Triezvy pohľad hráča na dodatočný sťahovateľný herný obsah alias DLC

Pokiaľ aktívne hrávate hry a sledujete dianie okolo nich (inými slovami pravidelne navštevujete náš web ;-),  určite ste už zaregistrovali aktuálne narastajúci trend dodatočného sťahovateľného obsahu (ďalej už len DLC), predkladaný  nám hráčom ako bonusový materiál, ktorý rozširuje herný zážitok. V podstate by teda mal dovoľovať hráčom, ktorých hra zaujala, si priplatiť a získať tak prístup k niečomu naviac – questy, nové lokácie, predmety atď...  

Čo vo svojej podstate vôbec nie je zlá idea, keďže voľba či sa hráč rozhodne tento bonus zakúpiť je na ňom, vývojárom umožňuje implementovať do hry nový obsah na základe podnetov od hráčov samotných po vydaní hry a zvyšok hráčov, ktorý o DLC nemajú záujem zostane základná hra. Čiže tzv. win/win/win situácia kedy každý teoreticky dostane to čo chce. Alebo nie?

,,Doteraz som za to platiť nemusel!“

Takto nejak znie reptanie PC hráčov, ktorí si za tie roky zvykli na modderskú scénu, vďaka ktorej mali často prísun nového obsahu samotnou hernou komunitou zdarma. Čím sa im jasne ponúka otázka prečo by teraz zaň mali začať platiť. Danej situácie sú si zatiaľ zjavne  vedomí aj samotní vývojári/distribútori a tak PC hráči zatiaľ dostávajú tieto prídavky zdarma v podobe patchov (napr. Left for Dead, Call fo Duty). Toto sa však môže veľmi skoro zmeniť, keďže nový systém centralizovaných multiplayer serverov, ktorý sa z konzol odvážil preniesť na PC Call of Duty: Modern Warfare 2 dáva Actvision plnú kontrolu nad obsahom, ktorý hráči môžu používať a tým pádom aj jeho cenou.

Že sa jednalo o prvú lastovičku na tomto poli svedčí napríklad práve vychádzajúci Bioshock 2, ktorého multiplayer je založený na presne rovnakom systéme, a taktiež pripravovaný Battlefield: Bad Company 2, kde síce budú k dispozícii dedikované servery avšak len vo forme ich prenajímania od vybraných poskytovateľov, čiže obsah bude prakticky opäť pod kontrolou vydavateľa.  
 
PC hráči sa tak veľmi rýchlo môžu dostať do situácie, kedy si za nový skin, prípadne mappack budú musieť obdobne ako ich konzolový spoluhráči zaplatiť alebo sa uspokojiť s tým čo dostanú v základnom balení. Takže v konečnom dôsledku sa mení v tomto prípade zmienená rovnica pre PC hráčov na: win/win/win – prídem o to, čo som mal doteraz bezplatne!

,,Prečo mám platiť za niečo dvakrát?!“

Podľa vyššie popísanej definície by malo DLC slúžiť na rozširovanie už vydanej hry novým obsahom tj. výrobcovi vznikajú jeho výrobou ďalšie náklady, ktoré majú ospravedlniť nutnosť si za nový obsah zaplatiť. To je samozrejme v poriadku, avšak vývojári si sami toto tvrdenie podkopávajú vyhláseniami o tom, že hra bude obsahovať DLC mesiace pred finálnou verziou hry. Logicky sa teda ponúka otázka či si vlastne nepriplácame za to, čo mala hra obsahovať už vo svojej základnej verzii, ktorej kúpou hradíme jej vývoj. Tu sa dá samozrejme namietnuť, že na implementáciu všetkých nápadov, ktoré počas tohto vývoja vzniknú nikdy nie je úplný dostatok času, a týmto spôsobom môžu byť implementované do hry aj po finalizácií gold mastera, čo býva niekedy aj viac ako mesiac pred vydaním hry samotnej.

Bohužiaľ túto teóriu si taktiež už stihli vývojári podkopať vďaka DLC odomykajúcim obsah, ktorý je priamo na disku s hrou samotnou tj. dáta preň boli k dispozícii pre finálnu verziu hry, za ktorú si už hráč raz zaplatil. Čo je v tomto prípade ešte viac trestuhodné je fakt, že daný obsah je z hry často vynechaný v takýchto prípadoch zámerne. Autori sú si totiž občas sami vedomí toho, že daný level prípadne mód nie je v porovnaní so zvyškom hry dostatočne zaujímavý/vybalansovaný a tak sa ho v záujme lepšieho prijatia hry hernou verejnosťou rozhodnú vynechať a následne ponúknuť hráčom za príplatok bez dodatočných úprav, na ktoré medzi vydaním hry a DLC získali potrebný čas.

Pre príklad takéhoto správania sa stačí pozrieť napríklad na minuloročný Resident Evil 5, do ktorého Capcom pomocou plateného DLC sprístupnil Versus multiplayer mód, ktorý hráčom umožňuje hrať proti sebe. DLC, ktoré hráč zakúpi neobsahuje žiadne herné dáta – je to len kód, ktorý odomyká dáta prítomné na médiu samotnom. Ako sa mohli mnohí hráči naviac presvedčiť kvalita nového obsahu bola v tomto prípade mizerná. Gameplay hry samotnej síce funguje v singleplayeri, ale na kompetitívny mód nie je jednoducho stavaný - hráč sa pri streľbe nemôže hýbať, zbrane sú nevybalansované a mapy sú totožné s levelami z singleplayeru. Dá sa teda povedať, že sa jedná s veľkou pravdepodobnosťou o nepodarený/nedokončený nápad, ktorý bol zavrhnutý v priebehu vývoja a následne s fanfárou ponúknutí hráčom za príplatok.

Obdobne je na tom aj nedávno vydané DLC pre Assasin´s Creed 2, ktorý nám prezentuje Ubisoft ako doplnenie príbehu samotného – v hre sú neprístupné dve spomienky Ezia, bez ktorých je síce možné hru dohrať avšak hráčovi ich prítomnosť v menu priamo pripomína, že v hre niečo chýba a teda jeho zážitok nie je úplne kompletný. Zarážajúcim faktom je to, že chýbajúci obsah je opäť ako v prípade RE5 tiež na disku s hrou samotnou, ale odomkne sa až po zakúpení DLC. Fakticky je teda tento stav ekvivalentný vytrhnutiu kapitoly z knihy s tým, že ak chcete vedieť čo sa deje medzi určitými stranami príbehu si ich musíme dokúpiť.

Ak aj pristúpi hráč na túto nie celkom etickú hru zo strany výrobcu a toto navýšenie ceny hry zamaskované za DLC sa rozhodne akceptovať, vystáva otázka, aký dopad má vytrhnutie časti hry a jej sprístupnenie až po pár mesiacoch od jej vydania na samotný herný zážitok a kontinuitu príbehu. Rovnoprávnu rovnicu tak opäť musíme upraviť na:  win/win/win + doplatím za niečo nevalnej kvality, za čo som už raz zaplatil alebo prídem o časť zážitku plánovaného autorom

,,Chcem kompletný produkt, nie jeho časť a bezplatný kupón na stiahnutie zvyšku!“

Za DLC samozrejme nie je vždy potrebné platiť a nájdu sa aj svetlé výnimky kedy je nový obsah zdarma. To je samozrejme pre hráčov potešiteľné avšak zdá sa, že výrobcovia v poslednej dobe tiež našli spôsob ako využiť tento bezplatne tváriaci sa bonus pre svoje potreby. Reč je momentálne o tzv. day one DLC, kedy vydavateľ pribaľuje k hre kupón, ktorý hráčovi umožňuje si stiahnuť dodatočný obsah hneď v deň vydania. Pre niekoho určite výhodná ponuka, ale pre hráča nedisponujúceho internetovým pripojením (prekvapivo ešte stále existujú) ochudobnenie o dáta, ktoré sa mohli nachádzať rovno na samotnom disku. Odpoveďou prečo tomu tak nie je môže byť možnosť, že DLC vzniklo až počas už spomínanej finalizácii gold masteru, čo by bolo samozrejme úplne v poriadku. Bohužiaľ sa však postupne opäť ukazuje, že tak tomu nie je a obsah týchto DLC je vyvíjaný súbežne s hrou, čiže nič nebránilo tomu aby bol obsiahnutí vo výslednom produkte.

Túto teóriu potvrdzuje napríklad pred pár dňami vydaný Mass Effect 2, kde so zakúpením hry hráč automaticky dostáva kupón na stiahnutie DLC v podobe nového člena týmu. Teda novú plne nadabovanú postavu s vedľajším questom, ktorej vytvorenie logicky muselo vzniknúť zarovno s ostatným obsahom samotnej hry. Jej prerobením na bezplatné DLC, ktoré hráč pri kúpe novej hry získa tak môže fungovať ako efektívna ochrana zo strany EA na odradenie hráčov kúpiť si hru z bazárového predaja, keďže kupón je jednorazový a stiahnutý obsah je zviazaný s konzolou / PC, na ktorej bol aktivovaný.

Za ďalšie zaujímavé využitie bezplatného DLC sa dá považovať pribaľovanie kupónov na rôzne ingame itemy alebo výhody, ktoré hráč môže získať preobjednaním hry vo vybranom obchode. Čím je hráč motivovaný si zakúpiť hru v deň vydania za plnú cenu namiesto taktického vyčkávania na jej zlacnenie. Aj v tomto prípade sa dá teda konštatovať, že rovnicu treba opäť upraviť na: win/win/win – hru, ktorú kupujem mám menšiu šancu znovu predať

,,Ono to vlastne môže fungovať“

Z predchádzajúcich riadkov to pre prínos DLC v hernom biznise, ktorý je videný očami hráča nevyzerá ružovo. Tvrdiť však, že sa jedná o niečo namierené len proti peňaženkám hernej komunity by nebolo fér. Ako už stihli ukázať niektoré z vývojárskych štúdií, prídavný obsah môže pri správnej implementácií rozširovať príjemným a nenásilným spôsobom základný herný zážitok. Reč je teraz napríklad o Bethesde – TES IV: Oblivion a Fallout 3, Rockstare – GTA IV, a Harmonixe – Rock Band, Guitar Hero. Každý z vymenovaných príkladov spĺňa základnú myšlienku DLC uvedenú vyššie - stavia už na finálnom produkte, ktorému umožňuje rozšíriť gameplay bez toho aby nejakým spôsobom obmedzoval samotnú základnú hru. Inými slovami sa teda dá povedať, že DLC by vlastne malo v ideálnom prípade byť akási náhrada datadiskov, ktoré na konzoliach z pochopiteľných dôvodov nikdy neexistovali a na PC už prakticky tiež úplne vymizli.

Pokiaľ si túto skutočnosť uvedomia aj vydavatelia a prestanú sa pokúšať rôznymi pochybnými spôsobmi nútiť hráčov ku kúpe tohto obsahu, môže mať DLC svetlú budúcnosť, z ktorej budú profitovať nielen oni, ale aj hráči samotní. Či sa tak stane je v tomto momente ťažké odhadnúť, ale vyššie popísané prípady zatiaľ bohužiaľ neveštia pre hráčov nič dobrého.