Assassin´s Creed 2

Treba uznať, žeAltairovo dobrodružstvo malo svoje čaro. Predsa len, poskakovať si po strechách jeruzalemských budov v roku 1191, to sa nevidí každý deň. Herný zážitok však degradovala jednotvárnosť herných akcií – inak povedané, jednotlivé mestá síce poskytovali odlišný dizajn lokácie, z hľadiska hrateľnosti však išlo o totožné klony, či už v otázke hlavných alebo vedľajších úloh. Autori sa očividne poučili a v prípade druhého dielu nám ponúkajú zaujímavý kokteil, ktorý poteší bežného hráča aj fanúšika jednotky. Pekne postupne...

Príbeh začína presne tam, kde sme pred cca dvoma rokmi skončili. Divný obrazec na stene. Desmond Miles však nemá príliš veľa času na rozmýšľanie, nakoľko sa vďaka „prekvapujúcemu“ zjaveniu Lucy dej posunie do jednej z centrály moderných zabijakov. Predtým sa však ešte Desmond rozlúči so starým Animusom a to veľmi štýlovo – pohľadom na narodenie nového hrdinu, Ezia. Tak ma napadá, bol už niekedy predtým zobrazený pôrod v hre? Fallout 3 nepočítam, mám skôr na mysli filmovú kameru, pôrodné stony a všetko s tým súvisiace. Assassin´s Creed II tento akt priviedol takmer do dokonalosti, len pupočnú šnúru niekde zabudli. Ale to sa stáva aj vo filmoch, námietka sa zamieta. Assassini sú vybavení Animusom 2.0 a práve vďaka tomu sa bude odohrávať hra práve v spomínanej centrále. Mimochodom, jedným z najväčších vylepšení nového Animusu je aj pridaná podpora titulkov, čo nezabudne pochváliť ani Miles v jednom z rozhovorov s novými postavami – Rebecca je expert do techniky a má na starosti správu Animusu a Shaun s britským prízvukom, ktorý všetci milujeme, predstavuje sarkastického chytráka... vo všeobecnosti je časť hry v „prítomnosti“ živšia a zábavnejšia ako minule, hoci, až tak často sa tieto vsuvky v hre vyskytovať nebudú. Na rozdiel od jednotky, keď nerátam začiatok a koniec hry, bude Eziov príbeh prerušený iba jedenkrát.



Príbeh samotný je výborne spracovaný a rozloženie úloh je výborne vybalansované, pre jednotku problematický stereotyp nemá natoľko silné slovo. Aj napriek tomu je fajn si z času na čas odskočiť z hlavnej línie a venovať sa spomínaným bokovkám – okrem vedľajších misií (tie som už rozobral) autori pripravili množstvo vecí na zbieranie a koncept rozvoja vily. Najskôr k zberaniu – po svete AC1 boli roztrúsené vlajky, ktoré do celkovej logiky príliš nezapadali. V dvojke sú to vtáčie pierka, ktorých umiestnenie na divných miestach je obhájiteľné a hráč reálne aj dostane dôvod prečo by ich mal zbierať, hoci, nikto ho do toho nenúti. Okrem toho sú po svete roztrúsené aj truhlice, obsahujúce... peniaze. Tie hrajú prekvapujúco dôležitú úlohu, nakoľko si Ezio môže KUPOVAŤ nové zbrane, brnenia (alebo ich opravovať), medicínu (alebo sa nechať liečiť) prípadne zvyšovať hodnotu svojej vily kúpou obrazov, alebo renovovaním sídla. Systém kupovania je veľmi primitívny, ale vďaka jednoduchým štatistikám vybavenia ho má zmysel používať, nakoľko sa tak sprístupnia kvalitnejšie veci, nehovoriac o zvýšení celkovej hodnoty vily, ktorá podľa toho produkuje hráčovi peniaze v 20 minútových intervaloch. Truhlíc je 330, pierok je 100 a hráč má čo robiť. A je toho viac. V súvislosti s príbehom AC1 a 2 sa objavil testovací subjekt číslo 16 (Desmond je 17), fanúšikovia série určite vedia o čom hovorím a práve jeho odkazy je možné nájsť po celom svete – opäť sú dobre zakomponované a logicky podložené, bližšie detaily vám prezradí hra samotná. Odkazy sú prezentované vo forme logických minihier a odomykajú útržky pamäte, motivácia zabezpečená. No a nakoniec (keď nerátam malé sošky) sú po svete roztrúsené kódexy, dôležité pre príbeh, oplatí sa ich teda zbierať, zvyšujúce život resp. odomykajúce novinky (jed, smoke bomby atď.) a veľmi vydarené hrobky. Tých je síce len 6, ale v porovnaní so zvyškom pôsobia veľmi osviežujúco, až sa zdá, že ich robili tvorcovia Prince of Persia. Spínače, rôzne krkolomné cesty, už chýba iba umenie vracať čas a behať krížne po stenách. Hrobky sú rôznorodé a pokorenie jednej z nich trvá približne 10 – 20 minút a jednoducho povedané – stojí to za to. Ignorujte všetko z bočných vecí, ale hrobky sa skutočne oplatí prebehnúť. Keď už kvôli ničomu inému, tak aspoň kvôli zaujímavej odmene.

Čo ďalej? Kone sa objavujú aj v AC2 a poslúžia na dopravu medzi mestami, hoci v neskorších fázach budú pravdepodobne hráči využívať možnosť rýchleho cestovania – užitočné, rýchle a efektívne, hlavne na výber peňazí z vily. Mestá... som až do týchto chvíľ nepochopiteľne ignoroval. Okolie Toskánska, Forli a predovšetkým Florencia a Benátky čakajú na virtuálnu prechádzku s nádychom renesančnej atmosféry. Ponuka sa môže zdať byť na prvý pohľad chudobná, avšak posledné dve menované sú skutočne obrovské a ponúkajú viac než dosť herného obsahu, nehovoriac o populárnom lození na výhľadne. Mestá žijú svojím životom a zotrvanie v anonymite vyžaduje viac než len pokornú chôdzu so vzopnutými rukami, čo je akcia, ktorú Ezio neovláda. Namiesto toho je tu zmiešanie s davom v pravom slova zmysle – či už využitím náhodných okoloidúcich, alebo najatím kurtizán, ktoré možno plánovane použiť na odlákanie stráži. Mesto žije, sem tam hráča otravuje pouličný spevák, objavia sa aj zlodeji, ktorých je možné dopadnúť a získať ich lup. Hráčove akcie sa odzrkadľujú na jeho „popularite“ u strážcov zákona, pričom je možné ju znižovať strhávaním plagátov alebo podplácaním. Takéto detaily v jednotke značne chýbali a ich implementovanie do dvojky možno považovať za veľké plus. Rozhadzovanie peňazí na vytvorenie chaosu (tí virtuálni mešťania sú skoro ako Slováci), člnkovanie sa v Benátkach, kolobeh dňa a noci.... nový Assassin´s Creed je takmer bezchybný. Grafika sa dočkala vylepšení, Ezio sa naučil nové triky resp. spôsoby zabíjania (hlavne dvojité vraždy sú štýlové) a lozenia po budovách. Zvuková stránka za zvyškom nijako nezaostáva, výborný dabing a soundtrack podtrhujú skvelú atmosféru s príchuťou filmového korenia, hoci v tomto smere je stále Uncharted 2 neprekonaný. V hlavnej línii sa objaví množstvo reálnych osôb z danej doby, okrem iného aj pre príbeh dôležitý a priateľský Leonardo da Vinci. Prakticky každá reálna postava má výborne spracované predstavenie vo forme videa, ktoré skoro evokuje brífing ala Mission Impossible. Kto uvidí, pochopí. V AC2 je toho ešte viac – zábavne pojaté titulky na konci hry, prepojenie PS3 verzie s Assassin´s Creed: Bloodlines, implementácia nového systému odmeňovania hráčov Uplay....

Assassin´s Creed 2 nie je bez chyby, ale moc tomu nechýba. Zo záporov by som spomenul občasnú umelú demenciu stráží a čiastočný stereotyp vedľajších úloh, ale okrem toho nie je prakticky čo vytknúť. Až sa čudujem, prečo sa Ubisoft snažil ovplyvniť magazín Computer Bild Spiele v otázke hodnotenia hry – s takto prepracovaným titulom? Však to je rúhanie a znehodnocovanie odvedenej práce. Jednoducho povedané, Assassin´s Creed 2 úspešne renovuje pôvodný koncept a dostáva ho na úroveň, ktorú mala ponúknuť už jednotka – dámy a páni, privítajte hru roka 2009.