Meč v bouři

"Tři stopy dlouhý meč vířil vzduchem a pak se zabodl do země a jen se chvěl." Áno, ako lesklá čepeľ na nás zaútočil nový román Davida Gemmela. "V té chvíli se opětovně zablesklo, blesk udeřil do meče a roztříštil ho." Pán rozprávač opäť raz udrel do srdca milovníkov hrdinskej fantasy. Novou ságou, v novom prostredí, s klasickou (gemmellovskou) zápletkou. Nič nové, no opäť majstrovský kus rozprávačského remesla. A aj keď som čakal viac, sklamaný nie som...

Nové prostredie? Meč v bouři je prvým z dvojice (momentálne) románov o keltskom kmeni Rigantov. Meč v bouři je meno duše Connavara, ktorého osudom bolo stať sa kráľom. Kráľom, ktorému nepriatelia dali meno Prízrak a rodáci prezývku Strašný laird. Tento román sleduje jeho cestu na vrchol, od prvých výkrikov pri pôrode v búrke až po jednu z rozhodujúcich bitiek v zápase o slobodu ostrovov. David Gemmell použil klasickú schému zrodu bojovníka a tak môžeme sledovať to, ako sa chlapec stáva mladíkom, mladík mužom a muž kráľom. Stretáva Starších, Seidhe, bojuje, víťazí, prehráva, miluje a nenávidí. Jednoducho, žije. David Gemmell je predsa rozprávačom príbehov - a tie sú o živote. Verím tomu, že takto to skutočne kedysi dávno mohlo byť...

Connavarov svet je akousi paralelou s našimi dejinami, zachytáva obdobie v čase rozkvetu Rímskej ríše (ktorá sa tak ale nevolá). Na Ostrovy útočia zo severu prví germánski bojovníci a z juhu a východu prichádza hrozba légií. A aj keď v tomto románe nenájdete Hadriána a ani Marca Aurelia, je tu predsa len generál Jasaray, ktorý má všetky ich vlastnosti. Je to rozhľadený štátnik, geniálny stratég a dokonalý taktik so zmyslom pre detail. Čo na tom, že je posadnutý víťazstvami a vraždí deti?! Taký predsa musí byť, komu by inak Connavar tvoril protiváhu? A tak sa títo muži stretávajú - no nie čepeľ proti čepeli, ale mozog proti mozgu, stratégia proti stratégii... A napokon - a to vám prezradím - nestretnú sa. Táto kniha totiž nie je o vojne medzi Rigantmi a Kamennými légiami, ale o tom, ako sa z chlapca stal kráľ. Rozuzlenia samotného konfliktu armád sa možno dočkáme v ďalšom románe z Rigantskej série, v románe Polnočný sokol - ktorý popisuje osudy nemanželského Connavarovho syna. Meč v bouři v podstate nekončí, aj keď jeho geas - osudová kliatba - sa naplnila.

Ak posudzujem celú tvorbu Davida Gemmella, tento román je jeho slabším. Podľa mňa nikdy neprekročil vrchol, ktorý vztýčil vo svojom prvom diele - v Legende o Drussovi so sekerou. No vždy dokázal priniesť niečo nové, prekvapivé. Tu už nie. Schéma je jasná, nové je len prostredie. Hrdinovia sú opäť skvelí a plnokrvne ľudskí, no... už to nie je ono. Je to geniálne vyrozprávaný príbeh, no len sám pán Gemmell nám ho predložil už aspoň päť krát (Král duchů, Poslední meč moci, Hledání stracených hrdinů, V říši vlka (Tulák 2), Věčný luňák a iné). Čítal som to rád, no ešte radšej by som bol, keby David Gemmell prišiel s novou témou, novou zápletkou, novou... myšlienkou? Útočiace légie a chlapec, ktorý im v tom má zabrániť? To tu už bolo, majstre...