Negativizmus k zábave nepatrí

Čo tak sledujem aktuálne dianie v oblasti hernej žurnalistiky, pripadá mi, že v týchto dňoch je naozaj "IN"si kopnúť do E3. Proste, redaktori viacerých portálov vo svojich siahodlhých rozpravách a úvahách označujú tento ročník výstavy nielen za priemerný, ale dokonca za zlý či ba priam najhorší, aký tu kedy bol. Ja si dovolím však nesúhlasiť a takýmto kvázi pseudo-intelektuálom odkazujem jediné - ak vás digitálna zábava frustruje, nájdite si iné hobby! Osobne nechápem, prečo takíto všadeboli a vševedovia vôbec hry naďalej hrajú - ak ma totižto niečo serie, tak na to dlabem a v záujme zachovania si duševnej a psychickej pohody zvolím inú aktivitu.

Ako optimisticky ladený jedinec, ktorý hľadá predovšetkým to dobré a pozitívne, jednoducho neznášam, keď sa niekto pokúša digitálnu zábavu stoj čo stoj dehonestovať len preto, že v nej dominuje nejaký žáner či štýl, ktorý on "nemusí". Z môjho pohľadu je to detinské a mimoriadne krátkozraké uvažovanie, ktoré s profesionalitou naozaj nemá nič spoločné. Niekomu proste dali namiesto citrónového lízatka jablkové a on preto kvôli tomu kričí a prská na všetky strany. Jasné, tohtoročná E3 nebola bohvieako prekvapivou a vďaka pre-E3 leakom sme sa až na pár výnimiek nedozvedeli zhola nič, z čoho by sme si tak povediac sadli na zadok. Na druhú stranu však výstava ponúkla toľko skvelých hier k nahliadnutiu a zahratiu, že pokiaľ by som bol návštevníkom, určite by som nemohol ostať z eventu sklamaný.

Aby som ale bol dokonale férový - zrejme najslabším článkom celej výstavy bola bez diskusií konferencia Nintenda. Ako čistokrvný core gamer som totižto očakával, že firma ma konečne presvedčí o tom, prečo by som si ako milovník tradičných hier mal ich najnovšiu konzolu Wii U zakúpiť. Opak sa však stal skutočnosťou - Nintendo vrámci svojej pressky stavilo prednostne na casualovky a nebyť intervencie zo strany Ubisoftu, nemal by som absolútne žiaden dôvod tú Máriom prepchatú konferu dopozerať. Samozrejme, proti Mariovi nič nemám, ale čoho je veľa, toho je fakt veľa - 3 či nebodaj 4 ohlásené tituly s týmto inštalatérom v hlavnej úlohe... tak to som fakt nedokázal "pobrať".

Navyše, vzhľadom na to, ako sa firma ešte minulý rok dušovala, že svojou novou konzolou hodlá prevziať core gamerov späť pod svoje krídla, mi prišla koncepcia ich konferencie maximálne nešťastná a kontraproduktívna. Ak bolo úlohou Nintenda nám ich pripravovaného nástupcu Wiička sprotiviť, tak sa im to podarilo priam dokonale. Diskutabilne bol taktiež odprezentovaný Wii U Game Pad. Je síce fajn, že má druhú obrazovku, ale v prípade hard-core hier to môže viesť k tomu, že hráč bude zmetený z toho, na ktorý displej má vlastne pozerať. Možno aj práve preto, že Nintendo samo nevie, akému hráčskemu publiku vlastne to Wii U smeruje, bola jeho konferencia tak nemastným neslaným eventom, že som naň zabudol skôr, než sa to trápne video na Nintendoland v závere pressky stihlo vôbec dokončiť.

Chvála bohu teda, že z ostatných pressiek som si vedel vybrať hneď niekoľko vecí, ktoré ma do budúcnosti ako hráča lákajú. Konferencie spoločností EA, Microsoft a Sony síce už tradične stavili na svoje osvedčené značky a firmy, čo v reči laika znamená recykláciu už použitých svetov/mechanizmov/nápadov, avšak pokiaľ ma tá ktorá séria baví, nevidím dôvod, prečo by ma to malo nejako deprimovať. Ja sa k herným ságam staviam ako k seriálom - ak sa mi niečo páči, tak to sledujem až do konca a jediná možnosť, ako sa od toho odtrhnúť je, že to tvorcovia nejakým "dielom" obzvlášť nechutne doserú (príkladom seriálu je Spielbergom produkovaná Terra Nova). Každopádne, všetky uvedené firmy nám, core-hráčom, chystajú obzvlášť bohaté a pestré herné Vianoce, takže ako fanúšik platforiem PS3 a Xbox 360 nemám absolútne žiaden dôvod vyplakúvať. A viete prečo? Lebo aj keď mi niektoré ságy pripadajú zbytočne umelo naťahovanými, z toho množstva titulov si stále viem vybrať tie, ktoré sú hodné mojich peňazí a mojej pozornosti. Možno aj práve preto nevidím oblasť digitálnej zábavy ani z ďaleka v tak čiernych odtieňoch, ako poniektorí herní žurnalisti.

No a potom tu bola samozrejme konferencia Ubisoftu - jedna herná pecka striedala druhú, k tomu sa pridalo ohlásenie fantasticky vyzerajúcej novinky a ak sa k tomu navyše pridala aj moja srdcovka v podobe Raymana, bolo o kráľovi tohtoročnej E3 rozhodnuté. Na moje prekvapenie sa však opäť z novinárskej sféry vyrojili hlasy, že Ubisoft len "sequeluje" a totálne ignoruje akýkoľvek progress. No, neviem ale ak niekto označí Assassin´s Creed 3 za to isté čo bol Assassin´s Creed 2 či 1, asi sme hrali rozdielne hry a videli rozdielne prezentácie. No a čo že sequeluje? Ak si fanúšikovia prajú pokračovania (čo jednoznačne dokazujú predajné čísla), bola by firma hlúpa, ak by ich priania nevyslyšala. Jednak si totižto príde na výborné cash ale v prípade populárnej značky má viac než solídnu istotu, že ďalšie diely majú rovnaký potenciál generovať zisk. V podstate je možné povedať, že dlhé herné série dokonale vyjadrujú to známe "aj vlk ostal sýty, aj koza ostala celá".

Je naozaj nepríjemným, keď musím strieľať do vlastných radov, ale som totálne znechutený z toho, ako sa herní žurnalisti nedokážu adaptovať na stav, ktorý vládne v oblasti digitálnej zábavy dnes. Ved predsa, nie je všetko len Call of Duty, Battlefield, Need For Speed či Assassin´s Creed. Keď mi totižto niekto napíše, že nechce hrať rovnaké hry každých 12 mesiacov, príde mi to ako účelová a krajne zaujatá kritika, pretože dotyčného jedinca predsa nikto nenúti, aby tie hry hral. Na to sú tu predsa fanúšikovia! Hej? Lebo ak je človek herným fanjšmekrom, tak si hádam vie nájsť to, čo ho baví. Alebo nie? Alebo ide len o pindy, ktoré majú za úlohu ukázať, ako je onen jedinec intelektuálne nadradený nad plebsom, ktorý hráva všetky tie casualovky? Neviem, ale dáva to zmysel - konieckoncov, nie je to po prvý krát, kedy sa úzka skupina ľudí snaží svetu dokázať, že ich postoj je niečo viac, než postoj väčšiny. Mne to pripadá, ako keby tieto osoby zabudli, že žijeme v slobodnom svete, kde si môžeme každý slobodne vyberať, čo nás baví a čo naopak, nie. A tak, rovnako ako ja nechodím do divadla či na koncerty našich "hudobníkov" lebo túto zábavu príliš nemusím, rovnako sa nemusia hrami zaoberať ani tí, ktorí na nich nevedia nájsť an kúsok dobrého. Simple matter of choice... nič viac ani nič menej.