Mass Effect 2

V súvislosti s druhým Mass Effectom sa vynára množstvo myšlienok a dôležitých vecí. Odkiaľ začať? Krátky spätný pohľad na prvý diel sa zdá byť najlepšou voľbou. Mass Effect 1 bol častokrát prirovnávaný k Star Wars: Knights of the Old Republic a treba uznať – určité spoločné črty sa skutočne vyskytli. V prípade Mass Effect 2 sa však situácia rázne mení, prakticky celý systém je prekopaný a ostáva na samotnom hráčovi, ako tento fakt prijme. Komu vadili akčné boje v jednotke, bude mať z takmer až „Gears of War“ zložky v pokračovaní husiu kožu. Súboje sa dočkali viditeľného vylepšenia, akcia pôsobí dynamickejšie a zábavnejšie. Systém krytia funguje bezchybne a bude predstavovať hlavného priateľa v snahe prežiť výlet do vesmíru. Prehrievanie zbraní bolo nahradené klasickými nábojmi a celkový pocit z boja sa posunul z „podpornej zložky RPG hry“ na „samostatne fungujúci prvok“. Inak povedané, pokiaľ sa v BioWare rozhodnú spraviť vesmírnu strieľačku, ME2 dokazuje, že bez problémov uspejú.

Nový Mass Effect nie je iba o akcii. RPG prvky sa dočkali určitého zjednodušenia, stále je však čo „rozvíjať“ – či už je to samotná postava, vybavenie alebo vzťahy s jednotlivými členmi tímu. Práve posledné menované možno bez nadsádzky označiť ako gro druhého Mass Effectu. Nielenže sa okolo budovania partie točí väčšina hernej doby, ale ako je dobrým zvykom pri BioWare hrách, vzťah s jednotlivými postavami je možné posunúť oveľa ďalej, než do klasickej roviny rádového NPC, ktoré hráčovi pomáha v bojoch. A to môže byť pre úspech v (na prvý pohľad) "samovražednej" misii rozhodujúce. Hráči však nebudú rozvíjať vzťahy s členmi tímu kvôli tomu, že by museli, ale jednoducho preto, že chcú. Ich charaktery sú výborne vykreslené a v porovnaní s jednotkou možno nájsť oveľa väčšiu variabilitu a originalitu postáv. Či už je to ukecaný doktor, psychicky narušený testovací subjekt alebo zabijak s výbornou pamäťou, každý má svoj pohľad na svet, vlastnú filozofiu a množstvo riadkov zaujímavého textu. Okrem klasických rozhovorov sa k slovu dostanú aj špeciálne misie, ktoré pomáhajú spoznať osobnosť daného člena ešte lepšie, nakoľko so sebou prinášajú odpovede na mnohé otázky a problémy. Nehovoriac o prípadnej romanci, ale o tom už určite všetci vedia a brúsia si zúbky na Mirandu. Pokiaľ by sa náhodou niekto rozhodol interakciu s členmi ignorovať, ochudobňuje sa o veľkú časť herného zážitku. Skutočne, takáto zmeska sa ešte nezišla v žiadnej inej hre, čo dodáva Mass Effectu 2 punc jedinečnosti (niektoré filozofické rozhovory sú jednoducho nezabudnuteľné) a značný počet (subjektívnych) kladných bodov do hodnotenia k tomu.

Spomínal som rozvoj postavy a vybavenia. Shepard síce v pokračovaní začína svoju púť od nuly, vzhľadom na výber povolania je k dispozícii vylepšovanie rovnakých vlastností ako v jednotke. Určité zmeny sa síce vyskytli, ale princíp levelovania funguje na podobnom princípe – s jednou hlavnou výnimkou. Hráč nedostáva skúsenosti priamo počas boja, ale až po skončení misie, ktoré je vždy vyobrazené sumarizačnou obrazovkou. Je isté, že názory na túto „fíčuru“ sa budú opäť rôzniť :) Treba taktiež dodať, že vzhľadom k väčšej akčnosti ME2 sa možno zmenší frekvencia používania schopností. Jednoducho to, s výnimkou zopár špeciálnych protivníkov, nie je potrebné – zbrane bez problémov urobia všetku čiernu robotu. V klasickom boji sa síce hodia na rušenie bariér/zbrojí/štítov, ale reálne sa dá bez nich pokojne zaobísť. Zo začiatku sa oplatí trénovať najmä pasívnu schopnosť, potom je to už jedno. Väčšiu dôležitosť má teda vylepšovanie štítov a zbraní pomocou rôznych návodov, ktoré sa dajú kúpiť, alebo nájsť počas plnenia misie. Samozrejme, názory sa môžu líšiť, nakoľko záleží na hráčovej taktike, druhý Mass Effect však neustále nabáda k používaniu jednoduchého štýlu krytie-streľba. Biotiku som využíval najmä kvôli ušetreniu munície, čo sa vo výsledku ukázalo zbytočné – nábojov je viac než dosť. Nie, že by som sa sťažoval, ale podobný prístup je v RPG hre (aj keď je prezentovaná ako akčné RPG) trochu neobvyklý a môže medzi RPG fanúšikmi vzbudiť vlnu nenávisti. Kozmetický vývoj postavy plne vynahradzuje žijúci svet a prepojenie s prvým dielom. Importovanie postavy so sebou neprináša nijaké špeciálne štartovacie bonusy (myslené z hľadiska zbrane/brnenia, Shepard z prvého dielu dostane do vienka akurát zopár kreditov a surovín), ale množstvo detailov, ktoré sa mení na základe hráčovho postupu v Mass Effect 1 je proste úžasné. Síce sú to mnohokrát iba drobnosti v podobe jedného krátkeho dialógu alebo malého vedľajšieho questu, ale vďaka BioWare aj za to. Práve takéto detaily povyšujú druhý Mass Effect nad konkurenciu.

Galaxia je obrovská a podobne ako v jednotke čaká na preskúmanie. Zabudnite na Mako vozidlo, autori zvolili iný prístup. Jednotlivé planéty hráč „scanuje“ a podľa výsledkov získava suroviny potrebné na vylepšovanie, alebo objavuje rôzne bočné misie. Mnoho sústav nie je zobrazených zo začiatku, ale postupne sa sprístupňujú na základe hráčovho postupu a plnenia iných misií. Scanovanie sa však po nejakej dobe stane otravné, takže neduh preskúmavania sa nepodarilo odstrániť ani v pokračovaní. Malá rada - surovín je viac než dosť, nemá teda zmysel dôkladne ťažiť každú z planét. V prípade bočných misií treba autorov pochváliť – podobnosti sa síce nevyhli, ale v porovnaní s prvým dielom môžeme hovoriť o väčšej rozmanitosti z hľadiska činnosti aj prostredia. Kto sa teší na opätovnú návštevu Citadely bude možno mierne sklamaný, nakoľko nás autori pustia iba do obchodnej tmavšej časti a na vonkajšie prechádzky resp. výťahy ostanú iba spomienky. Celkovo všetky „mestá“, pokiaľ ich tak možno nazvať, pôsobia temnejšie (inšpirácia Blade Runnerom na prvý pohľad viditeľná) a hlavne menšie – z jedného konca na druhý sa dá prebehnúť ani nie za 2 minúty. Aj vďaka tomu zaberá konverzácia s jednotlivými členmi tímu odhadom približne 50% celkového textu v hre (keď nerátam rozsiahly kódex). Možno som ten odhad trochu prehnal, ale počas hrania som mal taký pocit.



Zatiaľ som sa bližšie nevenoval samotnému príbehu, nakoľko som si kritiku chcel nechať na koniec recenzie. Tento odstavec, aj napriek tomu, že bude vychádzať z faktov z prvej hodiny hrania, môže obsahovať menší spoiler. Hneď na začiatku hry je pred hráča predostretá hlavná zápletka druhého Mass Effectu – „Kolektori unášajú ľudí a treba ich zastaviť. Zostav si svoj tím, s ktorým poletíš na ich základňu a zničíš ich,“ to sú slová Illusive Mana (resp. Záhadného, ako je nazvaný v českej verzii) v jeho prvom rozhovore so Shepardom a vo výsledku presne mapujú hráčovu úlohu. Dohratie Mass Effect 2 mi síce trvalo nejakých 36 hodín, čo je prakticky rovnaká cifra ako v prípade hracej doby prvého dielu, príbehové misie však trvajú iba zlomok celkovej doby – pokiaľ by som si odmyslel čas potrebný na zostavenie tímu, tak by sme hovorili o 3 – 3,5 hodinách. V tomto smere bola jednotka rozhodne lepšia a plytká hlavná zápletka je jedným z dôvodov, prečo v kolónke hodnotenia nesvieti 10. Zatiaľ čo o prvom Mass Effecte možno hovoriť, že mal ucelený príbeh, v prípade dvojky som mal pocit, že si BioWare „iba“ pripravuje pôdu na tretí diel a predstava ďalšieho (minimálne) 2 ročného čakania mi náladu taktiež nezdvihla. Prirovnanie k Matrixu v reportáži z Mass Effect 2 Launch Party tak dostalo nový rozmer :)

Technické spracovanie sa dočkalo viditeľného vylepšenia. Grafika PC verzie je na tom stále lepšie, ale porovnanie Xbox verzie prvého a druhého Mass Effectu vykazuje značné zlepšenie. Technicky však hra nie je dokonalá, sem tam sa Shepard zasekne na mieste a je potrebné načítať predchádzajúcu pozíciu. Český preklad je v posledných dňoch celkom horúcou témou, nejde však o takú katastrofu, ako to niektorí jedinci prezentujú. Treba uznať, že chyby typu nákup v obchodoch za menu „autori“ namiesto „kredity“ by sa skutočne nemali stávať.

Čo dodať na záver? Mass Effect 2 je špičkový titul, ktorý úspešne posunul akciu na samostatne fungujúci prvok. Akčné RPG je stále verné aj RPG časti a hoci využitie niektorých schopností čiastočne stratilo na dôležitosti, role-playing ostal v celej svojej kráse nedotknutý – obrovská galaxia a parta jedinečných individualít čaká na preskúmanie resp. zoznámenie. Škoda slabšej príbehovej línie – snáď nám to tretí diel vynahradí. Mass Effect 2 v tomto smere pôsobí ako 1/3 hlavnej línie ME1 a záverečné titulky zanechajú hráča s pocitom nekompletnosti. Pre fanúšikov má však hranie nálepku nutnosti, nakoľko dvojka ponúka množstvo cenných detailov a informácii z Mass Effect univerza. Nehovoriac o jej chytľavosti a jednoduchosti, čo sú ingrediencie, ktoré do série určite naverbujú množstvo nových Shepardov...