Wipeout: Pulse

So známymi titulmi a značkami je to s postupom času ťažké. Na jednej strane sa tešíme na pokračovanie kvalitnej hry, no keď nejde o druhé, tretie ale už o šieste pokračovanie, tak nastáva čas pochybností, či už danému konceptu nedochádza šťava. Pre oklamanie davu sa preto využíva finta, keď sa pri vyšších číslach ponechá len podtitul hry. Pekné príklady možno vidieť u nekonečných sérií ako Need for Speed, Tomb Raider, Crash Bandicoot, Tony Hawk a kopca iných značiek, ktoré už zďaleka nedosahujú špičky, ktorú vo svojej prvej trilógii dosiahli. Prečo toto spomínam? Pretože Wipeout Pulse je síce len druhým Wipeoutom na PSP, lenže v kontexte platformy PlayStation ide už o šiesty nový diel a na mieste ostáva otázka či sa máme radovať alebo radšej plakať.

#pic1#

Pre neznalých problematiky na úvod zosumarizujem, o čom Wipeout vlastne je. Ide o futuristické závody vznášadiel, ktoré sa rútia závodnými okruhmi rýchlosťami 400km/h a vyššie. Podobne ako vo formule 1, aj tu sa nachádzajú rôzne stajne, kde každá má vlastný unikátny monopost s inými jazdnými vlastnosťami, od formuly má však táto hra ďaleko nielen kvôli rýchlosti, ale hlavne zábave, ktorú spôsobuje adrenalín vyvolaný vzájomným ostreľovaním sa pomocou pozbieraných zbraní, rôzne bonusy, divoká škála farieb mihajúca sa okolo trate a v neposlednom rade vynikajúca elektronická hudba. Toto je recept, ktorý na nás funguje približne od roku 1995 a je skvelý, stáčí to však pre zabehnutých fanúšikov?

Na to, aby sme zistili odpoveď na vyššie položenú otázku, treba zistiť, čo nové tento Wipeout ponúka. Samozrejmosťou je nové intro, menu a trate, to je minimálna nutnosť. Dôležité je však to, ako sa autori rozhodli tieto veci naservírovať. Pre gameplay je veľkým plusom práve nový systém kampaní, ktorý prerobili od posledného Wipeout Pure na PSP. Tento raz už nemusíte úplne slepo lineárne prechádzať naservírovaný výber 1 závodu v 1 moment, čo bolo veľmi frustrujúce, ak ste nevedeli daný jediný dostupný závod vyhrať. Tentokrát je hra rozdelená do 16 turnajov, resp. gridov, ktoré sa síce otvárajú po jednom, lenže každý z nich má v sebe 14 závodov, ktoré rozhodne lineárne hrať nemusíte a dokonca ich nemusíte hrať ani všetky. Vždy stačí vyhrať iba časť z nich, aby sa otvoril vyšší turnaj. Taktiež v každom gride nájdete rôzne známe režimy ako je single player závod, elimination, zone, time trial a tournament. Autorom sa takto šikovne podarilo naservírovať bohatý výber variability počas prechádzania hry, čo považujem za ich najdôležitejší prínos za posledné roky.

#pic2#

Čo sa týka druhej vychytávky, tak na prvý pohľad má druhý Wipeout na PSP lepšiu grafiku, než jeho predchodca a dodávam „konečne!“. Sony totiž pri uvedení PSP na trh trvdilo, že ide o výkon PS2, no prvý Wipeout prezentoval niečo ako PS1.5, preto je fajn vidieť, že druhogeneračné hry skutočne tento štandard bez debaty spåňajú.

Okrem peknej grafiky si dajme ešte ďalšie 2 novinky. Prvou je multiplayer, ktorý ponúka nielen štandardný LAN a gamesharing, ale konečne si niekto zobral moje odporúčania k srdcu (no dobre, pochybujem, že ma čitajú) a pridali plnohodnotné online závody proti hocikomu na svete. A ak nestačí ani online, je tu možnosť editovať trate, spraviť si úplne vlastné závody, gridy a tie uložiť a dať iným. Toto nám dlhé roky chýbalo!

#pic3#

A tým by sme asi novinkami mohli skončiť, ostatné kvalitné funkcie tu máme znovu. Rovnako sa môžte opäť tešiť na viac ako 5 datadiskov s novými levelmi, vznášadlami, hudbou a grafikou, ktoré si budete môcť zadarmo stiahnuť online z Wipeout servra.

#pic4#

Čo dodať na záver? To, či je nový Wipeout dostatočným lákadlom pre zabehnutých hráčov, záleží od osobného vkusu a preferenció, mne však spomenuté fakty a veľmi dlhá doba hrania stačili na to, aby som sa vôbec nenudil, bavil sa, a to je to najdôležitejšie. A čo sa týka nových hráčov, tak tam túto hru jednoznačne odporúčam ako „must have“ na PSP.

#tab#