Zoznam článkov autora Ľuboš Mistrík

Na Rails Across America som spočiatku pozeral trochu nedôverčivo. Bolo to oprávnené, veď pred niekoľkými mesiacmi som hral demo, ktoré po sotva desiatich minútach dostalo vyhadzov z môjho počítača. To, čo skrývalo, sa mi totiž nezdalo vôbec zábavné a naviac zabalené do ohyzdného kabátu. Ale nič netreba súdiť na prvý dojem a, ako som neskôr zistil, hra nie je zlá a dokonca zábavná.

Hier, odohrávajúcich sa v prostredí 2. svetovej vojny je obrovské množstvo. Či už je to akcia Return to Castle Wolfenstein, prípadne stratégie ako Sudden Strike, či rôzne simulátory, väčšinou sa tieto výtvory realisticky iba tvária.

Stojíš v obchode pred veľkým, časom mierne zaprášeným, pultom s celou kopou počítačových hier. Z chrčiacich reproduktorov na poličkách doslova cítiť príjemnú hudbu. Na vľavo položenom monitore beží intro jednej z mnohých hier v tomto, dá sa povedať, trochu pochybnom obchodíku.

Nebudem vás zbytočne naťahovať a rovno poviem, čo ma na hre Gore najviac potešilo. Bol to koniec. Áno koniec, ktorý prišiel mimoriadne skoro a vďaka ktorému som sa mohol konečne venovať nejakým skutočným hrám.

Sú isté obdobia. Len nedávno celý svet ovládali Pokémoni, teraz je tu Harry Potter. Ten má však oproti Pokémonom výhodu, že kvôli nemu neskáču deti z okien a nebijú svoje spolužiačky len preto, lebo ich obľúbená kreatúra by to určite prežila. Aj preto si získal nielen ľahko ovplyvniteľné deti, ale aj časť starších a dospelých. Bolo jasné, že po masovom úspechu všetkého, čo Harryho spomenulo hoci len slovkom, vznikne film a hráči - fanúšikovia sa tešili aj na hru.