zvládajú ľavou zadnou. Vlastne nie... oni na to ani nepotrebujú nohy - čarodejníkovi predsa stačí chcieť. A oni chcú vyhrať a tak vyhrajú. A vy viete dopredu, že vyhrajú, pretože sú popisovaní ako nepremožiteľní... Chcete si čítať o hrdinoch, ktorým nikto nedokáže ublížiť? Dokonca ani psychicky, pretože sú všetci polygamní až hrôza - ale to bude tatkom, rozsievačom semena :) Supermani!

Takže, je to napísané hladko, príbeh nikde nezadrháva, pani Rečková je profesionál. Obálka a ilustrácie sú úžasné, redakčná práca výborná, je to kus poctivého remesla. No inak... Nuda, škoda vyplytvaného potenciálu skvelého sveta a sympatických postáv. Nabudúce trochu menej supermanov, prosím...