Roboramus

Nepoznám osobne pána Švachoučka, preto som s radosťou prijal komentár Ondřeje Neffa na zadnej strane obálky a úvodný príhovor Jiřího Procházku. Obaja páni si zobrali za nosnú poviedku zbierky "Vnitřní život otvíraku na konzervy" a ňou sa snažili osvetliť osobnosť spisovateľa, ktorého koníčkom je lukostreľba. Dôraz položili práve na nápady a úderné pointy, ktorými poviedky prekypujú. Spočiatku som mal rovnaký názor, teraz - po dočítaní - však s týmto, tak trochu jednostranným pohľadom úplne nesúhlasím.

Áno, tieto poviedky SÚ dokonalým príkladom toho, ako má vyzerať krátky literárny útvar - zaujímavý úvod, dynamický dej a silná pointa - ale majú ešte čosi naviac - majú dušu! Sú to príbehy ľudí a je jedno, či je hrdinom poviedky mimozemšťan, vedec, lekár, vojak, či "otvírak na konzervy". Sú to ľudia, premýšľajú aj cítia, konajú logicky, či nelogicky podľa okolností, dýchajú a sú cítiť človečinou. Pri čítaní sa smejete, tisnú sa vám do očí slzy, či behá mráz po chrbte. Ani jedna poviedka v zbierke nie je zbytočná ani nudná, všetky sú dokonalými kúskami premyslenej skladačky, pôsobiacej na emócie. Už sa ani nepamätám, kedy na mňa naposledy nejaká kniha natoľko zapôsobila. Smial som sa chladnej, cynickej logike "otvíraku na konzervy", mrazilo ma pri, na prvý pohľad naivnej, "návštevě u broučků" a užasol som pri logike ciest časom v poviedkách: "Protiútok" a "Sjezd temponautů". Jednoducho som sa kráľovsky bavil na majstrovských kúskoch Pána krátkej poviedky a to isté odporúčam aj vám.

P.S.: Moje top poviedky tejto zbierky sú Zelí, Štěstí a Poslední strom - Majster Švachouček sa aj vďaka nim môže pokojne postaviť v histórii SF vedľa velikánov triedy Martina, Resnicka, Carda, Asimova či LeGuinovej. Česká poviedková škola má (podľa mňa) svojho kráľa.