Pán bíle bouře

Pán Bílé Bouøe
Autor	Janny Wurtsová

Koneène samostatný fantasy román - povedal som si - koneène to niekto (okrem pána Gemella) zvládne aj na štyristo stranách a nebude potrebova? šes? tisíc (však pán Williams ;-)
Po predchádzajúcich skúsenostiach s dielami ženských autoriek fantastiky (èes? výnimkám ;-) som trochu s obavami kupoval túto knihu. Prilákala ma skutoènos?, že ide o samostatný román a ešte krásna obálka (od pána Krásného :)) Zaèal som èíta? a moje obavy sa pomaly ale isto vytrácali. Je to každopádne nadpriemerná fantasy, s možno trochu prekvapivým, ale vcelku logickým koncom (hlavne u ženskej autorky :)).

Kniha sa nevymyká tak trochu klišé fantasy, ktoré vraví, že hlavný kladný hrdina musí by? buï úplne obyèajný sedliak, pokia¾ možno negramotný a zavšivený, alebo mimoriadne kruto osudom stíhaný jedinec, ktorý sa len s vypätím síl ubráni porobe a vydá sa na cestu slávy, alebo pomsty, prípadne aj jedno aj druhé.

V tejto knihe je hrdina z druhej kategórie. Istý Korendir, ktorý neviem niè o svojom pôvode (ïalšie klišé, radšej to nazvem tradíciou) sa po únose ocitá na palube obchodnej galéry Mhurgov. Nebol by to však hlavný hrdina, keby sa mu nepodarilo uniknú?. Uteká a berie si so sebou dokonca aj "par?áka", spoluveslára z galéry, pod¾a hesla: "Spolu veslovali, spolu víno pili!" A tu sa konèí klišé a zaèína plnokrvný príbeh.

Korendir sa od zaèiatku správa divne. Je mlèanlivý, obèas vybuchne zúrivos?ou a v zásade pomáha len za peniaze (vot Geralt!). Peniaze šporí na to, aby si postavil pevnos? na najneprístupnejšom mieste sveta, na myse Bielej Búrky, odkia¾ by ho už zaruèene nikto nemohol unies? - paranoia ako hrom, ale nie je sa èomu divi? po jeho zážitkoch z galéry. A tak pokraèuje jeho príbeh, v epizódkach, ktoré mu majú získa? èo najviac peòazí, a jeho zas¾úbená pevnos? rastie - vežièka po vežièke, cimburie ku cimburiu, ochranný kameò za ochranným kameòom. Pomaly sa pridá životná láska, h¾adanie vlastných koreòov, objavovanie netušených schopností, pobehovanie po lúkach akéhosi "antisveta" plného netvorov a démonov. Tak.

V celku ide o príjemnú knihu, venovanú osudom jedného mimoriadneho chlapíka. Preklad mi pripadal spoèiatku trochu kostrbatý, zle sa to èítalo, vety boli príliš rozsekané a nenadväzovali ve¾mi plynulo, ale po pár desiatkach strán to prešlo a zaèítal som sa tak, že som neprestal, kým sa Korendirove príbehy neuzavreli v logickom konci.

A èo poveda? na záver - pod¾a náznakov v posledných vetách sa môžem teši? na pokraèovanie, ktoré nebude tak úplne pokraèovaním. Všetko je teraz v rukách pani Wurtsovej a hlavne E. Èierneho, ktorého Poutník knihu vydal...