Shogun: Total War

Píše sa šestnáste storočie a zatiaľ čo sa na jednej pologuli objavuje Amerika, na druhej zúria japonské vojny. Tak ako v Európe po mnohé stáročia prebiehali vojny o nadvládu, aj v starovekom Japonsku to ľudia nemali ľahké. Japonsko so svojou charakteristickou kultúrou bolo dokonale izolované od vonkajšieho sveta a vyvíjalo sa od neho nezávisle. Žiaľ, ukázalo sa, že aj Japonci sú typickí ľudia, čo musí skôr či neskôr znamenať agresiu a následný vojenský konflikt.

Európa mala mnoho storočí problém s Tatármi, Japonsko samo so sebou. Veľká roztrieštenosť tamojších mocných kniežat znamenala ideálne podmienky pre boj o nadvládu nad celým Japonskom. Osem kniežatstiev (Daimjó) sa roku 1542 postavilo proti sebe, aby si pre seba odtrhli kus majetku a moci. Pre vyvoleného dokonca čakal titul Shoguna, absolútneho mocipána, ktorému by patrilo celé Japonsko a poddané Daimjó. Myslím, že nie je ťažké uhádnuť, kde sa ocitáme my po kliknutí na tlačidlo New Game. Otvára sa nám výber ôsmich vojnových generálov, z ktorých budeme jedného reprezentovať práve my. Ocitáme sa v úlohe vrchného generála veľkých armád s neľahkou úlohou. Stať sa Shogunom a zjednotiť celé Japonsko.

Ak by si niekto myslel, že teraz nasleduje sekcia „vyrobím – pošlem – zničím“, tak myslí zle. Ako som už povedal, Shogun je iný. Hra rozhodne nie je pre žiadnych strategických nováčikov, ktorým robí problém Tiberian Sun, či podobné hračičky. Tu ide o čistú stratégiu v číro-čírej podobe. Už pri výbere mocipána, ktorého budete reprezentovať, je nutné uvedomiť si, kde naše územie bude ležať. Ak to bude v srdci starovekého Japonska, tak budeme obklopení nepriateľskými susedmi, ktorých asi nebudeme môcť pozvať na sushi. Na druhej strane, izolovanosť neprospieva diplomacii, ktorá niekedy dokáže robiť zázraky (Vietnamská vojna trvala dlho práve kvôli zlyhaniu diplomacie USA - Severný Vietnam). Kopcovitý terén je strategicky veľmi výhodný a ťažko ho dobyť, no ľud na ňom vypestuje len pár zrniečok ryže. Ako vidíte, takticky uvažovať treba už od úvodu.

A týmto sa dostávame do samotnej hry, kde už ide o život. Na samotnú hru, ktorá je reprezentovaná mapou starovekého Japonska, hľadíte z taktického nadhľadu. Zo svojho pohľadu môžete prehľadne vidieť všetky územia vo vašom okolí. Ich majiteľa, jednotky na danom území a ďalšie dôležité veci. Hra prebieha ťahovým spôsobom, pričom každá figúrka reprezentuje jednu armádu (od 40 do X vojakov). S týmito armádami sa potom pohybujete po svojom a neskôr aj po nepriateľskom území. Jednotlivé „pluky“ možno spájať, rozdeľovať a jednoducho rôzne s nimi taktizovať. V armáde sa vyskytujú zhruba štyri typy jednotiek, pričom ďalšie sa pridávajú neskôr s rozvíjaním bojových schopností hráča.

Po vkročení armádou na nepriateľské územie, ktoré je práve okupované nepriateľskou armádou, sa nič neudeje. Jednoducho sa figúrky postavia vedľa seba. Pravá bitka však začína kliknutím na tlačidlo End Turn (koniec ťahu). Otvorí sa informačný dialóg o pomerných silách na oboch stranách a ponúknu sa možnosti ako ústup, automatické vyhodnotenie bitky a manuálne riadenie. Odporúčam tú tretiu možnosť (niekedy však treba vedieť aj ustúpiť ;-). Treťou možnosťou sa dostávame do úplne inej dimenzie hry, do real-timeovej časti. Práve tu sa totiž ukážu hráčove bojové schopnosti, taktika, stratégia.

Tu totiž neexistuje možnosť spojiť si všetky jednotky do jednej veľkej armády a poslať ju na nepriateľa. Tu treba využívať všetky klady vašich zverencov a nedovoliť, aby protivník využil vaše zápory. Stratégia naberá na váhe aj s počtom zúčastnených jednotiek. Od malých šarvátok s desiatkami vojakov sa môžete dostať až do totálnej vojny o počte presahujúcom stovky vojakov. A s každým kliknutím musíte rozmýšľať desať krokov dopredu o vývoji, akým sa bude asi boj uberať. Treba využívať každú povrchovú nerovnosť, všetky prírodné javy (dážď, sneh), jednoducho všetko. Mnohokrát sa aj stane, že hru budete musieť reloadovať, no nasledovný pocit víťazstva nad ťažkým protivníkom to určite vyváži. Úplne fantastický je fakt, že hra je VEĽMI prepojená s realitou, a tak nie je problém zobrať si do rúk knihu o vojenských (aj o japonských) stratégiách a uplatniť ju v praxi. Práve tu totiž vidno, že to funguje a takto nejako sa to pred 450 rokmi odohrávalo. Ako inak to nazvať, než históriou na vašom monitore.

Precíznosť sprevádza hru od začiatku do konca. Vojna je nástroj, ktorým si môžeme dopomôcť k moci. Existuje však mnoho ďalších nástrojov, ktoré môžu byť rovnako efektívne. Napríklad diplomacia, ktorá je taktiež v Shogunovi zastúpená, dokáže veľakrát vyriešiť prehratú hru a dokonca zvrátiť prospech na vašu stranu. Napríklad zavraždenie nepriateľského generála, ku ktorému vzhliada celá armáda, to dokáže zatriasť morálkou vojakov. Tá sa následne prejaví aj v boji, kde bojovníci skôr utečú z boja ako normálne. Dokonalá prepojenosť, inak sa to nedá nazvať.

Nutné je tiež dbať na vaše panstvo. Spravovať ho, pestovať ryžu (alebo koku – platobná jednotka symbolizovaná množstvom ryže na hlavu na jeden rok), stavať budovy, cvičiť nové jednotky. Tak ako v reálnom živote, aj tu sa totiž môže stať, že vďaka extrémnej koncentrácii nepríjemných náhod (neúrodný rok, smrť generála, nepokoje) sa vaše impérium postaví na cestu zániku v čase najväčšieho rozkvetu.

Čo by to bola za hra s dobrým hodnotením, keby neobsahovala výborné vizuálne spracovanie. Treba zatlieskať autorskému tímu, ktorému sa podarilo vymyslieť vynikajúci engine, zobrazujúci až niekoľko stovák bojovníkov naraz. Je pravda, že sú to len 2D sprity, no aj napriek tomu je bitka vizuálne príťažlivá. V kombinácii s prírodnými efektmi, ako je sneh, dážď, či hmla, je to rozhodne grafické „eňo-ňuňo“.

Zvuk a hudbu môžeme tiež zaradiť medzi nadpriemerné, pretože počas bojov budete počuť akčné rinčanie zbraní za sprievodu klasických japonských bojových maršov. Práve tie hráča sprevádzajú od úvodného menu až po titulky a dokážu narobiť veľmi veľa s atmosférou.

Stratégia znamená Shogun: Total War. Nič iné mi totiž nenapadá. Výsmech kvázi strategickým hrám, ako je Tiberian Sun, je značný. Na druhej strane však hra mieri na vyzretejšie publikum, ktoré už má trochu tej bojovej virtuality za sebou. Práve pre tých je totiž Shogun ako stvorený. Orientálna originálnosť, atmosférické boje a prekrásne spracovanie Shoguna posúvajú na najvyššie herné priečky. Bola by teda škoda zmeškať ho.