Giants: Citizen Kabuto

Značne očakávaná hra predsa len stihla minulé milénium. Vyšla presne 7. decembra minulého roku. My sme si na ňu počkali trochu dlhšie, no čakanie sa určite oplatilo. Giants sú totiž hrou, pri ktorej som sa už dávno tak výborne nepobavil. Výborná grafika, rozľahlé exteriéry, sympatické príšery, no proste všetko.

Po samotnom spustení hry sa dostáva na monitor prvá „loudovacia“ obrazovka. Bol som trochu prekvapený, že už úvodné menu je nutné nahrávať cca 4 sekundy. Po štyroch sekundách som však prvýkrát počas hrania Giants civel na monitor a obzeral si tu realtime renderovanú krásu. Za spomínané štyri sekundy sa totiž do pozadia menu nahralo celé jedno súostrovie aj s vychádzajúcim slnkom. Už samotné prevedenie morskej hladiny z výšky pôsobí neskutočne realisticky, vďaka odrážajúcim sa slnečným lúčom.

V menu po zadaní vlastného profilu je možné navštíviť mnoho položiek, pričom ja som navštívil Options pre nastavenie najvyšších detailov, nastavenie ovládania a tak podobne. Pri nahrávaní prvej úrovne som už bol značne netrpezlivý. Spôsobili to hlavne všetky tie fámy, ktoré sa ohľadom Giants točili. Možnosť hrať za tri rasy, hranie za obrovského netvora Kabuta, prekrásna grafika. No zároveň som sa trocha bál, že už po úvodných krokoch bude hra „sekať“ a budem sa musieť znížiť na rozlíšenie 800x600 alebo nižšie. Moje prosby však padli na úrodnú pôdu a od prvej až po poslednú úlohu hry som sa bavil ako už dávno nie. Hra začína InGame animáciou (všetky sú vytvorené enginom hry), zachytávajúcou nepodarené pristátie bandy vesmírnych típkov, ktorí to pôvodne mali namierené na „planétu flámu” - Majorku. Jeden z votrelcov za letu mieni vyskočiť z krídla stíhačky, no pricvikne si ruku o kokpit stíhačky, jeho kolega samozrejme nič nepočuje, pretože si púšťa nejakú pohodovú hudbu. Až po chvíli za asistencie pár obratov spadne Baz (spomínaný típek) zo stíhačky. Po štipľavých nadávkach zapichne vlajku Veľkej Británie do zeme a vy sa ocitáte zoči-voči prvej úlohe. Hra je neskutočne vtipne ladená a myslím, že každý z vás sa bude minimálne značne usmievať, keď nie priamo rehotať. Veď už len stretnutie so samurajským prckom, ktorého príroda poznačila škuľavosťou je rozhodne dôvod na zasmiatie. Prvou úlohou je oslobodenie člena domorodého národa Smarties - Timmiho, ktorý je v ohrození nepriateľských Ripperov. Títo Ripperi majú schopnosť sa rýchlo pohybovať v zemi, pričom z nich je vidno iba vylietavajúce kamene spod zeme. Po prvom splnení úlohy nasleduje ďalšia a ďalšia... Jedna lepšia ako druhá, stretnete sa s havarovanými kolegami, pomôžete získať hlave dediny jeho ženu, aby mu uvarila obed a ani sa nenazdáte a šesť hodín pri počítači je fuč. Prvý jasný dôkaz kvalít tejto hry.

Na hru je možné nazerať z pohľadu kamery zavesenej za vaším chrbtom. Ak máte wingmanov (kamaráti z havarovanej lode), sú v obraze s vami prostredníctvom vyššie zavesenej kamery. Okrem toho si je možné hru prepnúť na nefalšovaný pohľad „z vlastných očí“, kde hra vyzerá ako pravá FPS. Hráč si teda môže vybrať, ktorý pohľad bude preferovať. Každý z nich je však úplne odlišný. V prvom z nich máte väčší prehľad o bojisku, no ten druhý je akýsi osobnejší. Prvá rasa, za ktorú budete hrať (v singleplayeri si nieje možné vybrať rasu, za ktorú budete hrať, automaticky sa vám s príbehom pridelí) sú spomínaní vesmírny flákači disponujúci klasickými futuristickými zbraňami. Od jednoduchých striekačiek, až po millenium mortar, ktorý ostreluje svojich nepriateľov po balistickej krivke. Každá postava, za ktorú budete hrať, má sniper mód. To znamená, že pri každej zbrani si môžete pohľad priblížiť, či vzdialiť. Okrem toho je v hre samozrejme zahrnutá aj ostrelovacia puška, to aby ste sa nebáli, že by tam niečo také nebolo.

Samozrejme, v hre sú aj určité zbraňové vychytávky každej rasy. U flákačov je to napríklad bomba, s ktorou sa pre jej váhu nedá takmer vôbec lietať. No po jej aktivovaní a následnom odpočte piatich sekúnd nastane obrovský výbuch a od neho sa zvlní celá zem. Naši flákači majú v zásobe aj jetpack pripevnený na chrbte, ktorý im počas krátkej doby dovolí odlepiť sa od zeme. Po príslušných upgradoch samozrejme môžete lietať po dlhšiu dobu, či využívať rôzne finty jetpacku (repair, cloak, ...). Načo by bol však jetpack, keby sme ho nepotrebovali, že? V hre sa tak ocitáte v úplne iných priestoroch, ako ich poznáte z klasických 3D hier. Mnohé z nich sa totiž tvária, že beháte po exteriéroch, ale tie sú limitované rôznymi skalnými útesmi, kaňonmi a tak podobne. De-facto sa tak pohybujete po prísne vymedzených cestičkách, ktoré pôsobia len ako pseudo exteriéry. Nie však v Giants. Tu sa počas svojich úloh presúvate z jedného ostrova na druhý. Pričom po ostrove sa je možné ľubovoľne pohybovať do všetkých troch osí. Hranicu tvorí len oceán a nutnosť dobíjať jetpack. Inak si môžete vyletieť na akúkoľvek skalu. Ak si z nej napríklad na chvíľu pozriete východ slnka, tak sa vám po chvíli obraz úplne rozjasní, že nebudete takmer nič vidieť. Celkom ako v realite, tiež nieje možné bez prestania pozerať na silné slnko. Z počiatku sú misie za flákačov hlavne bojové, zachytávajúce rôzne úlohy pre domorodý kmeň. No neskôr sa vám dostáva mnohých originálnych misií, ako je vybudovanie si vlastnej základne, pochytanie čo najväčšieho počtu zvierat volne sa pasúcich na svahu a tak podobne. Približne v tretine hry sa flákači stretnú s morskou vílou Delphi, dcérou tyranky Sappho, ktorá je pôvodcom všetkého zla na ostrove.

To ona stvorila Kabuta, ako obrovského obra, zbraň hromadného ničenia. Ten sa však vzbúril, a teraz bojuje sám za seba. Za Delphi sú misie úplne iné. Začneme už od jej výzoru. Prekrásna morská víla, ktorej pobyt vo vode dodáva životnú energiu, je maximálne smrteľná. Jej nádherne krvavé oči a prekrásne krivky zahalené len v bedernom rúchu pôsobia na hráča veľmi dobrým dojmom. Bohužiaľ cenzúra spôsobila, že do plnej hry bol dodaný akýsi závoj zastierajúci prednosti Delphi. Doporučujem teda vymazať súbor arpfix.gzp z adresára Bin. Následne bude Delphi vyzerať presne tak, ako si to priali grafici z tímu Planet Moon. Hra za Deplhi sa otáča o 180 stupňov. Na scénu sa dostáva katana na boj zblízka a luky z rozličnými druhmi šípov pre boj na väčšiu vzdialenosť. Okrem toho sa Delphi učí u samurajského domorodca kúzla, ktoré jej pribúdajú aj neskôr. Zdrojom many pre jej kúzla a vyživovanie stavbárov jej základne sú opäť domorodé zvieratá. Konkrétne teda ich duše. Plnohodnotne ich však môžu nahradiť aj duše nepriateľov. Kúzla nemajú tak pekne spravené efekty ako tomu bolo napríklad v Sacrifice, no je načo sa pozerať. Vrchol tvorí napríklad také tornádo, ktoré vycucne všetko živé a neživé z centra svojho pôsobenia a po skončení svojej činnosti samozrejme všetko popadá na zem (za zvuku čvachtajúceho mäsa). Misie za Delphi sú opäť niečím úplne iným, budete infiltrovať nepriateľské paláce, budete pretekať na vodných skútroch, budete robiť takmer všetko. Akékoľvek stretnutie s nepriateľmi bude však takmer vždy úsmevné. Nepriatelia, teda posluhovači Sappho, sú jednodokí alieni hovoriaci po nemecky. Keď na vás štekne: “Halten Sie!”, tak sa jednoducho nemôžete ubránť smiechu. Keď ešte popritom začne páchať Samurai Smartie samovraždu... Jednoducho, zábavy si užijete habadej.

Kabuto je na poradovníku ako posledný. Začínate hrať asi ako trojnásobná veľkosť svojich nepriateľov, pričom ako prvá úloha vás čaká úloha pribrať a narásť. To sa deje požieraním špeciálnych Evil Smarties. Po zjedení určitého počtu týchto prckov sa váš objem zväčší a aj vy budete pôsobiť oveľa viac odstrašujúco. Po dorastení do maximálnej veľkosti sa Kabutovi otvára plejáda úderov, ktorými môže potešiť svoje okolie. Ku klasickému úderu podržíte adrenalínovú klávesu a podľa toho Kabuto spraví jednu zo svojich Wrestling fínt. Keď budete vlastným zadkom drviť celú dedinu za obrovského rachotu zvlnenej zeme, opäť si uvedomíte, že je to obrovská sranda. Bohužiaľ, splnilo sa to, čoho som sa obával. Keď hráte za Delphi, či jedného z flákačov, tak pri zoznámení sa s Kabutom budete otvárať oči. Budete jednoducho cítiť tú veľkosť. Vy máte len 6 stôp, on má 100. No keď hráte za Kabuta, máte pocit akoby sa vaša výška nemenila, ale zmenšovalo sa všetko ostatné. Nevedel som už tak dobre precítiť ten jeho nadrozmer, ale možno je to len subjektívne. Trochu stereotypu obsahujú aj posledné úrovne, kde je stále tá istá úloha - zničiť nepriateľské paláce a prejsť bránou do ďalšej úrovne. No samotný koniec je niečo, na čom sa zase zasmejete. Na obrazovku už vstupujú titulky, keď zrazu ... Veď uvidíte.

Graficky je hra nehorázna od začiatku do konca. Maximálne titerné detaily a prevedenie napríklad aj výzoru Kabuta vyvoláva maximálny údiv. Ako minimum sa udáva P266 a 3D akcelerátor, no doporučujem minimálne P500 a nejaký z novších akcelerátorov. Na P850mhz, Geforce2MX a 128ram sa však Giants hýbali bez škubnutia pri 1024x768. A som naozaj vďačný za tak výborne naprogramovanú hru akou Giants rozhodne sú.

Hudba a zvuky sú rovnako výborné. Zvuky príliž neoceníte, na tých sa nedá príliž čo vylepšovať. No hudba je maximálna, povzbudzujúce propagandistické melódie za flákačov, či tajomné melódie za Delphi. Jednoducho, báseň sama o sebe.

Giants: Citizen Kabuto sa bohužiaľ usídlilo na mojom disku počas skúškového obdobia (preto to aj vyzerá tak, ako to vyzerá ;-). No nedal som si pokoj kým som hru neprešiel. Pre singleplayer si prichystajte minimálne 4 až 5 dní času. A pre multiplayer? To ani nehovorím. Giants majú totiž obrovský multiplayer potenciál. Stavba základne v kombinácii s deathmatchom a výberom vlastnej rasy môže konkurovať aj Q3 Arena. To však skutočnosti ukáže až budúcnosť.