Evolva

Evolva
Výrobca	Computer Artworks
Distribútor	Virgin
Procesor	P-200
Pamať	32 MB
HDD	266 MB
Systém	WIN 9x
Akcelerátor	Áno
Multi play	Nie
Typ Hry	3D Action
Čakali sme viac, ale aj tak je to slušné
70%

Ak sa aspoň trochu pohybujete v tejto brandži zábavného priemyslu, tak ste určite postrehli hype ohľadom titulu Evolva. Pod pojmom hype rozumieme veľký ohlasovací ceremoniál, reklamy všade, kam len „zabrowsujete”, šokujúce obrázky a podobné javy, ktoré k pojmu hype rozhodne patria. Evolva a jej grafika totiž mali byť demonštrantmi nadchádzajúcej generácie grafických kariet, ako je GeForce2 GTS (nVidia) či Voodoo4&5 (3Dfx) atď. Tešili sme sa, tešili a presne ako z učebnice: nechvál deň pred večerom (či tak nejako to určite bolo ;-).

Tvorba firmy Computer Artworks rozhodne nevyšla navnivoč, to vôbec nie. Len to trošku nedotiahli do konca. Pre obraz čitateľa tohto článku: moja obľúbenosť tejto hry mala doslova podobu výstupu z prístroja, ktorý kontroluje činnosť srdca. Klasická rovná čiara, klasická extáza z novej hry (čiara stúpa prudko nahor), neklasické prekvapenie z podpriemernosti hry (prepad nadol) a opätovné zabratie sa do hry (opätovný vzrast). Naozaj divné. Preto rozhodne berte moje postrehy o tom, či sa niekomu bude alebo nebude hra páčiť, s rezervou.

Evolva. Naozaj pekný názov, ktorý poteší po tých neustálych a hlavne nudných SuperMegaHyperNaturalNafta Blastroch. V slovíčku evolva sa totiž skrýva niečo viac. Dokonca o niečo dlhšie slovo – evolution. A nie je to náhoda. Hráč totiž dostáva pod svoju kontrolu štvoricu GenoHunterov (môžete sa prepínať do ľubovolného z nich), čo sú prakticky bytosti podobné človeku (akurát trochu „mixnuté“ s dážďovkou a votrelcom). Spočiatku majú holé ruky, ktoré sú vysoko nedostačujúce na prežitie v nepriateľskej klíme (o tej o chvíľu). Avšak po zabití prvého nepriateľa, ktorý sa po GenoHunteroch oháňal ostrým bodákom, z jeho màtveho torza môžete načerpať tzv. genoenergiu. S tou sa potom dajú robiť zázraky. Prehodíte si obrazovku do klonovacieho centra a už sa môže klonovať. Z pôvodného GenoHuntera máte vždy na výber dve možnosti, ako ho zmutujete pomocou genoenergie.

Buď prevezme po padlom nepriateľovi ostré bodáky (prvá reálna zbraň) alebo jeho rýchlosť. Takto sa výborne dajú tvoriť postavy presne podľa vášho gusta. Autori udávajú tisícky kombinácií. Väčšinu z nich však ani nepostrehnete, no aj napriek tomu je tu veľmi veľa ciest, ktorými sa stavba GenoHunterov môže uberať. Neskôr sa už samozrejme od seba budú líšiť. Jeden bude veľký bežec, druhý tuhý “maník” a tak ďalej. Jeden bude mať tenké a dlhé nohy a pichliače na chrbte a druhý zase na hrudi. Možností je naozaj veľa. A práve toto klonovanie je jedným z aspektov hry, ktoré človeka ženú za ďalší roh, aby zistil, čo za príšera sa tam skrýva (samozrejme, s úmyslom využiť ju pre génové inžinierstvo).

Príbeh je klasicky jednoduchý. Naša “predsunutá” planéta bola napadnutá akousi vegetáciou. Samozrejme, neskôr sa ukáže, že to žiadna vegetácia nebola a ak áno, tak vie prekliato rýchlo utekať a trhať telá GenoHunterov na polovice. Preto treba vysadiť špeciálne GenoCommando a pekne to tým zlým ... (ani ich neviem nazvať) “škaredcom” vysvetliť. Isteže ručne, ako inak. A to je všetko, vážení. To je celá pointa hry. Postupovať ďalej v úrovni, ničiť nepriateľov, ich budovy, úkryty, záchody. Ja keď som to zistil, tak ma skoro porazilo. Slávna Evolva a takýto koniec? Zúfalo som hľadal niečo hlbšie v tej hre, nejakú naozaj dobrú šťavu, ktorá by ma udržala pri monitore. Otázka je, či nehľadám dodnes. Nie, také zlé to nie je.

Bohužiaľ, pravda je, že 80% hrania tejto hry pozostáva z bojov (obyčajne tak proti šesťnásobnej presile). Zvyšok času zaberá postup ďalej. Ten sa vlastne odohráva jednoduchým spôsobom, pretože na radare máte neustále šípku, kadiaľ sa musíte uberať. Táto šípka človeka doslova kope do zadku, takže zablúdiť je umenie. Jedinou mierne zaujímavou časťou je prekonávanie prekážok pri postupe. A tým teraz nemyslím hory toho škaredého hmyzu. Napríklad: prídete k stene z tvrdého kameňa a ako mlátite, tak mlátite, neviete ho rozbúrať. Čo urobíte? No predsa zabijete pár ostroklepetných „exkrementov”, mierne sa zmutujete a stenu rozbúrate. Takto to postupuje celou hrou. Prekážky sú čoraz ťažšie a ťažšie a je tam dokonca šanca, že hra vás začne baviť.

Mne sa to totiž stalo. Zatiaľ čo môj kolega z http://www.sector.sk/ (no, ešte ti robím reklamu, Saver) hru odrovnal po druhom leveli, tak ja som sa nemienil vzdať. A spomínaným hľadaním niečoho som sa dostal až do stavu, že ma hra začala baviť. Moja zvedavosť na nové príšery/gény a na nové úlohy mierne narástla a mne akosi prestalo vadiť, že je to takmer bezduché ničenie hmyzu na babičkinom koláči. Taktiež ma prekvapila inteligencia mojich „spolu-natrhávačov určitých častí tela”. Vy len s obtiažou preskakujete po prerastených hubách a keď sa otočíte, tak automaticky očakávate (skúsenosť z iných hier), že ich aspoň polovica popadá dole. To sa však stane zriedkakedy. GenoHunteri sa elegantne uhýbajú, “študujú” priepasť a až potom ju preskočia. Naozaj krása. V boji sa o seba vedia aj bravúrne postarať a nutné je len prepnúť sa do toho, ktorý má práve najmenej životnej energie (predsa len, keď ho ovláda vyššia inteligencia, tak je to poznať ). Prehľad o ich činnosti máte okamžite, pretože okrem hlavného výhľadu na vyvoleného GenoHuntera sú v spodnej časti obrazovky výhľady ostatných pomocníkov. Veľmi dobrá pomôcka, keď posledného vojaka odzadu napadne skupinka klepietkavcov z rodu obrúčkavitých. Okamžite sa môžete prepnúť do neho a vysvetliť zúčastneným, že toto sa robí len v amerických filmoch.

Hráčov výhľad na vyvoleného vojaka je z mierneho nadhľadu za chrbtom bojovníka. Nie je však problém pomocou myši sklon tohto pohľadu meniť.

Grafika. Ako je to zvykom v našej momentálne mierne prehnane technokratickej hernej spoločnosti, je hra spolovice posudzovaná podľa toho, ako vyzerá. S tým teda nesúhlasím, hoci grafické efekty dokážu urobiť veľmi veľa. Väčšinou však, keď sú spojené s inteligentnou myšlienkou. Nie, naozaj, grafika je vskutku kvalitná. Celé planéty dýchajú životom, netradičné rastliny, jazierka, skaly. Koluje tam skoro dokonalý život, neškodné a väčšinou neohrabané živočíchy pobehujú sem a tam a často práve vďaka tomu, že ich chováte, zistíte, že sa niečo blíži. Samozrejme, kto sa chce ukájať peknou grafikou, musí sa aj kajať. A to v podobe výkonového potenciálu daného PC. Grafický akcelerátor je nutnosť, srdiečko musí tepať aspoň na tých 300MHz, mozoček približne na 64Mb Ram. Optimum si ľahko dokážete vypočítať: najlepší stroj na trhu (neznášam technologický pokrok).

Z ovládania som už niečo spomenul, takže len tak okrajovo. Šípky pre pohyb plus myš pre smer. Pohodlná klasika od dôb Terminator: Future Shock. Zvuky sú obstojné rovnako ako hudba, ktorá sa dynamicky mení podľa situácie. Do toho sa miešajú zvuky fauny a cítite sa ako v ozbrojenej ZOO. Hra je prekladaná občasnými renderovanými animáciami, ktoré ešte vernejšie zobrazujú planétu, kam sa vydáte so svojimi bojovníkmi. Rád by som však vedel, v ktorej hašišovej mysli mohol takýto svet (rastliny, zvieratá, atď.) vyrásť. Na druhú stranu, konečne niečo iné ako samá technika, roboti a blastery v rukách.

Vsjo. To je všetko. Nesporne vcelku originálna hra. Neviem však, či aj kvalitná originálna hra. Myslím, že to by ste mali posúdiť sami. Ako som už povedal v úvode, ťažko odhadovať, komu sa hra bude páčiť. Dúfam teda, že som aspoň k čiastočnému rozlúšteniu tejto dilemy prispel aj ja touto recenziou.