OverClocking Celeron Story

(pre začiatočníkov) aneb „ Jedna UpGrade story”.

( Taktujem, taktuješ, taktujeme. )

Na počiatku všetkého bol jeden počítač s procesorom K6-2 300Mhz a jeho (pre m ňa ) neuspokojivý výkon. Z čoho pramenili moje rozčarovania nad nízkym FPS (framerate – frames per second – sn ímkov za sekundu ) v nových hrách, ktoré sú stavané na počítače s procesormi ( ďalej CPU) tak o dvesto megahertzov silnejšími. Rovnako ako hry, aj kancelársky výkon (rozumej aplik ácie priamo vo Windows ) začal zaostávať za mojimi predstavami. Rozhodol som sa situáciu riešiť. No po pohľade na moje skromné bankové konto som bol nútený mierne uvažovať a začať trochu špekulovať. Financie neboli na novú zostavu a dokonca ani na poriadny upgrade (dok úpenie len nevyhnutných komponentov ), ktorý by predstavoval kúpu CPU okolo 800Mhz. A práve vtedy som začal prvýkrát uvažovať o pretaktovaní slabšieho a lacnejšieho procesora na výkonostne vyššiu úroveň. Pri kúpe K6-2 300mhz (len CPU ma st álo vtedy 8 tisíc ) sa mi totiž stalo, že mesiac na to vyšiel lacnejší Celeron Mendocino 300A, ktorý sa dal pretaktovať až o 50% na hodnotu 450Mhz. Asi si viete predstaviť ako som si potom trieskal hlavu o múr.

Tentokrát som takú chybu (dúfam ) nespravil. A práve o moje postrehy, špekulácie a skúsenosti s pretaktovávaním sa s vami chcem podeliť, pretože to môže byť vynikajúce riešenie pre mnoho slovákov s „ EN-US'>miernym prievanom v peňaženke”. Nechutný kurz dolára taktiež spôsobuje zdražovanie komponentov dovážaných zo zahraničia. To znamená zvyšovanie cien všetkého, čo súvisí so slovíčkom hardvér. Dôvody na tento článok sú teda jasné. Najprv si však dáme jedno mále varovanie: V tomto článku sa budú vyskytovať aj rady a návody ako si pretaktovať procesor. Upozorňujem, že je to činnosť legálna (aj ke ď prakticky okráda producentov CPU ), no výrobcovia hardvéru ju samozrejme nedoporučujú (nebud ú predsa doporučovať okrádanie samých seba ;-). Tiež vám musím povedať, že všetko čo skúsite so svojím CPU ide len a len na vaše tričko. Keď sa niečo stane, tak nemáte najmenšie právo mi posielať výhražné anonymy (na konci článku bude môj email ), pretože sa sami rozhodujete či do toho idete alebo nejdete. Normálne sa všade hovorí, že si pretaktovávaním môžete poškodiť svoj hardvér. Pravda je taká, že v praxi je to takmer nemožné ak budete dodržovať základné pravidlá, o ktorých si povieme. Každopádne, ja som vás varoval.

Pred dvoma mesiacmi som o pretaktovávaní nevedel takmer nič. Vedel som len to, že „ vonku” je procesor vhodný na takúto činnosť a keď sa konečne nenaštartujem tak mi zase niečo ujde. Okamžite som teda začal zisťovať podrobnosti, detaily a všetko ohľadom anglického slovíčka “overclock”. Internet je bohatý na takúto tému a to čo som hľadal som našiel napríklad na www.pc.sk, či na Tom’s Hardware ( http://www.tomshardware.com). Druh ou mojou veľkou pomocou bol popradčan Ing. Bohuslav Medvec, ktorému touto cestou ďakujem. Aj vďaka nemu vám dnes môžem povedať, to čo iste zužitkujete aj vy (alebo aspoň tí odvážnejší z vás ).

Konfigurácia:

Teraz už nechajme zbytočné „ tlachanie“ bokom a poďme na to. V prvom rade bolo nutné kúpiť spomínaný procesor, ktorý sa zdal byť najlepšou možnou alternatívou. Rozhodovanie bolo pre mňa ťažké, pretože som uvažoval o Durone na 600Mhz a o Celerone na 566Mhz (tieto zbytočnosti o mojich dilemách môžu byť nápomocné, keď vám predavač v sklade oznámi, že Celerony došli). Vyhral to celeron z dôvodov kompatibility, stability, bezproblémovosti pri pretaktovávaní a podstatne väčšej hardvérovej základne pre tento procesor. Bol zvolený procesor, o ktorom bolo známe, že po pretaktovaní zvláda väčšinou aj 850mhz (o tom si v šak nechal zatiaľ len snívať ). Navyše podrobná štúdia internetu (spom ínané web stránky plus asi desať ďalších ) odhalila, že Duron je silnejší na rovnakej frekvencii, ale jeho ochota na pretaktovanie sa rovná mojej ochote „pohnúť doma prstom“ ;-).

Mali sme CPU. Trebalo už len nájsť matičnú dosku, do ktorej je možné osadiť a následne úspešne pretaktovať náš Celeron566. Volil som kompromis medzi cenou a výkonnosťou. Abit BE6-2 bola priliž drahá a neposkytovala toľko vylepšení oproti staršej Abit BF6, ktorej cena bola o 1200sk nižšia. Kúpil som teda BF6. Následne bolo treba nájsť chladič s poriadnym výkonom. Práve chladič je na celom pretaktovávaní asi druhá najdôležitejšia vec, preto si rozhodne dávajte pozor, čo kupujete. V zásade sa doporučuje chladič s väčšími lopatkami, otáčkami okolo 5000RPM (rounds per minute – ot áčok za minútu ) a guličkovým ložiskom. To je ešte ten priemer. Samotný aktívný cooler (to je ten, čo má tu vrtuľku ) má pod sebou chladič pasívny, ktorý je rovnako dôležitý a dodáva sa spolu s aktívnym. Ide o to, že pasívny chladič do seba odvádza teplo z jadra a to potom následne vyžaruje prostredníctvom svojich plôch. Preto kvalitné pasívne chladiče vyzerajú ako ježko, pre zvýšenie povrchu a tým aj plochy, ktorá vyžaruje teplo z procesora. Nechajme však chladenie chladením, tomu sa ešte budeme venovať podrobnejšie.

CPU sme vložili do matičnej dosky a následne už trebalo len doložiť všetky ostatné nutnosti, ktoré rozhodne musia byť v samotnej skrinke. Samozrejme, aj tieto nutnosti sú dôležité pre pretaktovanie, preto ich výber musí byť rovnako precízny. V prvom rade je nutná pamäť RAM. Nemá cenu skúšať nič menej ako je 64Mb v podobe DIMM modulu. Pri pamäti v cenníkoch bývajú ešte dve hodnoty, ktoré sú pre nás kľúčové. Je to frekvencia, na ktorej pamäť beží a jej rýchlosť vyjadrená v nanosekundách. Frekvencia môže byť na 100Mhz (dne šný štandart označovaný ako PC100 ) alebo na 133Mhz (PC133). Samozrejme, doporučuje sa pamäť PC133, ktorá je len o stovku drahšia ako PC100 pamäť, takže nieje čo riešiť. No je nutné kupovať moduly značkové, pretože sa kľudne môže stať, že údajných PC133 je v praxi niečo medzi 100mhz a 133mhz. Ak predsalen nemáte v počítači PC133, tak nezúfajte, ja som robil pretaktovávanie s 64Dimm PC100.

Grafika je ďalšia nutnosť. Tu sa naša cesta rozdeľuje, pretože každý používa počítač na niečo iné. To znamená, že hardcore hráč si asi nekúpi 2MB grafickú kartu, ale riadny moderný akcelerátor. No a úradníkovi bude zase stačiť práve tých 2MB. Problém je v tom, že pretaktovávanie sa robí o poznanie ľahšie ak je v počítači aspoň Riva TNT, či jej výkonejšia sestra TNT2. S novšími akcelerátormi by nemal byť problém. Problém môže byť v slote AGP, ktorý je často využívaný práve týmito grafickými kartami. O tom si však povieme neskôr.

Takže s čím sa vlastne štartujeme našu pretaktovávaciu odysseu?

Procesor: CeleronII SSE 566Mhz v redukcii

Matičná doska: Abit BF6

Pamäť RAM: 64Mb dimm PC 100

Grafika: Riva TNT 16 Mb PCI (v äčšinou je však AGP )

OS: Windows98, DirectX7.0a

+špeciálne pre tento účel (účel pretaktovania ;-) som kúpil aj midi tower pre väčšiu prevzdušnenosť priestorov v krabici (op äť to súvisí s chladením )

V počítači tiež nechýbal interný modem a zvuková karta. Obe veci za saden0 v ISA slote. Spo mínam to kôli faktu, že niekedy údajne zastaralé ISA sloty spôsobujú problémy. Mne sa to však nestalo.

Chladenie:

Po finálnom spustení počítača som ho nechal bežať týždeň (samozrejme s prest ávkami vynútenými „obľúbeným“ Windows98 ), aby sa procesor zabehal a ja urobil poriadok s teplotami. Z počiatku som totiž mal obrovské problémy s teplotami procesoru. Zohnal som si utilitku Motherboard Monitor 4.18 (určite sa s touto a ďalšími utilitkami stretnete v rubrike Šari-Vari ) a WinBond Hardware Doctor, ktoré v sebe zahàňajú aj monitorovanie teplôt procesoru. Normál a aj ideál je teplota procesora okolo 37°C, moj však z akéhosi dôvodu ukazoval 60°C (v BIOSe dokonca 100 °C ), čo je dokonale nebezpečné pre spálenie procesoru. Po čase som však usúdil, že BIOS je asi nejaký podnapitý, pretože je nemožné, aby ukazoval napríklad 43°C ihneď po spustení. A predsa ukazoval. Rozhodol som sa teda dôverovať programom HW Doc. a MMonitor. Bohužiaľ aj tu som zisťoval dramatické teploty na rozhraní 50°C až 60°C. Niečo také je samozrejme neprípustné a absolútne nepredstaviteľné pre skúšanie pretaktovania. Viaceré konzultácie s kamarátmi (mageo.cz -> audit órium o pretaktovávaní ) a skúšanie procesoru na iných doskách však viedli k úspechu. Jadro procesoru (mali čká tmavá plôška v strede CPU ) som potrel vodivou silikónovou pastou.

Táto vyplňuje priestor medzi procesorom a chladičom, pričom má vznikajúce vodivé (a teda aj chladiace) schopnosti. Je dosta ť v každom obchode s elektrosúčiastkami približne za 50,-Sk. Taktiež som opravil chybu v nepresnom (ona ta nepresnos ť sa pohybovala rádovo v milimetroch ) umiestnení chladiča. Chladič musí byť umiestnený totálne vodorovne s jadrom CPU. Na to si treba dávať pozor hlavne u nových celeronov, ktoré majú tu plôšku oproti svojim predchodcom zmenšenú a je teda ťažšie dosiahnúť vodorovnosť. Ďalšie opatrenia ohľadom chladenia sa týkajú skrinky a vzduchu v izbe/skrinke. Ak je totiž v skrinke/izbe vzduch veľmi teplý, tak sa chladič môže snažiť koľko chce a stále bude na pasívný chladič fúkať len teplý vzduch. Nemusím teda hovoriť, že efekt takéhoto chladiča je nulový. Dobré je teda urobiť si v skrinke poriadok a nemať tam „skladisko“ káblov. Radšej investovať päť minút do zviazania káblov gumičkou. Samozrejmosťou je otvorená krabica počas celého pretaktovávania a až keď sa situácia stabilizuje, môžete myslieť na zatvorenie krabice. Asi toľko k chladeniu. Popísal som však len bežné metódy chladenia, ktoré pri vyšších frekvenciách nestačia (tým myslím pretaktovanie napr.: C566 na cca. 950Mhz a podobne). Vtedy sa už používajú špeciálne chladiče za tisíc korún a peltierové články na chladenie (mimochodom tie tie ž už sami o sebe potrebujú chladič ;-) . Niektoré zvery si dokonca do počítača namontujú šesť chladičov pre dokonalú výmenu vzduchu. V takom prípade už, ale nemáte počítač ale monštrum B17 (rovnako toti ž hučia ) .

Pretaktovávanie:

Budem sa venovať konkrétne Celeronom, pretože tie sú na slovensku najrozšírenejšie (asi k ôli cene a jeho vlastnostiam, ktoré práve využívam ) a taktiež testovaný systém obsahoval CPU Celeron. Mali by ste tiež vedieť, ako sa tvorí samotná frekvencia CPU. Vytvára sa z dvoch „ elementov”, ktoré možno nájsť v BIOSe. Jedným je multiplikátor (akýsi násobič) a 12.0pt;druhým frekvencia FSB (Front Side Bus). Takmer všetky nové procesory už majú uzamknutý multiplikátor práve kôli takým ako som ja a milióny ďalších. Preto je nastavovanie frekvencie umožnené len zmenou frekvencie FSB. Pri našom celerone je multiplikátor uzamknutý na hodnote 8,5x. To znamená, že FSB frekvncia sa bude násobiť číslom 8,5. Štandartne je FSB nastavená na 66Mhz, čo v kombinácii s číslom 8,5 dáva približne 566mhz. A práve zvyšovaním FSB frekvencie sa deje samotné pretaktovávanie. Popritom však treba regulovať aj napätie samotného CPU. Štandartne sú CeleronyII nastavené na 1,6V (u m ňa to bolo z nejakého dôvodu 1,5V )(staré celerony sú na 2,0V) a y počiatku sa napätím netreba vôbec zaoberať. Avšak pri vyšších pretaktovaniach už nemusí nabehnúť Windows (resp. grafick é rozhranie ), či mrzne hra po piatich minutách. Tieto problémy sa riešia práve zvýšením napätia. To má však za následok aj zvýšenie teploty procesoru. No poďme sa pozrieť ako som pretaktovával.

Zápisky z pretaktovávania:

FSB75Mhz:

Ako ďalšia hodnota po 66Mhz sa naskýta 75Mhz, čo som neignoroval len kôli tomuto článku. Inak by som totiž o hodnotu 637,5 Mhz ani nezavadil. Príliž málo ;-). Teplota sa samozrejme takmer vôbec nezmenila a zostávala na 37°C pri „ničnerobení“.

FSB83Mhz:

= 706Mhz prvá hodnota, ktorá ma začala mierne uspokojovať. Teplota preskočila na 39°C. Čo sa dalo zvládať. Horšie je na tom to (pr ítomný čas je namieste, pretože tento problém ešte stále pretrváva ), že pri niektorých jednoduchých operáciách ako je odinštalovanie niečoho alebo písanie vo Worde teplota úplne nelogicky vystupuje na 55°C, až 60°C. Na druhej strane sú to len také sekundové výstrely, takže nič nebezpečné.

FSB84Mhz:

Pri tejto hodnote mi moja doska automaticky zmenila deliteľ pre PCI a AGP slot (grafika) z 1/2 na 1/3. Týmto sa vyrovnávajú problémy spôsobené pretaktovávaním FSB. Preto ak deliteľ vaša doska automaticky nezmení, doporučujem zmeniť túto položku manuálne (pre PCI aj AGP).

FSB94Mhz:

Pr áve tu som dosiahol osemsto megahertzovú hranicu, na ktorej sa moje srdiečko už začínalo cítiť šťastne. 94.86x8.5 = 806Mhz. Na tejto úrovni som už pozorne monitoroval teplotu, ktorá pri totálnom „ničnerobení“ vo Windows98 klesla dokonca na 33.5°C. To bol samozrejme spodný extrém a normálne sa teplota pohybovala okolo 39°C (so spomínanými ob časnými výstrelkami ). Napätie som mierne upravil na 1.55V a spustil som za ťažovací test, ktorý trval hodinu a štyridsať minút. Výsledkom bola 100 % stabilita systému. Bol som spokojný, pretože 806Mhz som už mal v kapse. Ale nedalo mi to a išiel som vyššie...

FSB100Mhz:

100x8.5 = 850Mhz. Nabehlo to a ja som bol ako na ihlách a doslova som cítil celý systém. Snažil som sa postrehnúť každú nevyrovnanosť. Našťastie sa nič hrozného nestalo a systém nabootoval. Pri pokuse nahodiť grafické rozhranie Windows sa počítač odporúčal do vypnutého stavu. Prehodil som teda deliteľ PCI slotu z 1/3 na ¼ a zvýšil som napätie na 1.6V. Nádhera, všetko šlapalo a ja som si mohol urobiť vysnívané obrázky testov z CPUbenchu SiSoft Sandra 2000 EN-US'>(recen zovaný na InZine ) a z programu WCPUID (detekuje FSB, CPU a ďalšie podrobnosti o hardvérovom systéme ). O tie sa samozrejme s vami podelím a ak sa nič nestalo, tak by sa tu mali povaľovať niekde naokolo. Teplota bola z počiatku na 60°C. No našťastie sa po minúte za spoluúčasti programu CPUIdle (optimaliz uje procesy v CPU a tým znižuje jeho teplotu o 2°C až 10°C ) teplota ustálila na 37°C. Pričom spodný extrém bol 35°C, čo sa však zmenilo po zvýšení napätia na 1.65V pre 100% bootovanie Windows (vi ď. problémy s grafickým rozhraním ).

Teraz musím povedať, že systém je stabilný. Jediný problém je s tým vyskakovaním teplôt pri primitívnych operáciách ako je písanie vo Worde. Nie je to však také hrozné, pretože teplota pasívneho chladiča vôbec nekorešponduje s vysokou teplotou uvádzanou v HW Doc. a MMonitore.

Takže čo to tu máme? Máme tu systém na 850mhz, čo rozhodne nie je na zahodenie. Pre poriadny výkon bude nutné pridať ešte nejaké tie moduly RAM a poridany grafický akcelerátor. No to najťažšie máme za sebou. Je to pretaktované na slušnú frekvenciu, ktorá originálne v obchode stojí o pekných pár tisíc korún viac. Pravda je, že sa pretaktovávaním znižuje trvanlivosť CPU z desať rokov tak na šesť rokov. Myslím však, že po spomínaných šiestich rokoch už budem striedať úplne iné procesory ako je tento. Uvidíme, možno sa ešte pustím do 900mhz. No riskovať sa mi veľmi nechce.

Najdôležitejšie však je, že som vám ukázal, že to ide a vôbec to nieje také hrozné ako to vyzerá. Neriskuje sa ak dodržujete určité pravidlá ohľadom chladenia. Pretože len a len chladenie je to najdôležitejšie na pretaktovávaní. Takže chladiť, chladiť a zase len chladiť. To je celé umenie. Pre vás teraz bude umenie zohnať procesor vhodný na pretaktovávanie (t í šťastnejší majitelia procesorov celeron533, celeron533A a celeron566 sa do toho môžu pustiť rovno ). Tými sú spomínané Celerony, ale aj normálne „ plnohodnotné” P3 Coppermine. Musíte však byť v obraze a kupovať len frekvencie, o ktorých je všeobecne známe, že nerobia problémy pri pretaktovávaní (napr: PentiumIII 500Mhz E). Sta čí len sledovať web.

Finiš. Ak by boli nejaké problémy, tak kľudne môžete písať do „Reakcií na článok“, prípadne rovno mne ( zollino@gamesweb.sk ) . A prajem veľa šťastia, doschladenia vážení !

PS.: Nie za to, ale nekúpi niekto K6-2 300Mhz aj s doskou a skrinkou za 3990sk? Nie? Ja som to vedel ;-).

-

Pou žité programy, ktoré rozhodne doporučujem (niektor é budú dopodrobna testované v rubrike Šari-Vari ) pre monitoring a pretaktovávanie:

WCPUID – detekcia nataktovanej zbernice, procesora a ďalšie somarinky

TestCPU – v šetko o procesora, ich história, atď.

CPU Stability Test – testuje CPU prostredníctvom zložitých príkladov, testuje jeho stabilitu

Soft FSB – nemusíte chodiť do BIOSu, aby ste menili FSB. Bohužiaľ funguje, len pre niektoré staršie dosky.

Winbond Hardware Doctor – detekuje všetky možné teploty, otáčky chladiča, atď. (n ájdete ho na www.fileplanet.com )

Motherboard Monitor – rovnako ako Winbond HW Doc.