Recenzie

Medzi klasické kritiky na Sony Playstation Portable, hlavne zo strany zástancov Nintenda DS, patrí tvrdenie, že na PSP vychádzajú len klasické hry, ktoré sa moc neodlišujú od veľkých konzol. Proti tomuto faktu sa moc argumentovať nedá, je veľa hráčov, ktorým to nevadí, dokonca im to vyhovuje, každopádne, niečo sa deje. Jeden z impulzov spustilo Loco Roco, teraz, od tých istých tvorcov prichádza Pata-pata-patapon.

Oživovanie herných legiend je veľmi diskutabilná záležitosť. Občas totiž stihli autori dať za hrou či celou sériou bodku a nové pokračovanie ako keby nezapadalo do série, či vyslovene opakovalo dávno videné. Môžeme povedať, že pre takéto novodobé reinkarnácie klasík existujú tri kategórie kam sa môžu zaradiť. Buď je klasika oživená v pôvodnom duchu s novou energiou, nápåňou a na kvalitatívne podobnej úrovni ako pôvodný produkt (výborným príkladom sú novodobí epizodický Sam & Max), druhou možnosťou je, že napriek držaniu sa zavedených herných mechanizmov, prostredia a postáv, nová hra sa jednoducho tej starej nemôže z rôznych dôvodov tej pôvodnej rovnať, no a poslednú kategóriu tvoria hry, kde jediné čo si berú z pôvodnej série je v podstate len značka a nejaká jedna, dve najvýraznejšie črty. Otázka ohľadom dobra pre hráčov, vyplývajúceho z týchto postupov sa da posudzovať len individuálne a v tomto prípade sa pokusným králikom stáva Simon The Sorcerer 4 s podtitulom Chaos Happens (česky uvádzané ako Chaos je poloviční život).

The Club. Nič nehovoriaci názov pre jednu z mnohých hier. Klub. Spolok ľudí s rovnakými záujmami. The Club. Spolok ľudí s úchylným pohľadom na zábavu.