Blue Dragon

Letné sucho sa nám pomaly skončilo, s ním aj redakčné nervy na hernej sekcii Comics Salónu a pomaly začínajú prichádzať exkluzívne tituly tejto jesene. Blue Dragon by mal byť ďalším z radov bielych koňov, ktoré postavia Xbox 360 na nohy a do záujmu fanúšikov japonskych RPG. Predsa len PC aj XBOX 360 v tejto oblasti výrazne zaostávajú za svetom PlayStationu a toto je ideálny prípad a hlavne čas na odlákanie tejto lukratívnej časti herného publika. To či sa podarilo Xboxu vďaka tejto exkluzívke preraziť v Japonsku a u nás sa dozvieme o chvíľu.

#pic1#

Treba skutočne pohváliť snahy Microsoftu rozšíriť žánrovú škálu svojich hier aj na JRPG, dokonca sa rozhodli povolať ťažké zbrane hernom v priemysle a tým je spoločnosť Mistwalker studios. Aj keď ide o novú spoločnosť, dôležité je jej obsadenie. Keď sa Microsoftu nepodarilo k sebe pretiahnuť Square Enix a ich Final Fantasy, tak prečo nezlanáriť aspoň samotného autora Final Fantasy Hinorobu Sakaguchiho? No potom okrem určite objemnej sumy peňazí mu dáte voľnú ruku, spoločnosť Mistwalker a financie na realizáciu jeho najdivokejších JRPG snov. Prvý je Blue Dragon a druhým bude čoskoro Lost Oddysey, na ktorý sa nesmierne teším. No vráťme sa k Blue Dragonu., ktorý k nám dorazil.

Na prvý pohľad použil Sakaguchi správne ingrediencie, na pomoc si zavolal hudobného skladateľa Nobuo Uematsu (aka. Autora songov všetkých dielov ) a Akiru Toriyamu (aka. autora grafiky pre Dragonball alebo megaslávny Dragon Quest 8).Dalej si prirátajme pravdepodobne rozsiahli príbeh 60 hodín, ktorý sa ťahá cez úctyhodné 3 DVD (osobne som zvedavý, či s postupom vývoja grafiky bude o 5 rokov tých DVD 20) a kopu marketingu. No pravdepodobne nemôžete zlyhať.

#pic2#

Ako je to však už s praktický prevedením do hrateľnej reality? Príbeh hry je ako vo väčšine podobných hier jednoduchý, kde mladý hrdina okolo veku 16 rokov vezme svoju partiu rovnako starých kamarátov a vyrazia do sveta poraziť obrovské ylo, ktoré sa postupom hry nafúkne, zamotá a opäť nafúkne. Zo zavedeného receptu táto hra nijak nevybočuje a nemá zmysel sa ním ďalej zaoberať. Snáď si len spomeňme,že hlavným hrdinom hry je mladý Shu, ktorý akoby z oka vypadol mladému Son Gohanovi z Dragonballu, ten sa zamotá do boja s robotmi, pričom všetci jeho spolubojovníci získajú nadprirodzené schopnosti, ktoré im umožnia vyvolávať duchov. Mimochodom, Shu ovláda modrého draka.

Koncept gameplayu je asi nasledovný a vlastné starý ako JRPG. Shu sa pohybuje po hernom prostredí, pričom spravidla môže naraziť na NPC postavu, ktorá mu povie tú istú 1 vetu dokola, narazí na event po ktorom sa spustí animácia, otvorí truhlu, alebo manipuue s nejakým questom určeným predmetom alebo narazí na nepriateľa a hra sa premiestni do samostatného bojového okna/arény. Ide o približne 20 rokov starý koncept, lenže toto je verzia z roku 1994 a dnešné JPRG vedia toho oveľa viac a nie su len obmedzným chodením s prakticky nulovou dávkou interakcie. Navyše koncept, že pri každom súboji sa hra prepne do samostatnej hernej arény mimo aktuálneho herného prostredia je skutočne otravný a zastaralý.

#pic3#

Na druhej, tej svetlejšej strane veci veåmi poteší zamotaný príbeh, ktorý je možno zdåhavý a detský, ale aspoň nenájdeme pri vodení za ručičku hluché miesta. Taktiež systém povolaní, resp prepínanie povolaní u svojich duchov je v podstate novým nápadom a dáva možnosť rôzneho vedenia bitiek v aréne. Škoda len že leveling postáv je automatický.a nedáva veåký priestor vašej kreativite.

Ďalej vám určite ulahodí samotný Nobuo Uematsu a jeho majstrovské dielo, ktoré predvádza s hudobným podmazom. Naopak grafické stvárnenie by si zaslúžilo prefackať. Nejde len o satmoný fakt, že ak ste videli Toriyamove hry, tak vyzerajú na jedno kopyto, ale hlavne o nulové využitie možností next-gen konzoly, pretože medzi PS2 Dragon Quest 8 a Xbox 360 Blue Dragonom sú minimálne rozdiely a to je už čo povedať.

#pic4#

A čo povedať na záver? Poďte, poďme si zaspievať. Alebo radšej nie, pretože nie je o čom. Napriek dlhej hracej dobe sú celkové dojmy rozporuplne a je to po prvý raz, čo ma známa a skúsená skupina tvorcov JRPG vyslovenie nechala visieť vo vzduchoprázdne. Rozhodne tento titul nemôžem nazvať revolúciou ani nedpriemernóu hrou. Celkovo je veľmi nudná a hlavne otravna, keď vám po 2500tý krát vyskočí do očí bojové okno a tam hra dokola vždý tá istá otrepaná hudba. Možno je na prvý krát pekná ale po 2000com raze vypnete hudbu a pustite si radšej Roba Kazíka. A keď vám hra začne liezť na nervy, žačnete pindať na všetko. Chcelo by to inováciu a to je to, čo tejto hre veľmi chýba.

#tab#