Zoznam článkov autora Marbh Maidin

Novela Poula Andersona, Tři srdce, tři lvi je zo šesťdesiatych rokov a je to na nej poznať. Nesie klasického ducha vtedajšej fantasy, podobá sa príbehom E.R. Burroughsa, M. Moorcocka či J. Normana. Hrdinom je totiž chlapík, ktorého "čosi" prenieslo z jeho známeho sveta "kamsi", kde je to úplne iné a v záujme dramatičnosti farebnejšie ako náš, šedivý a znivočený svet. S touto, voľakedy modernou a populárnou, dnes však klišeovitou schémou sa však veľmajster severských ság vyrovnal s razanciou, vlastnou všetkým jeho príbehom...

Na prvý pohľad je táto kniha krehko sa javiacou zbierkou krátkych poviedok. Elegantná obálka, tradične výrazný komentár na zadnej strane a, v neposlednom rade, príjemná cena. Nič viac. Ale - ako vždy, opäť je "všechno jinak". Svetlo sveta uzrela kniha, ktorá sa podobá Boticelliho freskám - dokonalosť v každom ťahu majstrovho pera ...

Nie je ľahké posúdiť túto knihu. Vymyká sa zaužívanému štýlu fantasy, diktovanému prevažne mužskými autormi. Je to 550 strán bez akcie, rýchlych dialógov, tajomstva či napätia. Je to 550 strán intríg, ktoré kalkulujú s citmi, láskou a nenávisťou a zbraňou je schopnosť, resp. neschopnosť otehotnieť. Dominujú popisy ...

Krásna fantasy v najčistejšej podobe, oživená ľudským príbehom postáv, ktorým autorka vdýchla kúzlo života. Riallina hra o osud otrokyne a v pozadí aj hra o osud pár bezvýznamných :) kráľovstiev.

Koneène samostatný fantasy román - povedal som si - koneène to niekto (okrem pána Gemella) zvládne aj na štyristo stranách a nebude potrebova? šes? tisíc (však pán Williams ;-) Po predchádzajúcich skúsenostiach s dielami ženských autoriek fantastiky (èes? výnimkám ;-) som trochu s obavami kupoval túto knihu. Prilákala ma skutoènos?, že ide o samostatný román a ešte krásna obálka ...

Opäť klasická ukážka rozsekania knihy na umelé diely v snahe vytåcť z čitateľa čo najviac peňazí. Patejlov príbeh, zasadený do Jiřím Kulhánkom stvoreného sveta by bol výbornou knihou, pokiaľ by bol vyšiel v celku. Vydavateľstvo Poutník však príbeh rozdelilo do štyroch pseudodielov ...

Postavy - jadrom, na ktorom stavia pán Gemmel svoje príbehy, sú vždy ľudia. Konajú podľa vlastností, ktoré im pán spisovateľ nadelil, milujú sa a nenávidia, zabíjajú aj zachraňujú malé deti. Ľudia - plnokrvní, živí, prirodzení.

Osudy hlavných hrdinov Hadej ságy pokračujú a z kníh je čoraz viac cítiť snaha pána Feista umelo natiahnuť dej a dostať od vydavateľa vyššiu zálohu. Príbeh je nadstavovaný barličkami, hrdinovia zbytočne likvidovaní a snaha o prekrútenie udalostí z predchádzajúcich diel (Rift War Saga, Prince of the Blood, The Kings Buccaneer) likviduje akúkoľvek logiku ...

Konečne po dlhom čase opäť dobrý seriál, čistá hard sci-fi, tak ako ju máme radi. A najkrajšie je na tom to, že v ňom vôbec nejde o vesmírne prestrelky ale o stret ľudskosti a "neľudskosti" ľudí a mimozemšťanov - Spoločníkov, v príťažlivých kulisách blízkej budúcnosti ...

Zaver: vyhodenych par desiatok korun - je to jeden z najdementnejsich filmov, co som kedy v kine videl (neratam beckove somariny). Ze nema Arnold ziadnu mimiku, na to som si zvykol, ale ze hra vo filme, ktoreho scenarista musi byt mentalne postihnuty, to by ma v zivote nenapadlo.

Keď som si prečítala poďakovanie pána Gaimana na konci knihy, uvedomila som si, čo mi jeho spôsob práce s predstavivosťou tak veľmi pripomína. Určite sa väčšina z vás pamätá na príbehy C. S. Lewisa o Narnii, buď v literárnej alebo televíznej podobe. Svet, v ktorom sú zvláštne tajné dvere viditeľné iba detskou dušou bez obmedzenia veku, však v prípade Hvězdného prachu naberá vďaka ...

Poviedky Roberta E. Howarda mám rád. Aj conanovské, ale hlavne tie temnejšie, s atmosférou á la hmla zvíjajúca sa nad močiarom.