Left 4 Dead 2

Coacha, Rochelle, Ellisu a Nicka. Každý z nich má svoj život a záujmy, nie že by ich to nejako rozlišovalo v očiach zombíkov. Mäso je mäso a nejaký tuk hore-dole rozdiel nerobí. Zombíci nie sú gurmáni. Štvorica je postavená pred rovnakú úlohu ako ich predchodcovia z jednotky. Prežiť – a čo najlepšie pokosiť počas záchrannej akcie pole zombíkov. Hneď na začiatok treba povedať, že príbeh ako celok pôsobí kompaktnejšie než v Left 4 Dead 1. Jednotlivé časti na seba nadväzujú a keď napríklad na konci prvej kampane utečiete na aute, tak druhá časť začína dopravnou zápchou... resp. upchatou cestou, čo je možno lepšie pomenovanie skládky vrakov bez vodičov – tí sa už medzi časom asi premenili na mozgožrútov. Analogicky to platí aj pre zvyšné z celkového počtu 5 kampaní. Človek si povie, že je to drobný detail, skoro až nepodstatná blbosť, ale práve na týchto drobnostiach je vystavaný celý úspech L4D2. Ono, titul na prvý pohľad vypadá rovnako ako jeho predchodca. A to nemám na mysli len z hľadiska hernej náplne, ale aj vizuálnu stránku. Zopár tieňov naviac, k tomu o trochu kvalitnejšie textúry a to je celé kúzlo. Nie, grafika (v porovnaní s jednotkou) nikoho na zadok neposadí. Nehovorím, že zvyšné drobnosti, ktoré ešte spomeniem, tak urobia, ale ich celková reflexia do polohy hrateľnosti je poznateľná – až to skoro pasuje L4D1 do polohy chudobného príbuzného.

V nedávnom preview z hrania dema som rozoberal predovšetkým rozhodnutie autorov situovať čas kampane aj v trochu svetlejšej časti dňa, než by boli hráči jednotky zvyknutí. Môžem potvrdiť svoje slová – Left 4 Dead 2 sa neotočilo o 180°, hra obsahuje aj svetlejšie aj tmavšie časti, ktoré sú stále v prevahe. Okrem kampane The Parish, známej z dema (mimochodom, nejde o prvú kampaň ako som sa mylne domnieval, ale o poslednú) sa svetlo objaví aj na začiatku hry v kampani Dead Center. A že je to štýlový začiatok! Z horiaceho hotela (je fajn behať v niekoľkokilometrovej výške medzi oknami) sa postupne štvorica presunie do nákupného centra, kde to vyzerá skoro ako v Auparku, pokiaľ by nebol zahnutý, aby sa zachránili... sami. Žiadne čakanie na spasenie, ale vlastná snaha prináša vytúžené ovocie. Nejde o nič ťažké, stačí len natankovať auto a vyraziť na cestu. Problémom je, že na hráča neustále prúdia zástupy zombies, až to niekedy hraničí s absurditou, tak veľa ich v tom obchodnom dome predsa nemôže byť. Preto treba jednať okamžite a rýchlo.

Druhá kampaň z názvom Dark Carnival začína už v spomenutej zápche na ceste. Postupne sa štvorica hrdinov dostane do lunaparku, kde začne pravá zábava... a dôjde aj k otestovaniu niektorých atrakcií, nehovoriac o finálovej „koncertnej“ časti tejto kampane – ukážku nájdete aj v priloženom gameplay HD videu (versus mód a moja nešikovnosť v úlohe zombíka v akcii). Ďalšie dve kampane Swamp Fever a Hard Rain sú viacmenej klasické a viac pripomínajú prvý diel, pričom sa k slovu dostane aj obľúbené kukuričné pole. Príbeh uzatvára The Parish, ktorú sme si z časti predstavili v prvých dojmoch z hrania. Aby som to zhrnul – Left 4 Dead 2 obsahuje 5 kampaní, rozdelených do 23 častí (pre porovnanie 1ka mala kampane 4 a 20 častí), ktoré sú navrhnuté rôznorodo – či už ide o striedanie dennej doby, alebo užších a rozsiahlejších herných plôch, každá z kampaní má svoju špecifickú atmosféru. Z hľadiska dĺžky hracej doby dosť záleží na výbere obtiažnosti a na schopnosti spolupráce medzi hráčmi, obecne však možno povedať, že L4D2 je pri normálnom štýle hrania o nejakú hodinku dlhšia. Ako som už spomenul, konce jednotlivých kampaní sa čiastočne zmenili – už nejde len o to stáť a brániť sa návalom zombíkov počas čakania na záchranu, vo väčšine prípadov sa vyžaduje aktívny prístup hráčov, pričom niekedy treba aj taktizovať – finále prvej kampane poslúži ako žiarivý príklad. V tomto smere je jednotke najbližšie Swamp Fever, kde len stačí čakať a brániť svoju pozíciu - krátky úsek sa nachádza aj v priloženom videu.

Noviniek prináša L4D2 oveľa viac. Nových špeciálnych infikovaných som už spomínal v preview – avšak pre rekapituláciu – Charger (malý tank) , Spitter (neumýva si zuby a rád pľuje na ľudí kyselinu), Jockey (všehovoriace meno, „osedlá“ si hráča a ide navštíviť kolegov zombíkovcov). Okrem nich má každá z kampaní svojho „typického“ maskota – v deme sme mali možnosť spoznať zombiecajta, zanechávajúceho po sebe obušok, v karnevale pobehuje klaun, v obchodnom dome majú výpredaj chemických oblekov atd. Každý z týchto zombíkov má svoje charakteristické črty a výhody, okrem toho sa však správa ako klasický zombie, ktorí mimochodom na sebe počas roka zapracovali, nakoľko majú lepšiu fyzičku a nerobí im problém ani kamikadze šprint na hráča. Útočný arzenál sa taktiež dočkal rozšírenia. Okrem už niekoľkokrát spomínaných zbraní na blízko sa v dvojke nachádzajú aj novinky z kategórie palných zbraní. To isté sa dá povedať o granátoch (pribudla instantná boomerova grcka) resp. podporných veciach (adrenalínové injekcie, explozívna munícia, defibrilátor atď.). Jedným slovom, všetky zložky boli kvantitatívne posilnené, pričom ich dopad na kvalitu herného zážitku je kladný. Množstvo noviniek pomáha vytvárať rôznorodejšiu zábavu a po pár hodinách L4D2 je návrat k jednotke ťažký... tieto novinky (akokoľvek sa môže zdať, že ide o prkotiny) tam jednoducho chýbajú a hráč si na ne zvykne skôr ako si sám uvedomí, ich aplikácia do samotného herného systému je bezchybná. V jednotlivých kampaniach je taktiež lepšie spracovaný systém rôznych „spúšťacích“ situácii, ktoré vždy súvisia s vlnami zombíkov – ako príklad poslúži poslíčkovanie s Coca Colou v hlavnej úlohe v priloženom videu. Prakticky vždy je potrebné niečo niekam preniesť, alebo sa minimálne presunúť z bodu A do bodu B. Udržať tím pokope tak býva v niektorých momentoch oveľa ťažšie a to sa ani nemusí hrať v Realism móde...



Do ponuky pribudli 2 novinky – začnem s načatým realistickým módom. Čo to znamená? Žiadne zvýraznenie spoluhráčov ani použiteľných predmetov (s výnimkou potrebných vecí), žiadne automatické oživenie spoluhráčov po ich smrti (jediný spôsob je použitie defibrilátora. Nemáte ho? Smola)... realizmus v hlavnej úlohe. K dispozícii sú všetky 4 obtiažnosti ako v prípade klasickej kampane, výzva je však oveľa väčšia a bez hlasovej komunikácie to jednoducho nejde. Na druhej strane sa potešia harcovníci – realizmus na experte... to bude show! Druhým prídavkom je tzv. scavenge mód. Pointa je podobná ako v prípade Versusu, 8 hráčov je rozdelených do dvoch tímov a tie sa postupne striedajú v hraní za infikovaných a zombíkov. Na rozdiel od Versusu, ale nejde o priame kopírovanie kampane. Scavenge vychádza z čiastočne upravených kampaňových máp, pričom úlohou ľudí je naliať v určitom časovom limite čo najviac bandasiek do daného prístroja. Zombíci sa im v tom logicky snažia zabrániť. Hrajú sa tri kolá a lepšie skóre vyhráva. V podstate ide o veľmi chytľavý mód a príjemnú zmenu oproti klasickému Versus multiplayeru. Ukážku nájdete v posledných 2 minútach gameplay videa. Hernú ponuku dopĺňa single player (hovorí samo za seba) a survival – princíp ostáva rovnaký ako v prípade DLC k L4D1, ubrániť svoje pozície čo najdlhšie, pričom sú k dispozícii tabuľky najlepších a medailové odmeny.

Left 4 Dead 2 sa zo začiatku javil ako datadisk, resp. súbor nových kampaní, ktoré pokojne mohli vyjsť vo forme stiahnuteľného obsahu. Po pár hodinách hrania si však hráč začne uvedomovať všetky tie vylepšenia a detaily, až neostáva nič iné, len pozrieť pravde do očí – L4D2 je výborné pokračovanie, ktoré pôvodný koncept obohacuje a posúva herný zážitok na vyššiu úroveň. Titul ponúka v základnom balení oveľa viac obsahu ako prvý diel s oboma DLC balíkmi. Fanúšikovia si pokračovanie určite užijú, avšak tí, ktorých nechytila jednotka, neohúri ani dvojka. Prihliadnuc k množstvu predobjednávok a aktuálnemu TOP10 na STEAMe... pochybujem, že si Valve alebo EA lámu hlavu kvôli druhej skupine.

Hodnotenie: 8,5

Výrobca: Valve
Distribútor: Electronic Arts / Steam
Testovaná platforma: PC
Multiplayer: Áno
Lokalizácia: Áno (titulky)



Hru si môžete zakúpiť tu: PC, Xbox 360