Daikatana

No nič nie je ružové a Romero stopercentne nie a tak. nastal rozpačitý možnoúspech hry Quake, ktorá ako prvá opustila svet spritov a začala budovať svet polygónov, ale svojou zábavnosťou v single playery vám postačilo aj IQ 0 a postreh. Proste Duke Nukem bol lepší ohľadne zábavy i keď nie technologicky. Tento fakt a prílišnú pochmúrnosť a strohosť uviedol Romero ako dôvod svojho odchodu z ID softu. No nič nenechal ľadom a hneď založil firmu ,ktorá tu už je od roku 1996, chvíľu sa volala tuším Dreamdesign až nakoniec z nej vznikol ION Storm. Táto spoločnosť mala logicky vyrábať hry, ktoré mali byť podľa Romera tými najlepšími. Prvou mala byť Daikatana, ktorej údajne nevídané svetelné efekty, úžasná grafika, hrateľnosť a plno ďalších dristov mali Quake položiť. Medzitým uplynulo 5 rokov a Daikatana bola bezmála 4 krát preložená a za jej zdrojákmi sa vymenilo niekoľko kompletných programátorských tímov.. S pôvodným dátumom dokončenia Vianoce 1997 to teda pohnojili ešte viac ako Westwood s Lands of Lore 2. Medzitým vyšiel Quake 2, ktorý bol vážne majsterverkom, nasledoval Unreal a logicky Quake 3. Medzitým sa Romero štylizoval do pozície otca všetkých hier a herného boha. Dakedy som mal pocit, že Daikatana je skôr zhluk mediálnych afér, chvastania a naťahovania ako reálna hra. A začalo sa to podobať presne na prípad sérii afér okolo hry Battle Cruiser 3000 A.D. Ale zázrak sa stal ...

Pred dvoma mesiacmi sa objavilo prvé oficiálne hrateľné demo. Nedočkavo som ho nainštaloval, začal hrať a odpadol ... Taký shit som dlho nevidel. Obrovské sklamanie spojené s dojmom, že toto musí byť nechutný vtip ovládol moje telo. Demo s 3 levelmi kde vašimi jedinými nepriateľmi sú mechanické mušky, mechanické žabky a aligátory. Proste, keď ku mne doskákala asi 12ta žaba, mal som toho dosť. Ale, čo už znamená názor nejakého WINa, celá búrka sa strhla na iternetových komunitách ako sama od seba.

Keď sa mi dostala do rúk plná verzia, čakal som, či to demo vôbec bolo k tejto hre, ešte stále som to považoval za vtip. Nainštaloval som Daikatanu, kvôli ktorej som obetoval skoro 1GB harddisku, snáď to bude stáť za to. Aké bolo moje sklamanie keď po celkom peknom intre nasledovali zase tie zeleno čierne levely s blbými žabkami. Ale vykašlal som sa na predsudky (moja blbá povaha) a rozhodol sa to dohrať a narzodiel od ostatných recenzentov spravil dobre. Po dohraní pár levelov z prvej epizódy sa to trochu zlepšilo, síce prostredie stále pripomínalo zlý sen ,ale aspoň sa zmenili nepriatelia. A čo je hlavné, postupne sa ku mne pridali 2 priatelia.

Všetko v Daikatane je prísne podriadené príbehu a atmosfére a designu. Daikatana sa odohráva v Japonsku niekedy 500 rokov v budúcnosti keď ku hlavnému hrdinovi Hirovi príde starý ustarostený muž a rozpovie mu príbeh o Daikatane. V minulosti vládol Japonsku rod krutovládcov Mishima. Aby bola ich moc totálna, dal cisár za úlohu Hirovmu predkovi, majstrovi s mečmi za úlohu zhotoviť najmocnejšiu zbraň na svete. Jeho predok zhotovil Daikatanu, ale nedal ju cisárovi, ale členom odboja. Daikatana je božská zbraň, dokážete s ňou ovládať všetko , dokonca aj cestovať časom. A tak sa podarilo Mishimu zvrhnúť. Ale osud si neprial dlho trvajúcu slobodu. Klan Mishima ukradol Daikatanu a zmenil beh udalostí. Ten starec je jedným z členov odboja a žiada o pomoc Hira, lebo on ako potomok zostrojiteľa vie najlepšie ovládať Daikatanu. Druhým dôvodom Hirovho zaangažovania do misie je oslobodenie starcovej dcéry Mikiko, ktorá ako radikálna odbojárka sa vydala zabiť Mishimu, ale leider ju zajali. Príde skupinka samurajov povraždí dedka a Hiro sa v rakve dostane do pevnosti aby bojoval so žabkami...

Dvaja priatelia, ktorý sa k nemu pridali sú Mikiko Obihara a John Superfly, ktorému sa ako dozorcovi vo vezení nepáčili praktiky Mishimu a tak bol leider uväznený. Spočiatku mi obaja sidekickovia dosť liezli na nervy, lebo umierali za každým rohom a bolo nutné im nariadiť STOP. Ale neskôr keď som im našiel zbrane som videl tú umelú inteligenciu, ako perfektne strafujú pred strelami a celkom obstojne používajú zbrane. Najlepšie je, že každý zo sidekickov musí prežiť a zároveň s vami prejsť do ďalšieho levelu vzhľadom na náväznosť na príbeh. A po čase sa z hry stane perefektná cooperative rezba, super.

Nakoniec prvej epizódy sme našli Daikatanu ,ale naša radosť nemala dlhé trvanie. Objavil sa Mishima a mal Daikatanu druhú , lebo použil možnosti alternatívnej reality a vytiahol si z minulosti druhú Daikatanu. Ale urobil chybu, namiesto toho, aby nás zabil nás akurát poslal do minulosti...

Druhá epizóda sa začína v starovekom Ríme. A toto je moment, keď som začal veriť, že Daikatana je perfektná hra. Nádherná grafika, výborný nepriatelia, impulzívna hudba, nádherná architektúra pantheonov a rímskych chrámov. Pochopil som. Ach to je nádhera.

Romero na nás skúšal liečbu šokom, na začiatok dal hru totálne zlú, z ktorej bolo aj spravené demo, a v druhej štvrtine hry ukázala svoje kvality, ach ty hajzel, asi ťa zabijem!

Spočiatku som behal opäť bez zbrane iba s Daikatanou, lebo v každej epizóde je 7 nových zbraní. A teda aj iná stratégia boja. A samozrejme aj iný nepriatelia. V Ríme a každom ďalšom leveli bol prepracovaná každá maličkosť, proste úžas. Najviac ma potešil boj s ozajstnými príšerami z rímskych bájí. Rozsekal som mohutného bossa trojhlavého psa Cerbera a dokonca som si to rozdal na meče aj s medúzou a poviem vám, kameň mi nepristane.

Postupne som našiel mojich v čase stratených sidekickov, ale nemohli sme ísť do budúcnosti hneď lebo Daikatana sa musí najprv nabiť na cestu časom. V tretej epiŸode sa dostaneme do Škandinávskych zasnežených krajín plných monumentálnych hradov, drakov a kúziel. A vo štvrtej záverečnej epizóde sa vrátime do budúcnosti to kick some mishima ass.

Daikatana sú v podstate 4 hry v jednej, každá zo 4 epizód sa chová ako iná hra a to robí Daikatanu legendou.

No kým ID soft vsadil na adrenalínovú rezbu plnú fragov Romero ostal pri singleplayery, ktorý sa ani zďaleka nepodobá žiadnej bezduchej 3D strielačke. Do hry je vsadených plno prvkov ako sú tí sidekickovia. Ale je tu niečo ešte lepšie. RPG efekt, s množstvom získaných skúseností môžete povýšiť na vyšší level a tak si pridať bodíky do vlastností ako je sila, útok, obrana, vitalita a rýchlosť.

Na začiatku som hovoril, že Daikatana je ultimátna zbraň, a veru aj je. Bezkonkurenčne sa stala mojou najobľúbenejšou zbraňou v hre. S počtom zabitých nepriateľov sa nabíja a ku koncu hry keď metá nádherné blesky pochopíte jej silu.

Spočiatku otrasná grafika sa postupne zmení na neoddiskutovateľného Unreala. Tomu napomáha prepracovaná architektúra a design založený na detailoch.

Hudba tiež zo začiatkov hru žiadna sa zmení na dynamický zhluk adrenalínu, umenia a zvuku.

Daikatana ma veľmi prekvapila a to viacero krát a liečba šokom prospela, dnes sa smejem amatérom z určitých webových magazínov a počítačových magazínov, že hry sa netestujú z dema a ani s prvých dvoch levelov. Daikatana je hrateľnostne bezchybná. A od druhej epizódy som sa od nej nevedel odtrhnúť. I keď doteraz neviem predpovedať jej multiplayerovú budúcnosť, lebo 4 rozličné epizódy znamenajú zložitejší a zaujímavejší Deathmatch. Ale cieľom bol neprekonateľný singleplayer a ten sa podaril na jednotku. Neveríte? Skúste!