Dcera železné ruky

David Gemmel sa opäť rozhodol stvoriť viac-menej nový svet. Ostal však verný svojej tradícii a nezavalil ho hordami z tradičnej zbierky netvorov á la Dungeons & Dragons. Hrdinami jeho románu sú opäť ľudia, opäť výnimoční, ale vždy ľudskí, z mäsa a krvi. Boj porobeného horalského národa, ktorého výkvet bol pred rokmi zmasakrovaný pod vedením neschopného panovníka sa môže začať...

Príbeh vám nebudem popisovať, pretože o príbeh tu, ako obvykle u pána Gemmela, ide. Boj horalov, nie nepodobných Škótom, za slobodu proti zotročiteľom, nie nepodobným Angličanom, sa rozvíja na pozadí vzostupu vodcu, ktorý má zjednotiť ľud a vyviesť ho z poroby. Vodcu, v ktorého žilách tečie krv legendárnych kráľov, ba samotného kráľa Železnej ruky. Či sa mu podarí spojiť rozdelené klany a premeniť ich tradičný spôsob boja na železnú päsť namierenú proti votrelcom, si prečítajte sami. Nerád by som niekoho obral o prekvapivé momenty, ktorých je kniha plná...

Vyzdvihnem len niektoré osobitosti, ktorých sa iným dielam, iných autorov nedostáva:

Postavy - jadrom, na ktorom stavia pán Gemmel svoje príbehy, sú vždy ľudia. Konajú podľa vlastností, ktoré im pán spisovateľ nadelil, milujú sa a nenávidia, zabíjajú aj zachraňujú malé deti. Ľudia - plnokrvní, živí, prirodzení.

Dej - v knihách pána Gemmela sa vždy niečo deje. Nič nie je vyjadrované popisom, príbeh sa rozvíja v akcii a dialógoch. Niet tam hluchých miest a keď knihu raz dostanete do rúk, nepustíte ju, kým hrdinovia nedobojujú svoj vopred prehraný boj, ktorý opäť skončil inak ako ste predpokladali. Mám doma celú zbierku Gemmelových kníh a zo života sa mi akosi nebadane vytratilo pár večerov, ktoré som mohol stráviť inak. Ale neľutujem, kdeže - toto je štýl, ktorý pretrvá veky, nadčasový, ľudský, príťažlivý.

Znalosti, vernosť deja - keď pán Gemmel povie, že na obsadenie priesmyku na jar budú potrebné tri pevnôstky postavené v jeseni, verím mu. A keď povie, že na postavenie týchto pevností uprostred horalských klanov bude potrebné vyslať 200 ženistov, v sprievode päťdesiatich vojakov na každú pevnosť, aj toto mu uverím. Jeho dej je premyslený a akcia má vždy svoj význam. Ako povedal kedysi dávno pán Neff - Keď poviete na začiatku poviedky, že na stene je puška, tak sa z tej pušky musí v deji vystreliť! A David Gemmel veru vystrieľa všetku muníciu, čo si rozvážne rozdelí do obvyklých tristo až štyristo strán textu. Strieľa s rozvahou a presne, s rýchlosťou primeranou vnímaniu - strieľa tak, aby ste každý výstrel pocítili, a aby žiadna guľka neletela naprázdno...

Veľa ostrej munície do budúcnosti, majstre, teším sa na ďalšie romány, ktoré sa iste rodia v zásobníku vášho rotačného guľometu :)