MDK 2

MDK 2
Výrobca	BioWare
Distribútor	Interplay
Procesor	P-200
Pamať	32 MB
HDD	200 MB
Systém	WIN 9x
Akcelerátor	Áno
Multi play	Nie
Typ Hry	Action
Akčná hra trochu inak.
90%

Kde bolo, tam bolo, existovala raz jedna modrá planéta zvaná Zem. Jej obyvatelia si nažívali pokojným životom. Každodenný stres, práca, večera a po večeri televízia. Takto si šťastne žili po stáročia (resp. od objavenia televízie) a dokopy im nič nechýbalo. Až jedného dňa istý profesor a vedes Dr.Hawkins predpovedal inváziu vesmírnych votrelcov. Nikto mu neveril okrem jeho priateľa Kurta Hectica. Inu, emigrovali z rodnej hrudy do šíreho vesmíru. Práve v čase, keď sa pri Zemi objavili "diery v galaxii", ktorými sa na ľudstvo hrnuli tisícky zlých stvorení. "Čo sa dá v takom vesmíre robiť?", povedali si naši dvaja hrdinovia. A z čírej nudy znudenej sa rozhodli zachrániť svet. Kurt bol mladý silný muž v najproduktívnejších rokoch a bolo teda okamžite jasné, kto sa na hlavnú úlohu podujme. Dr. Hawkins ešte mimo rečou stvoril šesť nohého inteligentného psa-robota, ktorého budeme pracovne volať pes Filipes (ja si teraz naozaj neviem spomenúť ako sa volá ;-). Tento sa stane naším tretím a posledným hrdinom na ceste za oslobodením od toho vesmírneho bordelu. A zachraňovania naších šedých stereotypov sa môže začať...

Takže takto nejak sa začína prvý diel slávneho MDK, ktorý ma na svedomí originálny tím Shiny Entertainment. V žiadnej recenzii na nové pokračovanie som však nenaďabil na vysvetlenie skratky MDK. Je to veľmi zaujímavé, pretože aj samotná hra už nesie len svoj "skratkoidný" názov. Pri prvom dieli to znamenalo: Murder, Death, Kill. Veľmi pôsobivé, však? Pravdepodobne však kvôli americkým rodičom a ich strachu o zdravie ich krehkých detičiek (oni vôbec americké deti sú náchylné na všetko možné, uvidia SouthPark a vyvraždia pol školy) sa názov zmenil na jednoduché MDK. To nás však pramálo zaujíma, pretože sme zvedaví, čo to je a ako sa to hraje. Nebudem vás napínať. Práve čítate recenziu na jednu z najlepších hier roku 2000. Je to tak a je to fakt. Sám sa tomu čudujem, pretože pokračovania slávnych hier bývajú väčšinou poriadným sklamaním, ktoré nedokážu predčiť svojho staršieho predchodcu. Býva to zapríčinené aj tým, že oba časti väčšinou vyvíja rovnaká firma, čo značí rovnaké nápady, rovnaký štýl. Nie však pri MDK2. Vývoj tejto hry bol zverený do rúk firmy BioWare, ktorá stojí za ďalšou bombou menom Baldur's Gate (najlepšia Role Playing Game roku 1999). Už prvé obrázky ukazovali úplne iné pojatie žánru, ktorým vyrukovala Shiny. A o čo vlastne išlo? Prvý diel tejto ságy bol takmer novým "žánrotvoričom" (podobne ako Tomb Raider). Hráč ovládal Kurta prostredníctvom klávesnice a myši a hladel na neho zpoza jeho chrbta. V ruke minigun, na hlave sniper (výborná vecička, viď. nižšie) a akcia od začiatku do konca. Nekonečné vraždenie množstva nepriateľov sa však stalo veľmi zábavným kôli výbornej grafike, humorne pojatým scénam s votrelcami (votrelec na vás máva spoza sklenenej nepriestrelnej bariéry, pokrikuje po vás, atď.) a originálnym nápadom, ktorými bola hra popretkávaná. A čo tu máme dnes? Ešte niečo oveľa lepšie!

MDK2 začína slávnostným pripitím si Dr. Hawkinsa a psa Filipesa (už ste videli robota a navyše psa, piť?) na úspešné porazenie GalaxyRaiderov (nájazdníci z iných galaxií). Keď tu zrazu signalizácia poplachu zobrazí ďalších Raiderov v americkom meste. A všetko začína od znova. Kurt sa efektne rozvičuje za poplachu húkajúcich sirén a pripravuje sa na efektný výskok z výsadkovej lodi Dr. Hawkinsa, ktorá krúži po orbite. Samozrejme, že Kurt neskočí, ale jednoducho... vypadne ;-). Už z tohto prvého intra je jasné, že hra nebude žiadna vážnosť a ani krvavé kúpele a-lá čachtická pani. Tiež uznávam, že príbeh rozhodne nie je silnou stránkou tejto hry. Kto to však po nej chce? Quake3 tiež nemá dej a je to výborná akcia. O čo ide Raiderom? Boh vie, každopádne je to niečo nepekné a my to musíme zastaviť. Raideri používajú na ničenie amerických metropol veľké Minecrawleri (taký buldozér o veľkosti jednej Bratislavy). Kurtova a teda aj naša odysea začína plachtením k spomínanému "buldozéru". Medzitým je nutné vyhýbať sa laserom, navádeným strelám a podobne. Po tichom dopade začína tutorial (výukový proces) na oživenie si zašlých praktík. Skákanie, plachtenie, streľba a tak podobne. Plachtenie funguje na princípe skladacieho padáku, ktorý sa promptne vyloží/zloží, keď je to potrebné. V tomto základnom tutoriali doktor vysvetľuje ako zvládnuť určité situácie plus sa osvetlí používanie sniper módu. To je taká fajná vecička na Kurtovej hlave, ktorá je schopná vyriešiť mnoho situácii bez väčšieho boja. Po prepnutí do tohto módu sa zobrazí klasický zameriavač, výhľad a typ nábojov, ktoré idete používať. Niekoľko násobný zoom a presná rana veľmi často dokážu zvrátiť prevahu na hráčovu stranu. V tomto móde je však Kurt omnoho viac zraniteľný, pretože pri otáčaní otáča len hlavou a jediný pohyb, ktorý je schopný vykonávať telom je pohyb do boku. Preto sa hodí, keď nájdete Sniper Armor a podobné uľahčovače života. A čo je Kurtovou úlohou? Samozrejme, odoslať všetko hýbajúce sa do večných lovíšť a neprísť popritom o svoj život. Od spomínanej strechy minecrawleru sa budete prechádzať po rôznych interiéroch nepriateľskej základne, budete cestovať vzduchovým a priehľadným tunelom medzi Zemou a nepriateľskou materskou loďou (mimochodom veľmi pôsobivá scéna). Zaujímavé je, že hra akosi nieje pevne rozdelená na jednotlivé úrovne. Hrajete v jednom kole a občas si pozriete nejakú milú animáciu. V skutočnosti sa však hra dá rozdeliť na jednotlivé úrovne, ktoré sú ohraničené hrou za rôzne charaktery. Prvá úroveň patrí Kurtovi, druhá Filipesovi a tretia Dr. Hawkinsovi. Takto sa to neustále strieda, takže hra nezačne nudiť. Hra však beží v kusa a naskýta sa otázka, že kedy sa vlastne jednotlivé lokácie nahrávajú? Sú tu určité miesta ako spomínaný tunel, keď len niekam kráčate alebo padáte a počas týchto páuz sa donahrávavajú jednotlivé areas (oblasti). Je to teda vyriešené podobne ako v hre Half-Life, čo je chválihodné, pretože to eliminuje otravné čakanie.

Spomínal som hru za tri charaktery. Ano, jedna z najočakávanejších vlastností novej hry je naozaj tu a vôbec nesklamala. Hra tak získavá na príťažlivosti a už to nieje len jednoduché strielanie počas celej hry s jednou a tou istou osobou. Určite uznáte, že Kurt, Doggie a Dr. Hawkins sú uplne odlišné postavy. To znamená aj úplne odlišnú hru.

Doggie. Tento psík sa doktorovi veľmi podaril, pretože presne ako som povedal, je to pes štvornohý, ktorý navyše dokáže kráčať po dvoch zadných labách. Čo to znamená? Štyri laby má voľné a prečo to teda nevyužiť a nestrielať naraz so štyrmi zbraňami? Poviem vám, keď som prvýkrát zobral do ruky štyri UZI a začal paľbu za zvuku poriadnej techno-gitarovej hudby, tak som ďakoval BioWare za tento "masterpiece". Tento moment si môžete zažiť hneď na začiatku druhej úrovne. Doslova ako, keď sa Neo predviedol vo filme The Matrix (scéna s Trinity pri oslobodzovaní Morphea). Dobrý Dog-Eat-Doggie však nemá len túto výhodu. Ak po ceste nájde palivovú nádrž s kerozínom, tak kľudne môže použiť jetpack a dostať sa tak na vyvýšené miesta, ktoré boli pred tým nedosiahnuteľné.

Dr. Hawkins. Tento inteligentný vedec je rozhodne tým posledným človekom, čo by mal ísť zachraňovať ľudstvo. Bohužiaľ, zajatie oboch jeho priateľov mu nedá na výber a pod naším velením sa bude musieť vydať na cestu ťažkého boja proti presile. Môžem z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že úrovne s doktorom sú najťažšie v hre, pretože sa tam musí aj uvažovať ;-). Doktor napríklad začína s holými rukami, ktorými by proti votrelcom asi neuspel. Preto musí pozbierať všetky možné predmety a vytvoriť si svoje amatérske zbrane, ktorými si svoj život uľahčí. Vznikajú tak originálne zbrane ako je toaster kombinovaný s plutóniom, ktorý je možné využiť na strielanie radioaktívnych toastov. Whisky plus vreckovka, rovná sa molotov coctail, atp. Okrem zostavovania týchto zbraní na hráča čakajú aj logické úlohy, ktoré však prestávajú byť úlohami, keď objavíte princíp ako ich "prečúrať". Ako sa napríklad zbavíme nepriateľov s nasledovnými predmetmi: sušič na ruky, trubky a zmutovaná mäsožravá rastlina? Zostrojíme "odfúkávač" (opak vysávača) a votrelcov odfúkneme priamo na tanier našej trojmetrovej rastline. Takéto a podobné problémy sú teda príjemným spestrením na ceste plnej akcie.

Pre všetkých troch hrdinov je však spoločné zakončenie každej úrovne porazením bossa danej úrovne. Od jednoduchých sa postupuje až k tým najťažším. Títo však niesú obtiažni tým, že by boli nejako agresívni (oni sú v podstate neškodní), ale spôsobom ako ich zničiť. Žiadny z nich totiž nejde zničiť stupídnym priamym pálením do jeho maličkosti (ono je to väčšinou opak maličkosti, pretože je to zvyčajne dosť veľké). Musíte jednoducho trochu uvažovať a hneď to bude jasné. V prvom rade, keď sa octnete zoči-voči tridsaťmetrovej oblude, treba stabilizovať situáciu a to tak, že si nájdete miesto, kde na vás boss jednoducho nemá. A odtiaľto treba podnikať výpady, skúšať rôzne finty a využívať okolia. Nič však nie je nemožné (Zaujímavé, že to hovorím práve ja, keď už dva dni trčím na konci šiestej úrovne a neviem poraziť jedného bossa.), treba len skúšať.

Ďalším príjemným spestrením na ceste k víťazstvu je neoceniteľná invencia autorov. Velmi často sa totiž v hre stretnete s úlohou, ktorá rozhodne nespadá do normálu. Sú to len také jednoduché a krátke chuťovky, ale potešia. Ako príklad by som napríklad uviedol vystrelenia Filipesa na nepriateľskú loď, na ňom potom zostáva preklučkovanie pomedzi asteroidy až k cieli jeho letu. Ďalším zákysovým miestom je scéna s rybičkou, ktorú ovláda hráč. Tá má veľmi dôležité poslanie a to otvoriť cestu Dr.Hawkinsovi stlačením tlačítka v zatopených tuneloch (mimochodom doporučujem si kresliť to bludisko, lebo sa odtiaľ nevymotáte).

Ako ste už asi pochopili: hrateľnosť je doslova extáza. Všimol som si, že v recenzii sú skoro samé pozitíva a žiadne negatíva. Nepoteším vás, budem v tom pokračovať. Ďalšie veľké plus majú odo mňa hudobní autori, ktorí pre hru skomponovali presne tie adrenalínové "etudy", ktoré parádne rozprúdia krv v žilách. Hudba je doslova hre ušitá na mieru a vôbec by som sa nečudoval, keby vyšla aj samotne na soundtracku. Ruka v ruke idú zvuky, ktoré často vyvolajú úsmev na vašich perách. Stupídne pokrikovanie votrelcov, ich pazvuky a ďalšie zvukové efekty sa tiež podieľajú na humornej atmosfére MDK2.

Negatíva. V prvom rade chcem povedať, že najväčším negatívom je fakt, že hra obsahuje len osem úrovní. Už len to číslo je malé, no nutno povedať, že to nie sú úrovne nijak malé a jedna kľudne zaberie aj polhodinu bez nahrávania pozície, ktorú je si možné uložiť kdekoľvek. Ako som spomínal, som na prahu siedmej úrovne a vôbec nepociťujem otrávenie, či nudu. Kľudne by som zvládol aj úrovní dvanásť. Bohužiaľ, to nám autori nedopriali a preto doporučujem vychutnať si každú scénku z hry. Druhým zeoretickým mínusom je absencia multiplayeru, ktorí si však neviem dosť dobre predstaviť. Na druhej strane, taká kooperatívna akcia by nebol úplne špatný nápad a hra by tak možno dostala ďalší nádych. Tiež ma mrzí, že v hre sa vyskytuje jediné miestečko, kde sa po hráčovom boku ocitne jedna z dvoch zvyšných postáv. Ak by napríklad bola možnosť spolupráce Kurta a Doggieho v single playeri, tak by to tiež rozhodne nebolo na škodu. Bohužiaľ, vyzerá to tak, že na to si budeme musieť počkať až do dielu tretieho.

Musím sa ospravedlniť za trochu rozsiahlejšie sa rozplývanie nad pozitívami tejto hry. No o výbornej hre sa píše veľmi ľahko. Najhorší moment v hre je, keď dosiahnete jej konca. Ste síce radi, že ste porazili hnusného Shwanga (boss votrelcov). No na druhej strane si pomaly začnete uvedomovať, že sú preč tie chvíle, keď... Viete čo? Jednoducho si dáte ťažšiu obtiažnosť a idete znova. Ak si to nejaká hra zaslúži, tak je to práve MDK2.